Slovenské hladové doliny..., a už aj roviny


poľnohospodárstvo 1Z ministerských limuzín nám znova bezočivo a do vetra sľubovali hory-doly a prácu

Ivan BROŽÍK

Na prekrásnej Orave je obec Hladovka. Jej starostka Mária Kendralová svojim spoluobčanom na začiatku roka želala: „Nech pokoj, porozumenie a Božia láska zavládne v našich srdciach, aby nový rok priniesol do všetkých domovov mnoho zdravia, šťastia, ľudského tepla a plnosť Božích milostí.“ A tak ako v Hladovke aj v stovkách ďalších obcí hladových dolín na Slovensku si ľudia želali ešte čosi – prácu.

Bašta sklárskeho priemyslu na juhu stredného Slovenska v Poltári padla približne v tom istom čase. Miestne sklárne, ktoré fungovali desiatky rokov, prepustili posledných 435 zamestnancov a skončili v konkurze. Rodisko prezidenta republiky sa utápa v beznádeji a Poltárčania smutno hovoria o novej hladovej doline na mape biedy Slovenska. Práce široko-ďaleko niet. Mnohé mladé rodiny žijú iba z príjmu do 400 eur. Ostatní sú na podporách alebo už aj bez nároku na ne.

■ AKO NIČIVÁ VÍCHRICA...

Pokles kurzu poľského zlotého a pomerne silný kurz eura spravili už aj tak na deklasovanom severovýchode svoje. Poliaci zrazu prestali jazdiť na svoje „gastrovíkendy“ a nákupy piva. A to sa sociálna pohroma, ešte len začínala. Tržby klesali, závody upadali, podnikatelia prepúšťali. Kríza sa prehnala ponad celý sever Slovenska ako pamätná ničivá víchrica v Tatrách. Po jej pustošivých vpádoch zostali pracovné úrady plné nezamestnaných, mnohé podniky a závody skrachovali a aj novozaložené firmy sa dostávali do konkurzov, živnostníci vracali licencie. Primitívna ťažba a drevovýroba bez pridanej hodnoty zmenila celé regióny na „paletové okresy“. Drevotriesky ľudí neuživia. Slovenský sever zasiahla obrovská sociálno-hospodárska tsunami. Obrovská emigračná vlna odplavila celé generačné ročníky, ktoré tu stratili zmysel existencie. Regióny Kysúc, Oravy, Liptova, ale najmä severného Spiša, Šariša a Zemplína trpia aj takzvanou inteligenčnou genocídou – odlivom mozgov niekam preč za prácou. Pre konkrétnosť – napríklad 65 percent práceschopných Stropkovčanov sa snaží uplatniť v inom slovenskom kraji. Desiatky tisícok východniarov opäť hľadajú prácu a uplatnenie v zahraničí.

■ ZLIKVIDOVANÝ JUH

Zúfalá poľnohospodárska politika spravila z tradičnej produkčnej oblasti región s odstrašujúcou nezamestnanosťou. Pestovať zeleninu či ovocie alebo sa nebodaj venovať chovu úžitkových zvierat sa jednoducho neoplatí. Konkurencia na pultoch veľkopredajní so zahraničnými majiteľmi je cenovo likvidačná. A diskriminačný dotačný program Európskej únie protežuje celkom nezakryte producentov zo starých krajín Únie. Z južného Slovenska sa stala hladová rovina. Tí, ktorí mali ešte prácu za hranicou a denne za ňou dochádzali, už sú v týchto dňoch medzi nezamestnanými. V Maďarsku sa totiž prepúšťa a je logické, že prví idú „cudzí“. A od naše neskromnej vrchnosti stále zaznieva heslo – treba sa uskromniť. Lenže skromní Slováci už ťažko nájdu položku v rodinnom rozpočte, ktorú by ešte mohli škrtnúť, iba ak by sa rozhodli pre kolektívnu a dlhodobú hladovku. Napríklad len z okresu Rimavská Sobota si hľadá prácu za hranicami kraja až 43 percent obyvateľov.

           ■ SYSTÉMOVÉ ZLYHANIE

Slovo demokracia neznamená len holý preklad – vláda ľudu, prenesene sloboda. Demokracia je systém. Ten u nás naplno zlyhal, ak v dvoch regiónoch na východe Slovenska máme najvyššiu mieru nezamestnanosti v rámci celej Európskej únie. Ak sú tam príjmy obyvateľov najnižšie nielen v porovnaní s Úniou, ale aj v rámci Slovenska. V našej spoločnosti je umenie zlodejstva povýšené na zákon. Keď niet sociálnej spravodlivosti, niet demokracie ani slobody. Nezamestnaní, žobráci, bezdomovci a tisíce žijúcich pod úrovňou chudoby sú produktom chorej spoločnosti. Prejavom takej spoločnosti sú aj rôzne vládne nariadenia o investičných stimuloch a pomoci pre investorov, ktorí by predsa len prišli podnikať do hladových dolín. V okamihu, keď sa im obdobie úľav, napríklad daňových, skončí, v tom momente ohlásia hromadné prepúšťanie a sťahujú svoje prevádzky niekam na ešte lacnejšie teritóriá. Úloha štátu by mala byť iná, aktívna, mala by spočívať v budovaní infraštruktúry, ciest, diaľnic. Už len tým by štát vytvoril nové pracovné príležitosti. Ale dalo by sa pokračovať aj takzvanými neziskovými investíciami. Ibaže od júla 2010 slovenská vláda akoby zabudla napríklad aj na niečo také, ako je Program rozvoja vidieka. Tento program umožňoval aj pre hladové doliny pripravovať projekty, v ktorých by sa hneď i bez „strategických“ investorov dalo žiť a pracovať.

Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky sa pokles zamestnanosti prejavil až v polovici odvetví, najviac v priemysle, pôdohospodárstve, doprave a skladovaní a vo finančných a v poisťovacích činnostiach. A aj keď priemerná mzda rástla, jej reálna hodnota v decembri 2011 oproti roku 2010 klesla o 0,9 percenta. Ak sa teda nastupujúca vláda urýchlene nezačne venovať sociálnej situácii v hladových regiónoch, zostane nám už naozaj iba spoľahnúť sa na moc najvyššiu a modliť sa k jej spravodlivosti. Tak ako v obci Hladovka.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.