S Maticou v duši a v srdci


Parenička PavolKOMENTÁR

S Maticou v duši a v srdci

Pavol PARENIČKA

Nedá nám nepristaviť sa pri nedávnych Národných matičných slávnostiach v Martine (1. až 4. augusta 2013) a niekoľkými poznámkami komentovať to najdôležitejšie, čo s nimi bezprostredne súviselo – počasie, účasť a účinkujúcich, aj neseriózne, nepríjemne neprajné reči a rečičky matičného a iného sveta na margo tohto podujatia.

Organizátori slávností sa sprvu najviac obávali počasia, lebo – už stará múdrosť hovorí, že vetru a dažďu nerozkážeš. S blížiacim sa začiatkom Matičných dní sa však ich mokrý variant stával absolútnou utópiou. Uprostred leta zasiahlo naše územie nevídané sucho, tropické horúčavy a všadeprítomné teplo bolo takmer neznesiteľné. Celé Slovensko, Martin nevynímajúc, predstavovalo začiatkom augusta jednu obrovskú rozpálenú pec. Tak bolo aj v martinskom amfiteátri, ktorý, mimochodom, vykopali na návrh MS podľa architektonického projektu jej tajomníka J. Cincíka slovenskí vojaci na rozkaz ministra obrany, generála F. Čatloša pri príležitosti celoštátnych osláv 80. výročia prijatia Memoranda národa slovenského v roku 1941. Plochu amfiteátra neúprosne rozpaľovali slnečné lúče počas celučkého Matičného popoludnia, ktoré ozdobili skvelé matičné folklórne skupiny a súbory.

A rovnako aj počas hlavného slávnostného galaprogramu, nazvaného podľa známej Tkáčovej eseje Ochrankyňa Slovenska. Ba ešte aj začiatok koncertovania hudobných skupín sprevádzala podvečer lenivo zapadajúca ohnivá guľa, ktorá sa nie a nie stratiť za siluetou Martinských holí. Napokon ani tma nepomohla a aj ostatný koncert ešte sprevádzala nezvyklá horúčosť. A potom zaslepené reči a rečičky, že počasie nikoho neodrádzalo, že aj vlani bolo teplo, predvlani tiež, že vlastne každé augustové matičné martinské slávnosti bývali horúce a tieto vraj nie sú výnimka...

Účasť na jednotlivých podujatiach Národných matičných slávností 1. až 4. augusta 2013 v Martine bola primeraná a dôstojná. Nemohli sme byť všade, ale miestnosti , priestory, sály a svätostánky, kde sa niekedy i paralelne organizovali kongresy, výstavy, prezentácie, laudáciá, koncerty a bohoslužby, ktoré sme mali možnosť navštíviť, sa vždy zaplnili do ostatného miestečka. V exteriéroch sa naoko táto masa národovcov akoby roztratila... Organizátorom podujatia poniektorí vyčítali, že do Parku sv. Cyrila a Metoda pri odhalení ich súsošia a portrétnych búst Moysesa, Kuzmányho a Franciscicho si po celodennom programe v piatok na podvečer 2. augusta našlo cestu len asi stopäťdesiat ľudí. Takúto výhradu sme počuli aj z takých miest a od takých ľudí, od ktorých by sme to nikdy neočakávali. Auditórium – skutoční matiční hrdinovia – na deň D v amfiteátri 3. augusta 2013 v Martine na pravé poludnie, popoludní, podvečer, aj večer tvorili stovky divákov. Náš odhad je, že len galaprogram sledovalo do dvoch tisícok ľudí. A koľko divákov sledovalo priamy televízny prenos TA3, kto spočíta tie tisícky, možno desaťtisíce... Nebolo ich stotisíc? Tí matiční nadšenci, najmä starší ľudia, v doslova neľudských podmienkach, riskujúci to najcennejšie – vlastné zdravie, preukázali svojou fyzickou účasťou nevídaného odolného národného ducha. Ale zlomyseľníci šíria chýr, že divákov a návštevníkov sa na slávnostiach v Martine zúčastnilo pramálo, že vlani aj predvlani, ba každý rok ich prišlo viacej, ďaleko viac...

Ďalšie podobne nezmyselné reči a rečičky sa šírili a šíria o tom, že najmä v umeleckých a hudobných programoch na Národných matičných slávnostiach absentovala nejaká tá celebrita, „veľká ryba“, populárny spevák či speváčka alebo vychytená skupina, ktorí by údajne znamenali nejaký divácky ťahák a nárast záujemcov o program. Proti gustu žiaden dišputát, ale – pardon! – to sa potom v súčasných ťažkých časoch absolútne nepochopila stratégia, filozofia a ekonómia hlavných organizátorov tohto podujatia M. Tkáča a P. Cabadaja primárne ho postaviť na národných a ľudových pilieroch, na tradícii, čo dokumentuje temer dvestopäťdesiat účinkujúcich, najmä členov matičných a iných folklórnych súborov. Títo oduševnení ľudia s mimoriadnym umeleckým cítením – s Maticou v duši i srdci – ktorí si dokonca zaplatili časť nákladov na cestu do Martina, stravu aj občerstvenie, vystupujúci v nádherných národných krojoch (to im len muselo byť horúco), s nefalšovaným úsmevom, nestrojenou radosťou, naozajstným vlasteneckým prístupom a profesionálnym majstrovstvom, to sú pre nás skutoční nositelia slovenskej kultúry a umenia. Boli tu pred tisíc rokmi, budú tu o ďalších tisíc rokov! Nie údajne špičkoví umelci, väčšinou kozmopolitne orientované svetácke celebrity oslepené cvengotom peňazí, ale spolunositelia ducha Národných matičných slávností – speváci a folkloristi z Kremnice, Lekároviec, Liptovského Mikuláša, Martina, Očovej, Partizánskeho, zo Sebechlieb, Smoleníc, z Terchovej a zo Žarnovice.

Taká je pravda... Aj o počasí, aj o účasti a aj o skvelých účinkujúcich na Národných matičných slávnostiach v Martine, i o ich jednoduchej, Tkáčom utkanej filozofii.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.