Zápas pilíšskych Slovákov o to, čo je pre menšiny na Slovensku samozrejmosť
Príbeh jedného Slovenského domu v Maďarsku
Dušan D. KERNÝ
Po tieto dni si pripomíname piate výročie odvtedy, čo sa široká verejnosť dozvedela o tom, aký problém má slovenská menšina v malej dedinke v Pilíši, v severnom Maďarsku. Boli vyhostení, deložovaní z domu, ktorý bol Slovenským domom a slúžil na kultúrne podujatia miestnym spolkom a slovenskej samospráve. Problém Slovenského domu v Mlynkoch sa stal symbolom, stelesnením pomerov slovenskej menšiny v susednom Maďarsku.
A zároveň aj doteraz najpresvedčivejším, najvýrečnejším príkladom toho, ako a čo všetko sa dá urobiť v záujme zákonnej obrany menšinových práv. Je to jeden z najvýrečnejších príkladov zápasu slovenskej menšiny o úplnú samozrejmosť, o to, čo inde v Európe, nehovoriac o menšinách, osobitne maďarskej na Slovensku, nie je problém. Nič podobné sme prinajmenšom v tomto storočí nezažili, ničoho podobného sme neboli svedkami. Čo sa však začalo ako bezohľadný nacionalistický útlak sa zmenilo a stalo súčasťou nielen domácej politiky, ale aj medzištátnych vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom.
■ NAŠLI SI ZÁMIENKU
Keď maďarská samospráva pod zámienkou nových samosprávnych predpisov deložovala slovenskú samosprávu a slovenských poslancov samosprávy – a pritom ich vystavila drsnej ohováračskej kampani – bola to SNS, ktorá ako prvá cez Nadáciu Matice slovenskej poslala prvú sumu do verejnej zbierky, ktorú zorganizovala – bolo to tri štvrte milióna slovenských korún. Písal sa rok 2008. Zjavný prípad nespravodlivosti zaujal Slovensko natoľko, že sa to stalo aj medzivládnou a medzištátnou záležitosťou. Ľady sa pohli za prvej vlády R. Fica – a vyvrcholili po jeho nástupe do úradu po vlaňajších predčasných voľbách. Slovenská strana sa nakoniec rozhodla prostredníctvom Úradu pre zahraničných Slovákov poskytnúť okolo 500 000 eur a maďarská strana približne takú istú sumu – 442 000 eur – na výstavbu Slovenského domu v obci s početnou slovenskou menšinou. Čo bolo medzinárodným škandálom sa napokon skončilo slávnosťou za účasti predsedov vlád oboch štátov.
Pripomínať si toto výročie znamená pripomínať si zápas, aký museli prekonať príslušníci slovenskej menšiny v Maďarsku za samozrejmosť – za to, aby mala ich samospráva strechu nad hlavou. Zápas o to strhujúcejší, že slovenská menšina bola tak počas XX., ako aj tohto storočia vystavená drsnému asimilačnému tlaku a slovenské školstvo prakticky nejestvuje – o to, čo dnes ide, je záchrana jazyka a menšiny, ktorá ešte zostala. Tento zápas má konkrétne mená, konkrétne osoby. Treba si ich pripomínať, treba si pripomínať ich slová, ich presvedčenie.
■ ZASLÚŽIA SI POZORNOSŤ
Najpôsobivejšie to vyznieva z nezabudnuteľných slov predsedníčky Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marty Demjanovej. Vlani pri otvorení nového Slovenského domu povedala: „Ku vchodu nášho nového Slovenského domu viedla dlhá a namáhavá cesta, ale konečne prišla chvíľa, na ktorú sme už tak dlho čakali. Je to pre nás veľká radosť, a hoci v uplynulých štyroch rokoch sme prežili veľa ťažkých chvíľ, dnes by sme asi mali spomínať už len na krásne momenty...
Chceme zabudnúť na všetko zlé, čo sa s nami v súvislosti s kauzou Mlynky stalo: na beznádejné hľadanie riešenia, na dobrodruhov, ktorí našu biedu chceli iba využiť a zneužiť pre svoje nečestné ciele, na tých, spomedzi ktorých síce viacerí dnes oslavujú tu s nami, ale vtedy, keď sme potrebovali pomoc, nielenže nám nepomáhali, ale často nám aj prekážali, na tých, ktorí vo vyháňaní Slovákov zo Slovenského domu nevideli nijaký národnostný problém a hrubé porušenie našich práv chceli zdegradovať na spor dvoch ľudí – len preto, aby nemuseli uznať, že máme pravdu a právo na sebaobranu.
■ OBVINENIA Z VLASTIZRADY
Dnes teda chceme spomínať už len na pekné veci. Takže v tejto slávnostnej chvíli mi zostala len jediná úloha: aby som sa zo srdca poďakovala každému, kto ná
m poskytol čo len najmenšiu pomoc. Slová vďaky patria predovšetkým dvom mojim kolegom: Jozefovi Havelkovi a Imrovi Fuhlovi, s ktorými sme bojovali a všetko prežívali spolu. Spolu nás vyhlasovali za nespratníkov a vlastizradcov, spolu sa z nás vysmievali, spolu nás ignorovali, hoci sme nerobili nič iné, len čo nám (poslancom slovenskej samosprávy) diktovala naša prísaha: chránili sme záujmy našej národnosti. Ak sme niečo svojím bojom dosiahli, aj to iba spolu a najmä spolu s našimi voličmi.
Poďakovanie patrí empatickému človeku s veľkým srdcom, ktorý nám ako prvý prišiel na pomoc: bývalému veľvyslancovi Jurajovi Migašovi. Podobne ďakujem vtedajšiemu a zároveň i terajšiemu predsedovi slovenskej vlády Robertovi Ficovi jednak za mimoriadne vzácnu morálnu podporu, no a v neposlednom rade zato, že práve on ako prvý nám ponúkol aj konkrétnu finančnú pomoc na postavenie nového Slovenského domu. Úprimne ďakujem aj maďarskej vláde zato, že sa k tejto iniciatíve pripojila a projekt aj finančne podporila.“
No a potom predsedníčka M. Demjanová „poďakovala“ starostovi Mlynkov a bývalému poslaneckému zboru, že zapríčinili tento škandál: „lebo bez nich by sme dnes naozaj nemali nový Slovenský dom a mnohí by ani nevedeli, že neďaleko Budapešti pod Pilíšom žije početná slovenská národnosť. Mnohí by ani dnes nevedeli, že národnosti nie sú len štatistické údaje, ale že sme naozajstní ľudia, ktorí žijú, pracujú a cítia, že hoci v srdciach nosíme slovenskú kultúru a slovenskú materinskú reč, aj my sme maximálne lojálni občania Maďarska a nie sme ochotní hanbiť sa za to, že máme slovenské korene, že sme Slováci. My sme patrične hrdí na svojich predkov, ale nie sme nepriateľmi maďarského štátu. Naše srdce tak isto búši na takty maďarskej hymny, ako na slovenské piesne a slová. Ale ako Slováci v Maďarsku žijeme v menšine a ako každá menšina niekedy aj my potrebujeme pomoc“.
■ PROBLÉMY ZOSTÁVAJÚ
M. Demjanová vyslovila úprimnú vďaku všetkým za pomoc, ktorú Slováci v Mlynkoch dostali, aby mohli pokračovať v práci, a za všetkých krajanov sľúbila, že od slávnostných chvíľ otvorenia sa nový Slovenský dom naplní životom, slovenským slovom, hudbou a piesňami.
„Budeme pracovať na tom, aby tento dom bol ozajstným domovom pilíšskych Slovákov ešte za dlhé desaťročia,“ ubezpečila na záver.
Presvedčivé vystúpenie Marty Demjanovej sa stalo súčasťou atmosféry, v ktorej sa vyjadrovali aj predsedovia vlád – a je dobre, ak si pripomenieme vtedajšie slová Viktora Orbána: „Vo vzťahoch medzi Maďarskom a Slovenskom existujú otvorené otázky a názorové rozdiely.“ Príbeh jedného slovenského domu nám to pripomína.