Slovensko čaká osud afrických hladových regiónov (2)


O pár rokov nedokážeme vyrobiť dostatok potravín pre všetkých

Ivan BROŽÍK

banánová republikaDeštrukcia slovenského poľnohospodárstva v kombinácii s obrovskou nezamestnanosťou dospela do štádia, z ktorého je návrat k potravinovej sebestačnosti mimoriadne ťažký. Inak povedané, Slovensko s ekonomickým modelom, riadeným ústredným heslom „štát je zlý vlastník“, došlo do štádia, že nedokáže vyrobiť dostatok potravín na uživenie vlastného obyvateľstva. Nedávno to jasne formuloval predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory (SPPK) Milan Semančík.

Z jeho vyjadrení je zrejmé, že ak sa index potravinovej bezpečnosti ešte v  deväťdesiatych rokoch, rokoch „transformácie“ pohyboval okolo 80 percent, v súčasnosti nedosahuje ani päťdesiat percent a skôr sa blíži k štyridsiatke. To znamená, že na Slovensku dokážeme vyrobiť toľko potravín, ktoré uživia iba štyridsať percent jeho obyvateľov.

  • SME NA CHVOSTE ÚNIE

Prepad v poľnohospodárskej produkcii na Slovensku je naozaj dramatický. Ak sme ešte pred dvadsiatimi rokmi boli schopní niektoré komodity aj vyvážať, dnes dovážame viac ako 50 percent u nás konzumovaných potravín. Údaj o našej potravinovej bezpečnosti nás zaradil na posledné miesto medzi členskými štátmi Európskej únie, naopak percento dovozu zas na prvé. Možno by sa na prvý pohľad zdalo, že dovoz vyrieši všetko. To však nie je pravda. „Viackrát sa potvrdilo, že dovozy sú lacné len dovtedy, kým majú na trhu primeranú konkurenciu v podobe domácej výroby,“ vysvetlil Milan Semančík. Podpredseda potravinárov Dušan Janíček pritom tvrdí, že „až 60 percent v súčasnosti dovezených produktov by si Slovensko dokázalo dorobiť aj samé“. Ak by niekto predsa len nechápal súvislosť s našou ekonomikou, potom na dokreslenie pridávame fakt, že bilancia dovozu v potravinovom sektore je mínus jedna miliarda eur ročne.

  • VÁŽNE KONŠTATOVANIE

Spomínať v tejto súvislosti prax obchodných reťazcov sa zdá byť už evergreenom. Napriek tomu nemožno obísť aktuálny výrok podpredsedu SPPK Dušana Janíčka o tom, že „máme ten dojem, že potravinárske výrobky od slovenských podnikov sú diskriminované“. Ak by tak bolo, potom by išlo zrejme o vyššie marže na slovenské výrobky a iné prekážky, ktoré ekonomicky neumožňujú našim výrobcom uplatniť sa na regáloch veľkopredajní, ktoré prevažne vlastnia zahraniční majitelia. Tento „nepriateľ“ je však už dávno známy. Z času na čas slovenský parlament v záchveve akejsi starostlivosti skúša tému podpory domácich výrobcov a výrobkov potravín, nikdy to však spoľahlivo neprejde cez otvor zástancov „voľného trhu“.

Niekoľko nápadov a námetov

Páni ministri, ktorí tak ústretovo dávajú zahraničným firmám desaťročné daňové prázdniny, by sa mali zamyslieť, či by nebolo namieste dať desaťročné daňové prázdniny slovenským poľnohospodárskym a chovateľským firmám a tým podnikateľom, ktorí rozbehnú takéto produkčné spoločnosti a zamestnajú v nich aj obyvateľov dedín s dlhodobou tradíciou v poľnohospodárstve. Ďalším tipom pre zákonodarcov môže byť poukázanie na to, že u nás je na potraviny uvalená v rámci modlitby o jednotnej dani takmer najvyššia DPH spomedzi krajín EÚ. Potom by naši hospodári nemuseli úrodu zaorávať. Možno by sme nemuseli mať priemyselné parky na najlepšej bonite ornej pôdy, ktoré väčšinou zívajú prázdnotou, lebo zahraničným podnikom sa už skončili daňové prázdniny a odišli. Kupujeme cereálny chlieb, ktorý je prifarbený, párky z mletej kože a zo sóje, mlieko, čo už ani mliekom nie je, pangasia, ktorý je pestovaný pomaly v stokách a nie v čistej vode, hydinu z dovozu kŕmenú granulami vyrobenými zo zdochlín atď., atď. Hlavne, že je to všetko lacné. Naše potravinárske podniky sme pozatvárali, ľudia prišli o prácu a hypermarkety nám dovážajú odpad zo sveta. Chyba je však aj v tom, že Slováci sú chudobní. A jednoducho, na potraviny, najmä zdravé, nemajú. Naopak, majú pamäť. Aj na slová Ivana Mikloša z čias prvej Dzurindovej vlády, ktorými vyslovil pochybnosť nad potrebou našich poľnohospodárskych podnikov, keď mlieko je aj tak v hypermarketoch lacnejšie.

  • VEREJNÉ VLASTNÍCTVO

Potravinová bezpečnosť je verejným vlastníctvom všetkých obyvateľov Slovenska. Pred ich očami sa tento majetok neraz aj zámerne ničí v prospech zahraničných producentov a provízií večne chtivých lobistov. Dodnes vyvoláva úsmev na tvári spomienka na papalášov, ako v čase žatvy chodili mrviť zrno v dlaniach a tváriť sa múdro. Lenže dnes iní papaláši mrvia v rukách bankovky. Už ani na to pole raz za rok nemusia.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.