Služobník národa i celej Európy

Text a foto: Ján SEMAN

V sobotu 11. júla 2026 sa v sídelnej budove Archívu Vojvodiny v Novom Sade uskutočnila slávnostná premiéra rozšírenej verzie matičného dokumentárneho filmu Pavol Jozef Šafárik – Tichý génius a jeho doba. Symbolicky sa konala v meste, kde Pavol Jozef Šafárik pôsobil vyše pätnásť rokov ako riaditeľ Srbského pravoslávneho gymnázia a kde zanechal jednu z najvýznamnejších stôp svojho vedeckého, pedagogického a kultúrneho pôsobenia.

Archív Vojvodiny je významným vedeckým ústavom a v tomto roku si pripomína sté výročie svojho založenia. Premiéra filmu bola súčasťou programu slovenských matičiarov v Novom Sade, Sriemskych Karlovciach a na Fruške gore v rámci podujatí venovaných stosedemdesiatemu výročiu narodenia Nikolu Teslu.

• ROZŠÍRENÁ VERZIA

Premiéra nadväzuje na sériu odborných aktivít venovaných jednej z najvýznamnejších osobností slovenských, slovanských i európskych dejín. V roku 2026 si pripomíname stošesťdesiate piate výročie úmrtia Pavla Jozefa Šafárika. Už v roku 2025 sa pri príležitosti dvestotridsiateho výročia jeho narodenia uskutočnila v Martine medzinárodná vedecká konferencia II. vlna národného obrodenia, venovaná odkazu Pavla Jozefa Šafárika, Jána Kollára a ďalších predstaviteľov slovenského národného obrodenia. Konferencia sa konala 11. – 12. septembra 2025 v zasadacej miestnosti Mestského úradu v Martine za účasti odborníkov zo Slovenska, Srbska, Slovinska, z Česka, Čiernej Hory, Maďarska i ďalších krajín.

Na tieto aktivity nadväzuje aj uvedenie rozšírenej verzie filmu Pavol Jozef Šafárik – Tichý génius a jeho doba. Ide o interaktívny dokumentárny film Matice slovenskej, ktorý odborným, no zároveň prístupným popularizačným spôsobom mapuje život a dielo zakladateľa modernej slavistiky. Film zachytáva jeho pôsobenie na Slovensku, v Uhorsku, vo Vojvodine i v Prahe, ako aj jeho kontakty so slovanským svetom – od Lužice cez Ľubľanu až po Nový Sad.

• UMELÁ INTELIGENCIA

Dokumentárny film je autorským dielom Informačného ústredia Matice slovenskej pod vedením tajomníka Matice slovenskej Jána Semana a bol spracovaný, čo sa týka ilustračných záberov aj s pomocou umelej inteligencie. Na jeho príprave sa významne podieľal i predseda Matice slovenskej Marián Gešper. Ide o prvý novodobý dokumentárny výstup svojho druhu, ktorý komplexne približuje život a medzinárodný význam Pavla Jozefa Šafárika pre slovenské, české, srbské, slovinské i širšie európske i slovanské dejiny.

Predseda Matice slovenskej Marián Gešper pri tejto príležitosti uviedol: „Je zarážajúce, že pri minuloročnom dvestotridsiatom výročí narodenia tejto výnimočnej osobnosti, ktorá sa nezmazateľne zapísala do slovenského, českého, slovinského národného obrodenia, nevznikol ucelený dokumentárny film o Pavlovi Jozefovi Šafárikovi. Práve takéto mediálne dielo dlhodobo chýba školám, študentom i širokej slovenskej a zahraničnej verejnosti. Túto úlohu napokon prevzala Matica slovenská, ktorá na svojho velikána nezabudla.“

• KULTÚRNA STOPA

Vo svojom úvodnom príhovore v Archíve Vojvodiny Marián Gešper zároveň pripomenul, že Pavol Jozef Šafárik patril medzi iniciátorov založenia Matice slovenskej, hoci sa jej vzniku už nedožil. Bol členom Matice srbskej, Matice českej i Matice chorvátskej a počas svojho pôsobenia zanechal mimoriadne hlbokú vedeckú a kultúrnu stopu predovšetkým v Prahe a Novom Sade. Bol dokonca autorom vôbec prvých dejín srbskej literatúry a ako člen autorského kolektívu Letopisu Matice srbskej, najstaršieho kontinuálne vychádzajúceho literárneho a vedeckého časopisu na svete, sa podieľal na jeho rozvoji, ktorý vychádza nepretržite od roka 1826.

„Práve takéto rozhľadené a vysoko vzdelané slovenské osobnosti ako P. J. Šafárik by sme mali dávať za vzor mladej slovenskej generácii. V čase hodnotového úpadku, oslabovania historického povedomia i krízy školstva potrebujeme pripomínať ľudí, ktorí svojím životom spájali vedu, kultúru, vzdelanosť, morálne hodnoty a službu národu i celej Európe. Pavol Jozef Šafárik je jednou z najvýznamnejších osobností našich dejín a jeho odkaz zostáva mimoriadne aktuálny aj v 21. storočí,“ uzavrel predseda MS.