Zo scény po dvadsiatich rokoch odišlo Hnutie za demokratické Slovensko
Založili štát, ale neubránili vlastnú existenciu
Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ – Foto-zdroj: internet
Hnutie za demokratické Slovensko výrazným spôsobom určovalo vývoj slovenskej spoločnosti v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Nezmazateľne sa zapísalo do dejín zavŕšením emancipačného úsilia Slovákov založením štátu. Možno povedať, že jeho členovia založili štát, ale neubránili vlastnú existenciu. V januári 2014 HZDS definitívne odišlo z politickej scény. O tom, čo tomu predchádzalo, sa zhovárame s dlhoročným podpredsedom hnutia, europoslancom Sergejom KOZLÍKOM.
● Bol zánik HZDS po odchode Vladimíra Mečiara nevyhnutný?
HZDS zanikalo pozvoľna, postupne a neodvratne. Vladimír Mečiar bol na čele strany od začiatku a viedol ju aj do ostatných predčasných volieb v roku 2012, v ktorých strana dosiahla 0,93 percenta hlasov voličov a prehrala aj so stranou pani Mojsejovej, čo Mečiar bral od občanov ako urážku. Mečiar bol stále natoľko silný v štruktúre HZDS, že si dokázal svoje miesto vydobyť a stále ho reprodukovať.
● Aký vplyv na rozklad strany mali vonkajšie tlaky?
V období 1995 – 1998 nám ušli médiá, čo bola fatálna chyba HZDS. U voličov sa pestoval názor, že všetko, čo HZDS robilo, bolo zlé. To absolútne nie je pravda, ale neboli sme schopní pri presile zvonku zabrániť takémuto pohľadu bežného občana na politiku HZDS. Neskôr si Mečiara prestali všímať úplne, prestali ho volať do médií, ignorovali ho pri štátnych sviatkoch, vzniku štátu. Takže zišiel z očí, zišiel z mysle.
● To negatívne hodnotenie HZDS pretrváva však dodnes.
Pri hodnotení HZDS sa používajú polopravdy, ani nie vyslovené nepravdy. Typickými sú – rozkradnutie štátu a klientelistická privatizácia. V rozhlasovej relácii Z prvej ruky spomenul novinár Leško, že za Mečiara bol sprivatizovaný majetok za 110 miliárd korún. To znamená, že pozná čísla privatizovaného majetku. Takže si mohol spomenúť, že v kupónovej privatizácii, ktorá bola absolútnym rozkradnutím štátu, sa privatizoval majetok za 160 miliárd, priniesol neadresných vlastníkov a štát nedostal ani korunu. Pritom nastalo aj roztrieštenie vlastníctva. Zároveň malá privatizácia zanechala 30 miliárd nevratných úverov len v Slovenskej sporiteľni. Za Dzurindu boli v sieťových a strategických odvetviach sprivatizované objemy v hodnote vyše 500 miliárd korún. Treba povedať, že pri štandardnej adresnej forme privatizácie, čo robilo HZDS, mnohé podniky doteraz veľmi úspešne fungujú. Boli privatizované na báze zamestnaneckých a manažérskych spoločností. Nehovorím, že neboli aj spolitizované privatizácie, ale štát dostal minimálne tretinu účtovnej hodnoty vyplatenú novými vlastníkmi na rozdiel od kupónky.
● HZDS vzniklo na pôde Verejnosti proti násiliu. Dôvodom bola čechoslovakistická orientácia VPN alebo osobné ambície zakladateľov HZDS, ako to tvrdia niektorí kritici?
Tých právd je niekoľko, tvoria mozaiku. Nepochybne tam boli vnútorné konflikty, vyhrocovala sa téma rozdelenia štátu, aj keď to v tom čase nikto takto nenazýval. Vo vzduchu viselo hľadanie sebaurčenia tak zo strany Slovenska, ako aj Česka. Nacionalizmus začal naberať obrátky a aj mňa vlastne pritiahla do HZDS myšlienka sebaurčenia Slovenska. Bolo zrejmé, že ak novou formou nevyriešime súžitie Čechov a Slovákov, nacionalizmus bude kľúčovým faktorom politickej hry v Česko-Slovensku. Jedine novým usporiadaním vzťahov sme ho mohli eliminovať. Do volebného programu v roku 1992 sme dali päť možných alternatív, ale rozdelenie natvrdo tam ešte nebolo. Proti tomu Klaus postavil pragocentrizmus alebo rozdelenie štátu. Tým bolo jasné, že po voľbách ideme do delenia štátu ako alternatívy riešenia budúcich ťažkých nacionálnych konfliktov.
Sergej Kozlík bol v HZDS od začiatku. Dnes zakladá novú stranu. Aktuálne je poslancom Európskeho parlamentu.
● Kedy ste vstúpili do HZDS?
Už v apríli 1991 som bol v prípravnej skupine HZDS Arpáda Matejku ako ekonomický expert. No nebol som členom VPN. HZDS sa ocitlo v opozícii, čím stratilo prístup k informáciám. V tom čase som pracoval v protimonopolnom úrade, ktorý bol prizývaný na rokovania vlády, takže som dostal inštrukciu pôsobiť ako nečlen. Bol som poverený prípravou ekonomického programu pre voľby v roku 1992 a prístup k vládnym materiálom bol pre HZDS dôležitým informačným zdrojom. Ale do volieb sme išli s vlastnými námetmi, návrhmi. Do strany som vstúpil v apríli 1992 už ako gestor nielen ekonomického, ale celého volebného programu HZDS. Stal som sa poradcom vtedajšieho podpredsedu strany Michala Kováča.
● Mečiarovi sa dá všeličo vytknúť, najmä personálna politika strany, ale nemožno mu uprieť rozhodnosť a osobný vklad pri vzniku štátu. Niektorí analytici však tvrdia, že založil štát preto, aby ho mohol vytunelovať. Čo si o tom myslíte?
Ja by som vôbec nekritizoval personálnu politiku Mečiara v tom prvom období. Veď vtedy pritiahol do HZDS, a vôbec pre potreby Slovenskej republiky, špičkové osobnosti, čo bolo pre etapu vzniku štátu nesmierne dôležité. Mečiar bol kľúčová osobnosť, ktorá zjednocovala a tlačila tých ľudí do výkonov. Toto obdobie bolo veľmi náročné na energiu a pevné nervy. Postupom času sa začali niektoré osobnosti vyčleňovať. Pribúdali konflikty s Mečiarom a bolo mnoho dôvodov, prečo k tomu dochádzalo. A z pozadia už bolo cítiť tlak medzinárodných štruktúr. KDH, ODÚ a SDĽ boli začiatkom deväťdesiatych rokov už ukotvené v medzinárodných štruktúrach a urputne znemožňovali vstup HZDS do európskej politiky. Zahraničie potom do nás búšilo ako prasa do vreca. Ale rozhodne odmietam názor, že HZDS vznikalo ako strana, ktorá ide tunelovať štát. Išli sme do politiky s ideálmi a veľkým nasadením.
● Mečiar vystavil Slovensku rodný list. Mohol uspieť so svojou politikou vytvorenia domácej kapitálotvornej vrstvy, keď Západu išlo o ovládnutie našich trhov? Mali sme v tom čase iného schopnejšieho politika?
Nemali. Pri vzniku štátu ho doba jednoducho našla a on sa chytil príležitosti. Aj si zrejme uvedomil, že toto je jediná cesta, ako môže moc zobrať do rúk a rozvíjať ju, a nie negatívnym spôsobom. V tom období štátnosť bola veľmi silná téma, aj keď polarizovala Slovensko, ale Mečiarovi ako energickému človekovi dávala priestor. On bol v takých situáciách doma, to uznávali aj opoziční činitelia. Pokiaľ ide o vytvorenie kapitálotvornej vrstvy, to prišlo na program až po roku 1994 a ja tú myšlienku doteraz pokladám za správnu. Jednoducho žijeme v ére kapitalizmu a štát, ktorý nemá svoju triedu podnikateľov, kríva na obidve nohy. To vidno aj v tom, že sme sa dobrovoľne vzdali strategických podnikov a zo Slovenska sú pumpované obrovské zdroje von. Či sú to banky, sieťové odvetvia, ale aj také veľké podniky ako VSŽ, ktoré kúpili za babku, a ohromné zdroje zachraňujú matku v Spojených štátoch. My sme umožňovali kupovať podniky síce nie za plnú účtovnú hodnotu, ale s podmienkou, že zvyšok museli privatizéri doinvestovať. A to do roku 1998 robili, to sa kontrolovalo. Za Dzurindu sa tento systém rozsypal.
● Ako sa vám spolupracovalo s Mečiarom?
Mne vyhovovala forma spolupráce s ním a je jedno či v politických alebo vo vládnych štruktúrach, lebo Mečiar zbytočne nesekíroval. On proste nechal človeka robiť, keď mal výhradu, tak sa ozvalo zavrčanie. Ibaže postupom času, keď sme boli dlho v opozícii, aktivita ustávala a Mečiar začal hrať svoju hru. Už nie orientovanú na nejaké povznesenie strany, ale skôr na stratégiu udržania svojej pozície s osobnými záujmami. Straníci síce reptali, ale nenašla sa osobnosť, vrátane mňa, ktorá by išla do konfliktu s Mečiarom, presadila sa a obsadila miesto predsedu. Mečiar bol vo vnútri strany neohroziteľný.
● Nedá sa však povedať, žeby nezaznela kritika na najvyšších orgánoch strany...
Po voľbách v roku 2002 dokonca došlo k prvej veľkej vzbure proti Mečiarovi. Bola dohoda, že minimálne tri kraje na sneme v Prešove vyvolajú mimoriadny snem, ale zostala v tom len Bratislava. Trnava aj Prešov zlyhali. V roku 2010 bolo reálne ho poraziť, no nebolo toho, kto by do toho išiel.
● Politológovia sa zhodovali na tom, že HZDS žije a umiera s Mečiarom. Aká bola nálada na sneme v Žiline, na ktorom delegáti odhlasovali zánik vlastnej strany?
V septembri 2013 na sneme v Banskej Bystrici som povedal, že strana je v takom rozvrate, že potrebujeme verifikovať jej pozíciu. Navrhol som riešiť zánik HZDS a súčasne rozbehnúť podpisovú akciu na vznik novej strany. Úžasne to spolarizovalo snem v Bystrici. Polovička delegátov to prijala s nadšením, druhá bola zdesená. Neboli pripravení na takú myšlienku, tak som tú tému stiahol z rokovania. Stanovy strany však boli tak nastavené, že nedovoľovali zánik strany. Museli sme teda najskôr pripraviť ich novelu a samotné zrušenie strany sme riešili až 11. januára 2014 na mimoriadnom sneme v Žiline. Tam už bola atmosféra pokojnejšia. Aj tí, čo o zániku strany nechceli ani počuť, napokon pochopili, že nechceme len stranu zrušiť, ale aj založiť niečo nové. Samozrejme, že bolo aj pár emotívnych vystúpení, no v podstate už delegáti prišli pripravení na to, že takýto krok sa udeje.
● Čo sa stalo s budovou HZDS?
Po neúspešných voľbách v roku 2012 Mečiar avizoval, že skončí ako predseda, ale že ešte chce strane pomôcť. Že chce zanechať čistý stôl. Skončilo sa to tak, že grémium strany mu odsúhlasilo prevod budovy, teda obchodného podielu Salusu, ktorý vlastnil budovu, priamo na Mečiara ako osobu. Odsúhlasili to za také záväzky, ktoré dlhodobo vykazovalo účtovníctvo HZDS. Dodnes neviem, čo bolo obsahom tých 38 miliónov dlhu, ktorý vyše desať rokov malo HZDS v účtovníctve.
● Teda za dlh strany dostal Mečiar budovu?
Áno. Celkový dlh napokon dosiahol 50 miliónov korún, lebo k tým 38 miliónom pribudol dlh za voľby v roku 2012. Podľa súdnoznaleckého posudku predloženého Mečiarom bola stanovená cena budovy na 50 miliónov korún. Grémium, na ktorom som sa nezúčastnil, následne odsúhlasilo prevod budovy za zmazanie dlhu, ibaže pozabudlo, že pri prevode majetku sa platí daň z prevodu. A tá činila 250 tisíc eur, ktoré HZDS už nemalo z čoho zaplatiť. Mečiar to grémiu nepriznal, a to mu neviem odpustiť. Takže starý dlh sa odpísal, ale 250 tisíc eur nového dlhu pribudlo. A nové vedenie už nemohlo robiť nič, len predávať, čo zostalo. Tým sa dlh znížil na 170 tisíc eur, zároveň však narastal dlh trebárs za neplatenie nájomného v budove, ktorá už patrila Mečiarovi. Pred koncom roka dostalo HZDS výpoveď z budovy a stratilo sídlo. V súčasnosti dlh predstavuje asi 200 tisíc eur. Pohľadávky a majetok HZDS sa odhadujú na 10 tisíc eur. Aj podľa zákona je taká strana odsúdená na zánik.
● Bude nová strana pokračovateľkou HZDS?
To sa nedá celkom tak povedať. Zakladáme novú stranu – Stranu demokratického Slovenska (SDS). Máme mnoho skúseností z minulosti a vieme, že všetko musí byť oveľa priezračnejšie. Vnútorná politika novej strany musí byť iná, ako bola politika HZDS. Tú charakterizovali nekonečné čistky, súboje, bratovražedné vojny v okresoch, regiónoch, kto bude predseda, kto koho na aký post postaví. Slovensko je plné náhrobkov skvelých živých ľudí, ktorí nezištne pomáhali. Skvelých starostov, primátorov, riaditeľov škôl, inštitúcií, ktorí boli členmi HZDS a ktorých sme my v tých vojnách zlikvidovali, vylúčili, odvolali. Tak toto nie. To bola Mečiarova taktika – rozdeľuj a panuj.
Skupina v Európskom parlamente, v ktorej pôsobí aj S. Kozlík.
● HZDS si roky udržiavalo vysokú podporu obyvateľstva aj napriek tomu, že ideologicky nebolo vyhranené. Malo však jasný program postavený na národnom, sociálnom a kresťanskom pilieri. Bude nová strana pokračovať na týchto zásadách?
Rátame, že tieto tri piliere budú základom aj v stanovách novej strany. Lebo to požadujú aj naši priaznivci, aktivisti, ktorých značná časť pochádza zo štruktúr bývalého HZDS. Neoddeliteľnou súčasťou týchto troch pilierov však bude odbornosť. V HZDS sme ju po roku 2002 začali strácať aj tým, že Smer hľadal odborníkov v našich bývalých štruktúrach. My sme prakticky stratili celý potenciál. Musíme ho znovu vytvoriť. Za hlavný cieľ si kladieme, že začneme komunikovať s odbornými štruktúrami a vytvárať odborné tímy, ale nielen na papieri a nie nejaké hmlisté rady. Príslušnosť k takýmto skupinám nebude viazaná na stranícku knižku. Naopak, začneme hľadať a zapájať ľudí do riešenia problémov, ktorých je ohromné množstvo. Ak budú chcieť vstúpiť do strany, budeme sa tešiť, no nie je to primárne. Naším cieľom je zlepšiť stav a riadenie tejto krajiny.
● Takže využívate vlastnú skúsenosť?
Presne. V roku 1991 som chcel byť zapojený. To je problém sebarealizácie. Je množstvo takých ľudí, ale nechcú sa politicky angažovať. Naše politické začlenenie bude stredoľavé, postavené na spomínaných troch pilieroch charakterizujúcich hodnotové ukotvenie strany. A programom strany bude zdravý rozum. Lebo v politike súčasných strán je mnoho úchyliek, ale aj dobrých ideí. Našu SDS nezaťažuje nijaká minulosť, chceme najlepšie riešenia pre Slovensko oddiskutovať v odborných skupinách.
● Nie je to tak, že HZDS bude pokračovať iba pod novým názvom?
Nie, to je vylúčené. To bude strana s úplne novým poňatím organizácie, s novými myšlienkovými postupmi, veľmi pružná, aj keď jej úplné ukotvenie predpokladám až po parlamentných voľbách v roku 2016. Sčítanie súhlasných podpisov by sa malo uskutočniť 20. februára tohto roku, do 10. marca by sme chceli stranu zaregistrovať a zvolať ustanovujúce zhromaždenie či grémium. Na terminológii sme sa ešte nedohodli. Zatiaľ pripravujeme stanovy a program strany. V stanovách určite bude zakotvené, že po každých parlamentných voľbách sa do dvoch mesiacov uskutoční snem, ktorý posúdi, ako voľby dopadli. Buď potvrdí pôvodného, alebo zvolí nového predsedu. Voľby predsedu budú samozrejme tajné. Rátame s oveľa väčším vplyvom riadiaceho centra smerom dolu, aby nevznikali lokálne vojny. Tomu musíme zabrániť, lebo to najviac poškodzovalo HZDS. Podobne to majú mnohé strany na Slovensku. Pretože strany závisia od lídrov, ktorí prinášajú volebné preferencie. Ťahajú stranu hore alebo dole. Aj preto musí byť v stanovách vyjadrená pružnosť výmeny lídrov a pružnosť reakcie centrály. Poučili sme sa z histórie HZDS a máme preštudované stanovy iných politických strán. Som splnomocnencom prípravného výboru a na sneme som oznámil, že sa budem uchádzať o funkciu predsedu novej strany, ale o tom rozhodnú nové orgány strany.