Prečo toľko kriku proti Matici


KERNÝ webSpoza opony

Prečo toľko kriku proti Matici

Dušan D. KERNÝ

Uplynulo niekoľko rokov odvtedy, čo som pravidelne pendloval hore dolu po Európe v úsilí čo najviac porozumieť integrácii a jej zákrutám. Bol to obrovský tlak na rýchlosť prijímania množstva noriem. Išlo najmä o čo najrýchlejšie prispôsobenie sa, v mnohých smeroch takrečeno splývanie. Z najprestížnejšej, najrozsiahlejšej a najreprezentatívnejšej celoeurópskej organizácie ma vtedy zavolali, aby som sa vyjadril k návrhu rezolúcie o fašizoidných pomeroch v slovenských médiách... Išlo o to, že v slovenských médiách vraj majú slovo fašizoidné osobnosti. No, strčte ruku do ohňa za médiá na Slovensku! Polemizujte! To je samozrejme scestné, nerozumné, nediplomatické, nielen hlúposť, ale priam chyba a úbohosť. Lenže v texte návrhu rezolúcie sa ako príklady uvádzali denník a týždenník Slovenská pravda a Literárny život. Povedal som, že také noviny na Slovensku nevychádzajú.

Kolegyňa, ktorá si ma zavolala na pomoc, povedala, že si to aj myslela, lebo text vznikol narýchlo po telefonátoch medzi Bratislavou, Budapešťou a Štrasburgom. Návrh rezolúcie skončil v koši, ale nie pre mňa. Bol som aj predseda zahraničnej komisie vtedy mimoriadne početného a výkonného Spolku slovenských spisovateľov, a tak som na zasadaní tejto organizácie rozpovedal príbeh o návrhu rezolúcie o fašizoidných osobách, antisemitizme. Renomovaní spisovatelia, autori nielen Literárneho týždenníka – lebo o ten vlastne išlo – boli ohromení, dobre si pamätám rázne vyjadrenie profesorky Etely Farkašovej, z ktorej sa len tak sypali mená a údaje o tom, čo a koho LT publikoval, a čo a kto je v priamom protiklade s tým, aby sa tento týždenník hanebne ako fašizoidný nálepkoval...

Na príbeh som dávno zabudol, keď sa tu odrazu znova vynorilo slovo o fašizoidných médiách priamo na pôde slovenského parlamentu, a to hneď z úst poslankyne, teda slovenského ústavného činiteľa. Na veľvyslanectvách to preto všetci budú brať za bernú mincu; bude platiť, čo odznelo v parlamente, a nie bársaké rázne dementi, že to nie je pravda. Pritom sa nepíše rok 1998, ale už 2014! Obviňuje sa Matica slovenská, a to pritom s nepresnou citáciou médií, ktoré Matica nevydávala a nevydáva a nemá na ne nijaký dosah.

Pre Maticu je dokonca lákanie do obrannej pozície v diskusii o fašizoidnom a nefašizoidnom obsahu periodík slepou uličkou, osobitne v roku 2014 jej nejde o živenie konfrontácie, napätia a už vonkoncom nie o rehabilitáciu nerehabilitovateľného porušovania ľudských práv. Prečo teda pochybné spochybňovanie Matice? Dá sa v skratke povedať – ide o konkurenčný boj. Pani poslankyňa sa nedávno dostala do čela spolku Živena, ktorý má síce len okolo päťsto až šesťsto členiek, ale masívnu potrebu vyrovnať sa s ekonomickými problémami spolku – a jeho sídlo je v Martine. Spochybňovaním Matice sa má vytvoriť pre radových členov a členky otázka komu veriť – mediálne známej osobnosti alebo spochybňovanej Matici. O to tu zrejme ide. Lenže teraz hlavnou otázkou, na ktorú mnohí – a zrejme aj pani poslankyňa nevie dať odpoveď – je, prečo povstalecké obce hlasovali za nového bystrického župana. Prečo po mnohých desaťročiach osláv SNP a propagandy v niekoľkých režimoch vnuci povstalcov hlasovali v župných voľbách za nového župana? Aj publicistické rozoberanie problematiky slovenských dejín musia nevyhnutne urobiť Slováci, ak nechcú, aby im dejiny posudzoval a interpretoval ktosi iný a len z jedného-jediného uhla.

A pokiaľ ide o pani poslankyňu, od ktorej predseda Matice žiada ospravedlnenie, možno by stálo za to, aby obaja zašli do povstaleckých obcí, aby sa ukázalo, či sa s ohrievanou propagandistickou polievkou dajú nakŕmiť nespokojní v horehronských obciach. Nespokojných inak ako v roku 1944...



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.