Pri prechádzke trnavskými cintorínmi, bohatými na pamätníky množstva významných národovcov, dodnes nájdeme viacero hrobov, v ktorých sú uložené pozostatky pre slovenský národ neoceniteľných osobností. Jednou z takýchto postáv je nesporne aj František Veselovský, poslanec uhorského snemu a neúnavný bojovník za práva Slovákov, ktorého životný príbeh sme priniesli v 12. čísle tohtoročných Slovenských národných novín. Je príkladom národovca, ktorý povýšil spoločné dobro nad svoje vlastné záujmy, nehľadiac na možné následky prenasledovania a dokonca stratu vlastnej slobody.

Odkaz tohto významného liptovského rodáka, ktorého život je však neodmysliteľne spätý s Malým Rímom, si každoročne pripomínajú aj trnavskí matičiari, ktorým nie je ľahostajný stav miesta jeho posledného odpočinku na trnavskom „novom cintoríne“, kde spočíva so svojou manželkou už viac ako storočie. Bohužiaľ, dojem z návštevy tohto pietneho miesta je v poslednom čase nanajvýš smutný. Písmo na pomníku bledne, platňa sa rozpadáva a celý hrob prerastá tráva a náletové dreviny.

Pritom nielen on, ale aj ďalšie osobnosti si s určitosťou aj po smrti zaslúžia pozornosť nielen nás nasledovníkov, ale aj kompetentných organizácií. Bojovali a trpeli totiž aj za nás a je našou prvoradou povinnosťou, aby sme si ich odkaz náležite uctili. Členovia miestneho matičného odboru síce hrob v minulosti viackrát vyčistili, predsa len zub času a nezáujem kompetentných ho dostali do žalostného stavu, ktorý vyžaduje výraznú rekonštrukciu.

Keďže Veselovský zomrel pravdepodobne bezdetný a bez bližších príbuzných, ktorí by sa mohli o hrob postarať, azda by pri revitalizácii mohlo pomôcť aj mesto, ktoré by nielen malo, ale i musí mať záujem o to, aby sme sa za stav miesta jeho posledného odpočinku nemuseli hanbiť. Stačí pritom málo, na začiatok azda viesť zoznam podobných hrobov významných dejateľov spojený so starostlivosťou o ich vzhľad…

 Aj preto trnavskí matičiari napísali na radnicu list s požiadavkou, aby sa práve prvé slovenské slobodné kráľovské mesto postaralo o smutný a zanedbaný hrob. Bohužiaľ, bez akejkoľvek odozvy! Zostáva veriť, že nové vedenie, ktoré vzíde z jesenných volieb, sa k tomuto problému postaví čelom a nik, kto okolo Veselovského pomníka prejde, sa nebude musieť sám seba pýtať, prečo nám jeho nasledovníkom nezáleží na vlastných dejinách…

Text a foto: Peter SOKOLOVIČ