Medzinárodná filmová prehliadka ÚPN Festival slobody 2012
Dušan D. KERNÝ - Foto: archív
Druhý ročník filmovej prehliadky Festival slobody priniesol, okrem iných pozoruhodných filmov aj krátkometrážny, ale aj nízkonákladový dokument - úplne ojedinelé filmárske dokumentárne dielo Arbitráž. Film z dielne Ústavu pamätí národa - znie to neuveriteľne – je v poslednom desaťročí prvým pokusom rečou filmového dokumentu zachytiť a uchovať výpovede pamätníkov na udalostí niekoľkých dní v roku 1938.
Naposledy s príbuznou tematikou bol film Krvavé Vianoce o zastrelení M. Košanovej pred rímskokatolíckym kostolom v Šuranoch maďarským žandárstvom – ten vznikol pred desaťročím. Ako vyplynulo z diskusie po uvedení filmu Arbitráž, v tomto prípade ide zrejme o ojedinelý dokumentárny počin v posledných dvoch desaťročiach. Paradoxne sa tak tvorcovia filmu ocitli v neobsadenom priestore, najmä a predovšetkým však v priestore, ktorý už dávno mala – bez ohľadu na zmeny – zaplniť verejnoprávna televízia alebo ňou podporovaná dokumentárna tvorba. Starší dokument Malá vojna tvorcov P. Valu a Š. Oľhu s pozoruhodným strastiplným osudom súvisí s problematikou arbitráže iba nepriamo.
■ ZVLÁŠTNE OKOLNOSTI
V takejto situácii sa tvorcovia, autori, ktorí nepôsobili pred rokom 1989 – ocitli v pozoruhodnej situácii, tá poskytovala výhody ako aj nevýhody. Boli vlastne v úlohe takpovediac prvolezcov nielen ako tvorcovia filmového dokumentu, ale aj pokiaľ ide o naštudovanie dejinnej udalosti s potrebným historickým odstupom.
Otázka Viedenskej arbitráže bola v desaťročiach bývalých politických a ideologických pomerov potláčaná. V popredí bola všestranná politická ako aj masívna filmová pozornosť Mníchovskej dohode. Tá znamenala koniec československého štátu, následná Viedenská arbitráž zasa pripravila Slovensko o tretinu územia a vyše o štvrť milióna obyvateľov, pritom v niektorých oblastiach nie na jazykovo zmiešanom, ale čisto slovenskom území.
Tvorcovia stáli teda pred problémom, ako do historického rámca zasadiť dokument opierajúci sa o výpovede pamätníkov. Vzhľadom na to, že je dostatok overených a nespochybniteľných faktov nie je to problém. A nie je ani rozhodujúca národnosť historika, skôr je zrejme dôležitý vek. Nejde teda len o výpoveď autora nezaťaženého bývalým ideologickým pohľadom, ale najmä o historika s generačným odstupom a skúsenosťou formovanou v podmienkach historickej vedy v Európskej únii. Teda zjednodušene povedané s európskym pohľadom na národné dejiny.
■ CENNÝ POČIN
Ak by sa slovenská filmová dokumentárna tvorba bola s témou Viedenskej arbitráže v minulom či v tomto režime trvalo vyrovnávala, tak ako český resp. československý dokument s Mníchovom a problematikou Sudet, boli by dnešní tvorcovia v inom postavení. Takto, keď treba pripomínať základné fakty zvolili pomerne náročný spôsob ako do 26 minút vtesnať svedectvo o historickej udalosti s takým veľkým odstupom. Mimoriadne cenné – a to je zásluha projektu – je to, že sú nahraté svedectvá pol stovky ešte žijúcich pamätníkov; potvrdil to tak režisér filmu Ľ. Polák ako aj jeden za autorov a organizátorov projektu J. Mitáč Tretím tvorcom bol O. Krajňák. Táto snímka je aj cenným vkladom do možností budúcich tvorcov.
■ AUTENTICKÉ SVEDECTVO
Projekt Arbitráž zhromaždil päťdesiat výpovedí, ktoré autori inak, v iných archívoch zrejme nenašli, inými slovami generácie dokumentaristov na Slovensku z rôznych príčin nezachytili toto obdobie. Metóda filmového dokumentu - prúdu rozprávania známa aj ako oral history pokiaľ ide o obdobie Viedenskej arbitráže, teda príbehu niekoľkých dní (!) počas roku 1938, ktorých vojská horthyovského maďarského fašistického štátu obsadzovali rozsiahle územie južného Slovenska, ako aj roky následnej okupácie nášho územia vtedajším Maďarskom do roku 1945, sa teda doteraz pokiaľ ide o južné Slovensko neuplatňovala.
Kľúčová otázka, ktorá na základe nazhromaždeného materiálu vyvstala pred tvorcami bola ako urobiť výber a do akého rámca ho zasadiť. Paradoxne najlepší filmový dokumentárny materiál poskytli dobové maďarské týždenníky zachytávajúce obsadzovanie maďarskými vojskami, nadšenie obyvateľstva ako aj katolíckych kňazov a zábery demonštratívne teatrálneho príchodu maďarského vodcu Horthyho do Košíc na povestnom koni, (ktorý až taký biely nebol/) tvorí pozoruhodný kontrast s výpoveďami jednoduchých ľudí ako aj vzdelancov. Práve tento kontrast vytvára z filmu pozoruhodný dokument aj pre dnešného diváka. I keď je zrejmé, že z filmárskeho hľadiska nie je metóda konfrontácie dobových žurnálov s terajšími výpoveďami svedkov nijakou originalitou a má úskalia, ktoré si tvorcovia viac či menej uvedomovali. Je škoda, že za týmto prvým pokusom nie je program, teda, že sa nebude pokračovať, hoci tematika obdobia 1938 – 1945 na území južného Slovenska je mimoriadne dôležitá nielen preto, aby sa Slováci i Maďari vyrovnali so svojimi dejinami, ale aj preto, aby nedochádzalo k deformáciám v ich chápaní.
Film Arbitráž nepochybne ukázal priestor, ktorý tu pre filmový dokument je a ktorý by slovenská dokumentárna tvorba ako aj literatúra faktu mohla a mala využiť. Zároveň je azda výzvou pokúsiť sa o nemožné - o vyvážený dokumentárny pohľad z dvoch strán - záznam toho ako sa dnes dejiny vykladajú odborne a laicky na oboch stranách a aká je pamäť o nich – ale to je iná téma na iný film. Film Arbitráž by nemal zostať osamotený projekt a slovenské spoločenské organizácie by mali urobiť všetko preto, aby ho sprístupnili čo najväčšiemu počtu záujemcov.