Od našich matičných prispievateľov z celého Slovenska
Výstup na Šarišský hrad
Začalo to projektom. Napriek čarovnému zmiznutiu financií v MS našli sa prostriedky na podporu regionálnych aktivít miestnych odborov MS. Ponúknutú dotáciu na projekty realizované v roku 2011 sme prijali aj my v MO MS vo Veľkom Šariši. Krátky termín od ponuky k odoslaniu žiadosti a uzavretiu zmluvy neumožňoval dlhé rozmýšľanie. Cieľom bol rozvoj miestnej kultúry.
„Pomôžeme dobrovoľným aktivistom pri konzervácii zrúcanín hradu Šariš“ – povedali sme si a zaslali žiadosť na zakúpenie náradia a stavebného materiálu potrebného k našej pomoci. Komisia však nášmu entuziazmu nebola naklonená. Išlo o akési nóvum - o opravu hradu. Náš prínos do regionálnej kultúry napokon bol dotovaný z rezervy predsedu MS.
Milým prekvapením bola pre nás následná iniciatíva Odboru Mladej Matice slovenskej v Prešove pod vedením Bc. Ľubomíra Grecha. Vlastenecko-turistickým výstupom na Šarišský hrad so zameraním na manuálnu pomoc pri jeho záchrane. Tento hodnotný skutok prijali aj matičiari z Vranova, Prešova, Malého a Veľkého Šariša. Výstup sa uskutočnil 13. novembra. Program stretnutia začal spomienkami na 140. výročie výletu skupiny študentov Prešovského kolégia na Šarišský hrad, medzi ktorými bol aj básnik P. O. Hviezdoslav, a tiež súčasné vydanie almanachu Napred. Tu pod hradbami a vlajkami matičnými a štátnymi sme sa dozvedeli o prešovskom študentskom živote Pavla Országha Hviezdoslava. Ako mladý študent Prešovského kolégia právnickej akadémie v tom čase už ideovo dozrieval. Prešovské piesne, ktoré tu napísal, majú viditeľné znaky vyšších umeleckých hodnôt. Ústredným rysom je národná idea ako aj spätosť s osudom národa. V básni Odkrývajte, ktorú pravdepodobne prvýkrát predniesol na Šarišskom hrade v roku 1871 sa obracia najmä na mládež, aby sa dala do práce na odkrývaní slovenskej minulosti, aby spod zeme vykopala stopy po slovenských dejinách.
Prvú časť tohto vlastenecko-turistického stretnutia sme ukončili piesňou Nitra, milá Nitra (hudba: Ján Valašťan-Dolinský, slová: Ľudovít Štúr), ktorá tu zaznela aj pred 140 rokmi z hrdiel študentov Prešovského kolégia. Na hrad s matičiarmi vystúpil aj predseda Krajskej a Obl. rady MS v Prešove PhDr. Ladislav Matisko, autor prvej časti programu. Na hrade všetkých účastníkov privítal kastelán hradu Ing. Martin Sárossy, PhD. Zaujímavo predstavil históriu aj súčasnosť hradu. Neskôr prítomným rozdal hrable a vrecia. Nahrabaným lístím sme zakryli vrch vápennej jamy. Asi meter a pol hrubá vrstva lístia bude izoláciou pred zamrznutím vápna. Vápno po prezimovaní bude spájať kamene v starobylých múroch hradu. Aspoň tou troškou manuálnej práce sme naplnili odkaz P. O. Hviezdoslava – „Odkrývajte!...“
Stretnutie bolo úžasné. Bolo umocnené aj prekrásnym počasím a podporené finančným prispením MS. Každý účastník obdŕžal od kastelána prospekty o historických udalostiach hradu a sprievodcu hradu. Majestátny zvrchovaný kráľovsky hrad Šariš – národná kultúrna pamiatka má ambíciu stať sa tradičným miestom historicko-turistických výstupov so zameraním na literárny obsah a odkrývanie dejov našich otcov.
Štefan Sárossy
K životnému jubileu slovenského novinára v Amerike Jána Holého
Slovenská inteligencia, novinári, kultúrni a politickí činitelia, ktorých politická situácia na Slovensku po roku 1945 prinútila k odchodu do exilu, vo veľkej miere revitalizovali slovenský spolkový a kultúrny život Slovákov v zahraničí. Novinári s praxou v prestížnych novinách, iniciovali v exile vznik nových titulov slovenskej tlače, preberali redigovanie starších novín časopisov a zapájali sa do slovenského spolkového života. Do tejto skupiny emigrantov patrí slovenský novinár Ján Holý, ktorý sa dňa 8. februára dožíva v Amerike vzácneho jubilea - 90.výročia narodenia.
Náš jubilant, rodák z Novej Bane, zasvätil celý svoj život žurnalistike. Na Slovensku pracoval ako redaktor vysokoškolského časopisu Borba a v rokoch 1945-47 ako redaktor Spravodajskej agentúry Slovenska. Po väzenských peripetiách, ktoré trvali od októbra 1947 do januára 1948, odchádza do emigrácie a pokračuje v novinárskej činnosti. Krátko po príchode do utečeneckého tábora v nemeckom Ludwigsburgu sa stal redaktorom časopisu Slobodné Slovensko, ktorý vychádzal v Nemecku (Mníchove a potom v Kolíne nad Rýnom) v rokoch 1946-1992. V Nemecku založil aj Slovenský sociálny výbor, ktorý mal na starosti získavanie materiálnej pomoci pre slovenských exulantov.
V septembri 1949 prichádza Ján Holý do USA, kde našiel uplatnenie ako redaktor viacerých časopisov. V rokoch 1950-54 pracoval ako výpomocný redaktor tlačového orgánu Slovenského katolíckeho Sokola, novín Katolícky Sokol, v rokoch 1952-54 v redakcii náboženského katolíckeho časopisu Dobrý pastier. Po niekoľkoročných skúsenostiach s krajanskou tlačou inicioval v New Yorku založenie nezávislej politickej revue Rozhľady, ktoré redigoval spolu Emanuelom Böhmom. V Amerike sa Ján Holý venoval aj organizačnej, národno-kultúrnej a politickej práci, zastával rozličné funkcie v americko-slovenských organizáciách. V roku 1975 ho zvolili do funkcie generálneho tajomníka národno-politickej organizácie, Slovenskej ligy v Amerike, ktorú vykonával až do roku 2002. Začalo sa aj nové obdobie kontaktov s Maticou slovenskou. Slovenská liga v Amerike založená v roku 1907 bola medzi prvými, ktorá podporila vznik samostatnej Slovenskej republiky. Najhlbšiu brázdu na novinárskom poli vyoral Ján Holý vydávaním a redigovaním najstarších slovenských novín v Amerike, Slovák v Amerike, ktoré vychádzajú nepretržite od roku 1889. V roku 1989, keď im pri stom výročí vydávania hrozil zánik, ujal sa ich tento skúsený novinár a odvtedy zase patrili k prestížnejším americko-slovenským novinám. Pri stále rýchlejšom tempe asimilácie amerických Slovákov a rapídnom poklese počtu potomkov Slovákov ovládajúcich slovenčinu, Ján Holý redigoval tieto noviny až do roku 2009. Pohotový novinár, prísny strážca novinárskej etiky a skúsený organizátor krajanského života je ešte aj dnes ochotný prispieť svojimi skúsenosťami a umom k ďalšiemu udržaniu slovenského života v Amerike. I keď noviny Slovák v Amerike pred dvoma rokmi odovzdal mladému úspešnému slovenskému podnikateľovi z radov amerických Slovákov, Milanovi Čubovi, stále do nich prispieva. V tomto období sa venuje aj triedeniu ďalšieho dokumentačného materiálu z dejín Slovenskej ligy v Amerike, ktorý pripravuje pre Slovenský národný archív v Bratislave a spracováva svoj osobný archív, ktorý bude určite zaujímavým dokumentom o strastiplnej ale i úspešnej ceste slovenského novinára, ktorý celý svoj život zasvätil tomu, aby slovenské písané a tlačené slovo v Amerike nezaniklo, čím napĺňal činmi odkaz svojich novinárskych predchodcov ako boli Peter V. Rovnianek, Štefan Furdek, Jozef Hušek a mnohí ďalší.
K životnému jubileu želáme Jankovi Holému, aby si i naďalej pri dobrom zdraví zachoval sviežosť mysle, aby mal i naďalej motiváciu k spĺňaniu poslania byť užitočným strážcom všetkého slovenského duchovného bohatstva, aby naň mohli nadviazať ďalšie generácie amerických Slovákov. K tomu, aby si ďalšie seniorské roky užíval v pohode a spokojnosti je okrem zdravia potrebná opora v rodine a tú má vo svojej Nine, tiež známej aktívnej činiteľke americko-slovenského spolkového života, ale aj v deťoch a vnúčatách, ktoré boli od malička vedené v láske k všetkému, čo sa spája so Slovenskom.
Ľubica Bartalská
Cestovateľské piatky v Liptovskom Mikuláši
V Dome MS v Liptovskom Mikuláši pracujú rôzne kluby (paličkovanej čipky, filatelistov, historický, odboru Mladej Matice), jedným z klubov je aj Liptovský esperantský klub. Práve tento klub sa rozhodol, že každý posledný piatok v mesiaci pripraví pre záujemcov cestovateľský piatok. Prvé takéto podujatie sa uskutočnilo 27. januára 2012 a prilákalo slušný počet záujemcov o ďaleké a neznáme kraje.
Ako prvý predstavil P. Vaněk cestovateľskú stránku www.sibir.sk. Táto stránka je zameraná na rozsiahlu oblasť Ruska – Sibír. Západosibírska nížina siaha na západe od pohoria Ural po rieku Jenisej, od Karského mora na severe po Kazašskú plošinu na juhu a pohorie Altaj na juhovýchode. Stredosibírsku plošinu ohraničuje na západe Jenisej, na východe Lena, na severe nízka Severosibírska nížina a na juhu horské pásma Bajkal a Saján. Hornatá krajina východnej Sibíri a Ďalekého východu sa rozprestiera od rieky Leny a Bajkalského jazera až k Tichému oceánu. Tieto málo známe oblasti webová stránka veľmi dobre opisuje.
V ďalšej časti cestovateľského piatku priblížila MUDr. Ľubomíra Feriancová pre nás exotické miesto - ostrov v Indickom oceáne Reunion. Tento zámorský departement Francúzska leží v Indickom oceáne, 700 km od Madagaskaru, žije tu vyše pol milióna obyvateľov, sídlom správy je Saint Denis. Obyvateľstvo tvorí 75% kreolov, ďalej Malgaši, Francúzi a Indovia. Žijú v hlboko ležiacich oblastiach, pretože ostrov je z dvoch tretín ťažko dostupný a hornatý. Len časť ostrova je využívaná pre poľnohospodárstvo, hlavným produktom je cukrová trstina. Pestuje sa tu aj maniok, káva, tabak a vanilka. Rybolov kryje len vlastnú spotrebu. Hlavným vývozným artiklom je cukor a rum. Turisti si prídu na svoje na plážach pri mori.
Liptovskí esperantisti v spolupráci so Speleologickým klubom Nicolaus pripravili v posledný januárový piatok zaujímavú prednášku o málo známych miestach na našej planéte zem.
Peter Vrlík
Prvé zasadnutia na Zemplíne
■ Po prvýkrát v tomto roku sa zišli členovia Okresnej rady Matice slovenskej v Michalovciach v dome MS 26. januára a o deň neskôr v zasadacej miestnosti Obecného úradu v Cejkove (OR MS okresu Trebišov). Na oboch sa zúčastnil správca MS J. Eštok. Obe okresné rady informoval o aktualitách v Matici. Okrem iného oboznámil ich s rokovaním a vyhlásením účastníkov januárového stretnutia okrúhleho stola, ktoré organizovala MS. Obsahuje žiadosti, s ktorými sa obrátili na prezidenta, budúci parlament a vládu. J. Eštok informoval tiež o príprave krajských snemov MS, ich význame pre prácu matičnej základne. Z ďalších prerokúvaných bodov programu oboch zasadnutí treba spomenúť kontrolu vyúčtovania projektov podujatí, na ktoré poskytla finančnú podporu MS, termíny prihlásenia tohtoročných projektov v MS, ale aj možnosti využitia finančných prostriedkov cez iné inštitúcie Riaditeľka DMS M. Kušnírová upozornila ďalej na potrebu aktualizácie matričných kníh a zaplatenia príspevku MO MS za svojich členov ústrediu MS. Diskutujúci neobišli ani tému blížiacich sa predčasných parlamentných volieb a zhodli sa na názore, že každý občan republiky by mal využiť toto svoje právo, keď chce ovplyvniť budúcnosť našej spoločnosti. Trebišovská OR MS si zvolila aj chýbajúceho predsedu – túto funkciu bude v najbližšom období zastávať Helena Zuskáčová, predsedníčka MO MS v Hrani. Obe zasadnutia mali aj slávnostnejšiu časť, v ktorej správca MS J. Eštok odovzdal Ceny MS a Pamätné listy MS niekoľkým predsedom MO MS v spomínaných okresoch. Všetkých spája dlhoročná aktívna práca v miestnych odboroch, šírenie dobrého mena Matice slovenskej, organizovanie kvalitných podujatí, na ktorých prezentujú našu kultúru, zvyky a tradície našich predkov. Ocenenie si prevzali Gejza Urban, predseda MO MS v Cejkove, Michal Drábik, predseda MO MS v Pozdišovciach, ďalej Marta Dudrová, predsedníčka MO MS v Porube pod Vihorlatom, Jana Michlíková, predsedníčka MO MS v Bežovciach a Eva Hlodinková, predsedníčka MO MS v Zbudzi.
Kamila Chilová
Ples mladých matičiarov na Zemplíne
■ Vonku metelica, akú si na Zemplíne už dávno nepamätajú, v hoteli Družba v Michalovciach však vládla do nasledujúceho skorého rána výborná nálada. Postarala sa o ňu hudba, kvalitný kultúrny program, štedrá tombola i jedlo aj vďaka štedrým sponzorom a všetko, čo charakterizuje dobrý ples. Na ten spomínaný prišlo do stovky mladých ľudí nielen z Michaloviec ale aj okolia. Organizoval ho michalovský OMM v spolupráci s tunajším domom Matice slovenskej. Medzi hosťami bol aj tajomník MS M. Gešper a členka KR MS a riaditeľka Domu MS v Košiciach H. Zolovčíková. Ples otvorila riaditeľka michalovského domu MS M. Kušnírová. Do kultúrneho programu prispela ZŠ na Ul. T. Moussona, ZUŠ Michalovce a folklórny súbor Zemplín. Kultúrny program sa prelínal s plesovou tanečnou zábavou a samozrejme časom na jedlo, a tak čas letel veľmi rýchlo, keďže ho napĺňali aj debaty o príprave ďalších lákavých podujatí, ktoré prispejú k vzájomnému spoznávaniu mladých matičiarov a ich sympatizantov na Zemplíne. Čo dodať na záver? Štart bol dobrý a len od organizátorov, ich spolupracovníkov a účastníkov záleží, či o rok bude a aké plesové repete počas budúcich fašiangov.
Karina Obšatníková
Zaujímavá beseda o Rusku
V piatok podvečer 3. februára 2012 sa v Dome Matice slovenskej v Leviciach konala beseda o Rusku. Účastníkov privítala predsedníčka MO MS Levice Emília Jakubíková, riaditeľ D MS Mgr Vincent Mozdík a predsedníčka MO MS Rybník Ing. Daniela Trňanová, účastníčka poznávacích zájazdov do Ruska. Zájazdy každoročne organizuje Dr. Anna Maračková s pomocou priateľov v Moskve. Na úvod pripravili študenti Gymnázia Andreja Vrábla Levice kultúrny program zložený z ruských básní a piesní. Dr. Anna Maračková najprv oboznámila prítomných s veľkou a bohatou ruskou krajinou, s jej históriou, kultúrou, prírodou a okrúhlymi výročiami v tomto roku. Potom zaujímavo a odborne rozprávala o Moskve a Petrohrade o ich historických a kultúrnych pamiatkach a múzeách. Svoje rozprávanie dopĺňala premietaním mnohých fotografií. O svojich zážitkoch porozprávali aj účastníci hromadných i individuálnych zájazdov do Ruska. Rozprúdila sa družná beseda a spievanie pekných ruských piesní. Súčasťou besedy boli vystavené i pekné a zaujímavé ruské suveníry. Toto podujatie malo za cieľ spoznávanie veľkej ruskej krajiny a utuženie priateľstva so slovanským ruským národom.
Vincent Mozdík
Rozlúčka s Hodžom
Divadelníci z Matičného divadelného ochotníckeho súboru MADOS z Liptovského Mikuláša pri príležitosti Roku M. M. Hodžu naštudovali divadelné pásmo zachytávajúce fragmenty jeho života pod názvom Tichý bojovník M. M. Hodža. V roku 2011 sa s takmer hodinovým vystúpením predstavili nielen v Liptovskom Mikuláši, ale aj v Turčianskych Tepliciach, Lučenci, Babíne, Závažnej Porube a s krátkym úryvkom v Martine. Pravdepodobne poslednýkrát mohli túto inscenáciu zhliadnuť obyvatelia obce Smrečany v popoludňajších hodinách 25. februára. Pozvanie tamojšieho pána farára Mojžiša matiční ochotníci s radosťou prijali a obyvateľom Smrečian divadelným spracovaním predstavili život M. M. Hodžu. Predstavenie sa, aj keď po dlhšej prestávke, vydarilo a diváci účinkujúcich odmenili potleskom, ktorý neutíchol ani po opustení javiska a divadelníkov si obecenstvo vyžiadalo ešte raz na pódium. Skutočne vydarené spracovanie tejto divadelnej hry sa podarilo MADOS-u čoho dôkazom je celkovo 7 vystúpení. Režisérsku taktovku pri tejto hre mal na starosti Emil Hižnay a scenár spracoval Peter Vrlík. Všetkým účinkujúcim, ale aj ľudom, ktorí sa na realizácii tohto divadelného projektu podieľali ďakujeme a už sa tešíme na ďalšie spoločné divadelné projekty a inscenácie, ktoré nás v tomto roku čakajú.
Marek Nemec