SLOVO O SLOVENSKU
Dušan D. KERNÝ
Vo Švajčiarsku s okamžitou platnosťou odstúpil jeden z najplnokrvnejších nielen miestnych, ale aj európskych bankárov. Dôvod: samovražda jeho najbližšieho spolupracovníka, vyše päťdesiatročného skúseného švajčiarskeho finančníka. Dôvodom neboli finančné nezrovnalosti ani úspešná finančná stratégia – ale metódy a tlak, ako sa to dosahovalo. Aspoň tak vykladá rozlúčkový list rodina. Ešte to bude dlho téma...
Ako sa to však týka nás Slovákov? Samotný prípad ani nie, ale diskusia, ktorú v Európe a v zámorí vyvolal o hraniciach takrečeno bankovej brutality a krvilačnosti, neúnosnosti vnútorných postupov bankovníctva liberalizovaného kapitalizmu a terajšej podoby finančného kapitalizmu. Inými slovami – vyvolalo to diskusiu, či metódy bankového sveta už nepresiahli každú únosnú hranicu. A týmto je diskusia zaujímavá aj pre nás.
Nejde o bankrot banky, ale o bankrot metód bankového sveta, resp. o to, že ani samotní tvorcovia finančnej politiky nemôžu uniesť takpovediac „frankenštejna“, ktorého finančný kapitalizmus vytvoril. Táto diskusia o únosnosti a znesiteľnosti, vlastne o neúnosnosti a neznesiteľnosti – nech sa už samotný prípad bude vyvíjať akokoľvek – to je to podstatné. Diskutuje sa, pochybuje sa, nehovorí sa o zisku a stratách, ale o znesiteľnosti pre človeka, o morálke. Takpovediac o ľudskej tvári vnútri finančných „chrámov“. A to je pre nás to podstatné – uvedomiť si, že sú iné hodnoty, iné kritériá, iné meradlá ako plusy a mínusy, zisky a straty, dal a má dať – že ľudský život a život národného spoločenstva, starých i nových generácií treba merať inak.
Ako? Pre odpoveď si musíme ísť do tak všedných, ako a aj zlomových dní a časov nášho slovenského príbehu, v mnohom príbehu matičného, a byť proti všetkému, čo sa nám prieči a čo sa prieči zdravému ľudskému rozumu. Dnes všetci stojíme pred otázkou, či morálka a ľudskosť je alebo nie je súčasťou našej národnej povahy – a tým aj národnej politiky.