Spod spravodajského pera 7/2012

Od našich matičných prispievateľov z celého Slovenska

Seminár o básnikovi M. J. Milovovi

Vo štvrtok 16. februára sa uskutočnil vo Zvolene v študovni Krajskej knižnici Ľudovíta Štúra spomienkový seminár o básnikovi a spisovateľovi M. J. Milovovi pri príležitosti 99. Výročia jeho narodenia. Organizátorom akcie bol zvolenský miestny odbor Matice slovenskej v spolupráci s Krajskou knižnicou.

M. J. Milov (vlastným menom Ján Milo) bol básnikom, ktorý sa už svojimi prvotinami v tridsiatych rokoch minulého storočia zaradil k Slovenskej katolíckej moderne. Narodil sa 13. 2. 1913 vo Veľkých Janíkovciach pri Nitre ako syn chudobného roľníka. Bol najstarší z piatich detí. Otec im v roku 1925 odišiel za prácou do Ameriky a starosť o deti ostala na matke. Najstarší Janko sa dal na kňazskú dráhu. V Nitre vyštudoval gymnázium a potom Bohoslovecký seminár a za rímskokatolíckeho kňaza bol vysvätený v roku 1937. V seminári získal aj hudobné vzdelanie pod patronátom vynikajúceho nitrianskeho organistu a hudobného skladateľa prof. Rosinského. Po skončení seminára nastúpil na miesto kaplána v Trenčíne a v Považskej Bystrici. Svoje básnické príspevky začal uverejňovať od roku 1932 vo viacerých časopisoch a periodikách - Archa, Elán, Postup, Slovenské pohľady, Hospodársky obzor, neskôr Slovák, a i. Od začiatku písal pod pseudonymom M. J. Milov. Ako mladý kňaz sa venoval aj katolíckej mládeži organizovanej spravidla v skautingu. Tam sa spoznal s Marianou Sokáčovou, ktorá v tom čase žila s rodičmi v Trenčíne. V roku 1940 vystúpil z kňazského stavu a v r. 1941 sa s ňou oženil. Rodina sa v roku 1940 presťahovala do Bratislavy a postupne sa im narodili tri deti.

Milov s nadšením privítal vznik Slovenského štátu a k jeho podpore a oslave zameral aj svoju tvorbu. Po skončení vojny a oslobodení Slovenska Sovietskou armádou bol v roku 1947 zatknutý a vo vyšetrovacej väzbe strávil takmer rok. V marci 1948 bol vylúčený zo Spolku slovenských spisovateľov. Po „víťaznom februári“ mu vtedajší mocipáni spočítali jeho kňazský stav, nábožnosť, obdiv Andreja Hlinku a hlavne podporu Slovenského štátu. V roku 1950 bol vo vykonštruovanom procese odsúdený na 6 rokov straty slobody. Trest si odpykal v Bratislave, v Leopoldove, v Ilave, v Handlovej a tri roky strávil v uránových baniach v Jáchymove.

Rodina sa v roku 1953 z Bratislavy nútene presťahovala do Vyhní. Milov bol prepustený z väzenia 10.8.1954. Zamestnal sa vo Vyhnianskom pivovare a neskôr prešiel pracovať do Lučenca. Poslednou zastávkou v jeho živote bol Zvolen, kde sa zamestnal na Krajskom sekretariáte Zväzu výrobných družstiev ako vedúci hospodárskeho a právneho oddelenia. Cestoval po sídlach výrobných družstiev po celom stredoslovenskom kraji. Okrem riešenia právnych záležitostí sa venoval aj histórii jednotlivých družstiev. Spracovával pamätnice týchto družstiev pri nejakom významnom jubileu. V roku 1968 bol plne rehabilitovaný. Vo Zvolene prežil posledných svojich 14 rokov, zomrel 7.3.1978, pochovaný je na Zvolenskom cintoríne.

Ako básnik je zaradený do Slovenskej katolíckej moderny (SKM). K tejto skupine prináležali mladí básnici z tridsiatych rokov – v prevažnej miere katolícki kňazi. Predstaviteľmi SKM boli literáti ako Rudolf Dilong, Pavol Gašparovič Hlbina, Ján Haranta, Ján Silan, Mikuláš Šprinc, Svetoslav Veigl, Pavol Oliva, Gorazd Zvonický, Ladislav Hohoš, Ján Slavkovjan a iní. Boli združení pri literárnom mesačníku Postup (založený v r. 1934) a hovorilo sa im aj Postupisti.

Do dejín slovenskej literatúry Milov vošiel hneď svojimi prvými básnickými lyrickými zbierkami Rovnobežky – r. 1938 a Závetrie – r. 1940. V roku 1941 vydal publikáciu Mladé kroky, ktorá okrem jeho básní obsahovala aj jeho tri divadelné hry a do tejto zbierky prispeli aj iní autori. V nej autor vyjadril podporu Slovenskému štátu, Hlinkovej mládeži a celému Hlinkovmu hnutiu. Po oslobodení v máji 1945 vydal ďalšiu zbierku Rovina, v ktorej vyznal lásku k rodnému nitrianskemu kraju. Jeho posledným básnickým dielom bola zbierka Jednotou k sile – r. 1947. Tu opustil pole básnickej lyriky a zbierka bola tematicky ovplyvnené jeho vtedajším zamestnaním v potravnom družstevníctve. Bola jednoznačne zameraná na propagáciu družstevného hnutia, mala aj podtitul Družstevné básne.

Nebola to však len básnická tvorba, ktorej sa Milov venoval. Spracoval libretá k trom operám prof. Rosinského a spolupracoval s hudobným skladateľom Dr. Jozefom Kresánkom. Pre Kresánka spracoval aj libreto k opere Salaš v bukovej doline, ale potom sa z nejakých dôvodov s Kresánkom rozišli. Po uväznení sa nedobrovoľne odmlčal. Po prepustení na slobodu sporadicky publikoval články o družstevníctve a začal sa venovať histórii. Počas pobytu vo Vyhniach spracoval Kroniku obce Vyhne a počas zamestnania v Krajskom sekretariáte ZVD spracoval spomínané pamätnice viacerých výrobných družstiev; odhaduje sa, že ich bolo až do 30.

Zvolenský seminár o básnikovi bol veľmi dobre zorganizovaný, zúčastnilo sa ho okolo 70 poslucháčov, okrem iných aj najstarší syn básnika Peter a najmladší Juraj. Životopis básnika predniesol prítomným jeho najstarší syn Ing. Peter Milo (obrázok). O literárnom diele informovali Mgr. Emília Vongrejová a Ing. Milota Torňošová. Posledne menovaná veľmi pekne zarecitovala viacero ukážok z básnického diela M. J. Milova a spestrila tak referát Mgr. Vongrejovej. V diskusii vystúpili niekoľkí pamätníci, ktorí sa pamätajú na Milova počas jeho pôsobenia vo Zvolene.

Organizátori seminára informovali, že po básnikovi je pomenovaná ulica v jeho rodných Veľkých Janíkovciach. Na záver zaznela výzva, aby aj magistrát mesta Zvolen prejavil úctu básnikovi, ktorý v ňom prežil svojich posledných 14 rokov a aby mu k stému výročiu narodenia, ktoré pripadne na budúci rok, osadil v teritóriu mesta pamätnú tabuľu.

Peter Milo

Foto: Lenka Malovcová

 

 

Nezabúdajú na tradície

Fašiangy sú v plnom prúde. V dúbravskom MO Matice slovenskej však fašiangové oslavy začali pietne. Matičiari si minútou ticha uctili pamiatku zakladajúceho člena MO MS v Dúbravke Vladimíra Petráša, ktorý dlhodobo pôsobil a pracoval v Matici a i v čase choroby cez členky výboru organizoval zaujímavé prednášky. Odišiel z našich radov dobrý vlastenec ,ktorý bude dúbravským matičiarom chýbať. Potom sa ujali prednesu žiačky zo ZŠ Pri kríži,ktoré piesňou i slovom pripomenuli fašiangové zvyky starých materí. Staršie žiačky zatancovali,ba L.Beňová predviedla so spolužiačkou i vlastnú tanečnú kreáciu. Matičiari privítali i 82-ročnú starodúbravčanku Katku Jakubčíkovú,ktorá spomínala na svoje fašiangové detstvo až po súčasnosť. Od 5.januára do Popolcovej stredy bolo v Dúbravke najveselšie obdobie. Bol to čas zábavy, svadieb a zabíjačiek. Takmer v každom dome sa cez zimu chova-

lo prasiatko, aby bolo počas zimy čo konzumovať. Po dedine chodili „maškary“ rôzne poobliekané, ktoré hrali na harmonike a spievali. Ľudia ich odmeňovali „trunkom“, šiškami, božími milosťami a tzv. „myšami“. Veľké tancovačky bývali v hostinci, vtedy nazvanom U Báry. Dúbravka bola kultúrna dedina, v ktorej sa hrali divadlá organizované vtedajším farárom Moyšom a keď sa neskôr v roku 1941 postavil aj kultúrny dom, žilo sa ešte kultúrnejšie. Pani Katka svojimi spomienkami podnietila i ostatných matičiarov k spomienkam na dávne časy. Tak staré zvyky a tradície starých rodičov nachádzajú svoje miesto i v súčasnosti a nepadnú do zabudnutia. Z pripomienok vznikli i dobré nápady, ktoré sa premietli do plánu MO MS. V príjemnej atmosfére a milom občerstvení, ktoré pripravili členky výboru, matičiari sa dozvedeli i o tom, čo v nastávajúcom období ich činnosti môžu očakávať. A tá je pestrá.

 

 

                                                                                                                      Kveta Slyšková

 

S úsmevom ide všetko lepšie.

 

S úsmevom ide všetko lepšie – to bol názov programu, ktorý si pripravil Estrádny súbor Matičnej divadelnej ochotníckej scény v Liptovskom Mikuláši. Pásmo pozostávalo z piesní, hudby, scénok a vtipov. Veľkou neznámou pre divákov bola až do poslednej chvíle utajovaná porota, ktorá rozhodovala o víťazstve vtipov, respektíve ich rozprávačov. Riaditeľka Liptovskej knižnice G. F. Belopotockého v Liptovskom Mikuláši Marcela Feriančeková, poslanec mestského zastupiteľstva v L. Mikuláši Rudolf Urbanovič a predseda Jednoty dôchodcov Slovenska v L. Mikuláši Michal Kotian, rozhodovali o bodovaní a teda aj o umiestnení rozprávačov. Na hodnotenie im slúžili tabuľky s 5 a 10 bodmi, ktorými oceňovali jednotlivých rozprávačov. O zábavu sa postarala štvorica vtipkárov: Jolana Lamajkinová, Ján Richter, Ivan Bubelíny a Peter Vrlík, ktorý zároveň sprevádzal prítomných celým popoludním. Pred každým kolom vtipov zaznela pieseň v podaní Matičného tria (Lamajkinová, Richter, Kuna). Diváci si vypočuli päť piesní a štyri kolá vtipov, ktoré porota starostlivo a hlavne zodpovedne ohodnotila. Víťazom a teda najväčším vtipkárom sa stal Ivan Bubelíny a za svoj výkon si odniesol osvedčenie o tom, že môže svojimi vtipmi zabávať okolie kdekoľvek a kedykoľvek. V konečnom dôsledku nešlo o to, kto bude víťazom, ale o to, aby sa v tomto fašiangovom období ľudia zabavili, pousmiali sa a zabudli tak na každodenné starosti, čo sa hádam aj podarilo. V úvode programu zaznela veta ,, láska je soľou života a smiech je jeho korením“ a týmto programom sa jeden februárový podvečer korenilo v dostatočnej miere.

Marek Nemec

 

Základná škola v Jasove spolupracuje s Maticou slovenskou už 9 rokov.

Uctili si veľkého matičiara J. C. Hronského.

 

V Základnej škole Jasov usporiadalo vedenie školy v spolupráci s Miestnymi odbormi Matice slovenskej v Jasove a v Košiciach – Myslave dlhodobo pripravovanú slávnostnú akadémiu o velikánovi slovenského národa, matičnom spisovateľovi, tajomníkovi MS, ako aj jej správcovi a zakladateľovi zahraničnej MS J. C. Hronskom.

Žiakov šiestych a deviatych ročníkov v úvode privítala   riaditeľka ZŠ Alžbeta Mačatová, ktorá svojim príhovorom slávnostnú akadémiu otvorila. Následne sa deti započúvali do slávnostného referátu o živote a diele J. C. Hronského, ktorý žiakom predniesla učiteľka slovenského jazyka a literatúry Renáta Kozelová.

Potom pokračovalo pásmo o živote a diele Jozefa Cígera Hronského v podaní žiakov domácej školy. Po prestávke vystúpili   s Hronského tvorbou žiaci domácej školy - žiačka Janka Horváthová a Peter Dzúrik, ktorí sa zúčastnili na 3. ročníku krajského matičného festivalu – Hronského matičný Jasov a 7. ročníku krajského matičného festivalu Dobšinského Košice, kde obidvaja získali významné ocenenia.

         Riaditeľka ZŠ Jasov Alžbeta Mačatová spolu s predsedníčkou domáceho MO MS Janou Potočňákovou   odmenili učiteľky slovenského jazyka a literatúry Renátu Kozelovú a pani učiteľku Helenu Budzákovú za ich neoceniteľnú pomoc pri organizovaní slávnostných akadémií a matičných dní na tejto základnej škole farebnými diplomami Matice slovenskej a hodnotnými knižnými publikáciami z Vydavateľstva Matice slovenskej.

       Ako na záver konštatovali všetci prítomní, takéto matičné akcie by sa mali organizovať na školách čo najčastejšie. A  je chvályhodné, že to v ZŠ v Jasove to robia s veľkým matičným srdcom. A nebola to prvá matičná akcia. Bola tu už slávnostná akadémia k Martinovi Kukučínovi , ďalej to boli matičné dni so slávnym kvízom o histórii MS. A v mesiaci marec to bude slávnostná akadémia k predsedovi MS a velikánovi slovenskej literatúry Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi , za účasti dekana Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach – literárneho vedca Jána Gbúra, na ktorého sa teší hlavne vedenie školy s celým pedagogickým zborom.

        

FM                                                                                                  

 

 

Spomienka v Trenčianskej Teplej

Stredajšieho výletu do Trenčianskej Teplej sa zúčastnilo 9 členov MO MS z Dubnice nad Váhom a taký istý počet matičiarov z novo obnoveného MO MS z Trenčianskej Teplej aj

so svojou predsedníčkou RNDr. Zuzanou Sklenárovou a starostom Trenčianskej Teplej

Milanom Berecom. Po krátkom úvode Štefana Antalíka, predsedu MO MS v Dubnici nad Váhom pri pomníku arcibiskupa Nécseya, povedal pár údajov z jeho životopisu Ján Sýkora z MO MS Dubnica nad Váhom a obidva MO MS pri príležitosti 120. výročia narodenia arcibiskupa Eduarda Nécseya, ktorého prvou a zároveň jedinou pastoračnou zástavkou bola Trenčianska Teplá, spoločne položili k pamätníku kyticu kvetov a zapálili sviečky. Potom si prítomní prezreli areál okolia kostola s novou kaplnkou P. Márie Lurdskej, v kostole pán dekan Marek Hriadeľ zoznámil matičiarov s históriou farnosti, kostola a priblížil sochy, obrazy, oltár, organ a ostatnú výzdobu kostola. Spoločný výlet dvoch MO MS sa ukončil posedením v pizzerii u Zacka pri horúcom čaji a káve. Členovia oboch MO MS sa dohodli na ďalších spoločných podujatiach aj v budúcnosti – najbližšie snáď na súťaži vo varení jedál z cibule v Dubnici nad Váhom.

Ján Sýkora

 

■ V utorok 14. februára 2012 zavítala do Domu Matice slovenskej v Komárne pani Daphne Bergsma, mimoriadna a splnomocnená veľvyslankyňa Holandského kráľovstva na Slovensku. Počas poldruha trvajúceho pracovného stretnutia s predsedom MO MS Jozefom Černekom, pani veľvyslankyňa ocenila prácu, ktorú Matica slovenská v Komárne robí najmä s mládežou. Prijala pozvanie na nasledujúce predstavenie – krst práve dokončovaného albumu k zatiaľ poslednému muzikálu Skrotenie. Zaujímalo ju najmä, prečo si mladí dramatici vyberajú práve Shakespeara ako predlohu k svojim projektom. Černek, ktorý je zároveň režisérom projektu, vysvetlil, že práve v Shakespearovom diele, ktoré prekladal náš básnik Ľubomír Feldek, je možné poukázať na krásu a zložitosť slovenského jazyka , a to nenásilnou formou. „Tak ako Shakespeare nepoužíval jednoduchú angličtinu, aj v našom spracovaní dielo nepoužíva úplne hovorovú slovenčinu. Tak vlastne študentov vzdelávame bez toho, aby mali pocit, že ich do niečoho tlačíme,“ uviedol Černek v rozhovore. Obe zúčastnené strany sa zhodli na tom, že toto stretnutie nebolo posledné, pretože folklórny súbor Dunaj, ktorý Matica slovenská podporuje, by v krátkej dobe rád vycestoval na festival a už dlhšiu dobu uvažujú u Holandsku. Pani veľvyslankyňa ich snahu rada podporí.

-rj-

 

Žilinská diecéza sv. Cyrila a Metoda  v úvode roku svojich patrónov

 

Naša najmladšia katolícka diecéza – Žilinská, pri príležitosti 4. výročia svojho vzniku vstúpila do Roku svätých Cyrila a Metoda. Stalo sa tak na záver Slávnostnej svätej omše v Katedrále Najsvätejšej Trojice v Žiline, ktorú celebroval žilinský biskup Tomáš Gális. Diecézny biskup tu dekrétom vyhlásil Rok svätých Cyrila a Metod v Žilinskej diecéze, počas ktorého bude biskup Tomáš navštevovať jednotlivé dekanáty s katechézou o našich slovanských apoštoloch. Na úrovni najmenších spoločenstiev je možná aj spolupráca s Maticou slovenskou, ktorá vznikla pri príležitosti tisíceho výročia príchodu vierozvestcov na naše územie a angažovali sa v nej mnohí katolícki duchovní. Rok zasvätený patrónom diecézy bude tak ako Rok Matice slovenskej ukončený v lete 2013 slávnosťou v Terchovej, počas sviatku dňa 5. júla, zasväteného solúnskym bratom.

Jakub Kňažko