SLOVO O SLOVENSKU
Ivan BROŽÍK
Predseda vlády nedávno oznámil, že na Slovensku by mohla byť nezamestnanosť aj nižšia ako desať percent. Teda menšia o celú jednu tretinu oproti súčasnému stavu. Za týmto vyjadrením v podmieňovacom tvare logicky nasledovalo slovko AK...
AK by sa do celkovej štatistiky nezamestnaných u nás nezaratúvali občania z rómskej menšiny. Necelé dve percentá našej populácie teda v konečnom dôsledku vytvárajú takmer tridsať percent nezamestnaných a poberateľov najrôznejších dávok. AK by títo občania prejavili zodpovednejší vzťah k vlastnej budúcnosti, zrejme by mal Robert Fico pravdu. AK by sa rodičia rómskych detí viac zaujímali o ich školskú dochádzku. AK by im záležalo na tom, ako sa ich deti v živote uplatnia. AK by sa dôsledne starali o to, že vychovajú platných členov spoločnosti, potom by asi celý „rómsky problém“ vyzeral inak. Aj celoslovenská štatistika nezamestnanosti.
Spomínam si, ako mi mama neustále húdla do hlavy, že „bez papiera v ruke nebudem mať na chlebík“. Zabudnime teraz na to, že to platilo ešte v časoch, v ktorých vzdelanie na Slovensku bolo významnou devízou. Celú mladosť som prežil v presvedčení, že čítaním knižiek získam všeobecný rozhľad, že chodením do školy nadobudnem vzdelanie, že štúdiom na vysokej budem pripravený pre samostatný život, v ktorom budem schopný zabezpečiť potreby mojej vlastnej rodiny. Žiadna bitka, žiadne facky, žiadne tresty, žiaden nátlak. Jednoducho to boli – a vo väčšine slovenskej populácie aj sú – zásadné princípy, na základe ktorých si človek pripravuje svoju vlastnú budúcnosť. V týchto dňoch čítam diskusie o tom, aké ponižujúce je pre mladú rómsku generáciu používať kondómy. Pritom deti z nej rodia deti a staré mamy majú vek, v ktorom iní len začínajú svoj aktívny ekonomický život. A je tu opäť to naše „ak“. Ak by sme od tejto menšiny očakávali iba to, čo je bežné v civilizovaných spoločenstvách, potom...