Objektívny pohľad na naše národné dejiny si žiada „čisté oči“ – nezaťažený prístup
Svedectvo o kňazoch v slovenskom sneme
Peter LIBA- Sken: SNN
Neukončený záujem historikov o Slovenskú republiku 1939 – 1945 má svoje dôvody v neukončenom výskume slovenských historikov a v „neuspokojivom“ vedomí mnohých ľudí, najmä staršej generácie, ktorá osobne zažila druhú svetovú vojnu a nenašla náležité odpovede na mnohé otázky svojej zložitej vojnovej doby 20. storočia.
Jednostranný záujem o tento časový úsek našich národných dejín môže vychádzať nie z čistého vedeckého a objektívneho záujmu, ale opäť a ďalej zo skupinového a zámerne aj apriórne negatívne motivovaného záujmu. Objektívny pohľad na naše národné dejiny, aj tie najnovšie, problémové, si žiada čisté oči a ničím nepodmienené zásady historickej interpretácie udalostí a faktov. Ideologicko-politické kritériá, aké sa zavše v tradičnej, „udalostnej“ historiografii uplatňujú, musia ustúpiť záujmu o „modernitu“ istej historickej epochy (obdobia), ktorá nespočíva v udalostnej historiografii, ale v uchopení a poznaní mentality skúmanej doby (A. Nunnig, 2006).
■ KŇAZI V POLITIKE
Aj z uvedeného hľadiska a z kultúrnohistorického pohľadu sa ukazuje, že práve pri téme dejín 20. storočia sa uvedený aspekt žiada uplatniť. A v istom zmysle sa o to úspešne pokúša (možno i nevedome) aj Stanislav Kaššovic v publikovanej dizertačnej práci Politická činnosť katolíckych kňazov – poslancov Slovenského snemu 1939 – 1945 (Nitra, Kňazský seminár sv. Gorazda, 2011, 252 s.). V zmysle výzvy Jána Pavla II. „očistiť pamäť“ dejín odkrýva náležitú pravdu o účasti trinástich katolíckych kňazov v Sneme Slovenskej (krajiny) republiky v rokoch 1939 – 1945. Osvetľuje najmä dôvody, postoje k vzniku SR, k zápasu medzi radikálnym a miernejším krídlom (V. Tuka – J. Tiso), všíma si a analyzuje „jednotlivé oblasti spoločenského života, do ktorých svojou parlamentnou prácou zasahovali“. Pritom však skúma stanoviská a postoje kňazov poslancov k nemeckému národnému socializmu, k jeho adaptácii v zákonodarstve (v aplikácii protižidovských zákonov a i.). Snemové aktivity kňazov poslancov sleduje na pozadí ich osobnostných profilov, činnosti v parlamente a vo verejnom živote, v kontexte domácej a medzinárodnej politickej situácie. Dobre ovláda doterajšie publikované poznatky, ktoré konfrontuje a dopĺňa vlastným širokospektrálnym archívnym výskumom dokumentov a prameňov, vrátane dobovej tlače. Ak prvá kapitola obsahuje všeobecné historické poznatky o autonómii, štruktúre štátu a presadenie vodcovského modelu v štáte, druhá kapitola analyzuje tematickú škálu záujmov a práce kňazov poslancov: sociálne a hospodárske otázky, školstvo, kultúra a veda, cirkevné otázky, zahraničné vzťahy, národnostné menšiny a postoje k židovskej otázke. Tretia kapitola, informačne bohatá, zachytáva jednotlivé „životné osudy katolíckych kňazov poslancov,“ – aj v období povojnových súdnych procesov, aj po nástupe socializmu. Pravda, jednotlivé črty osobností treba čítať v kontexte celého diela, ale aj v kontexte prameňov a odkazov na pramene a odbornú literatúru.
■ V NOVOM SVETLE
Osobitne sa vynímajú state o sociálnej úrovni občanov, zamestnanosti, roľníkoch a robotníkoch, mzdových a pracovných otázkach, vzťahu štátu k roľníkom a robotníkom, rodinných prídavkoch, bytovej otázke, ochrane mládeže, rodinných prídavkoch a pod. Iný pohľad sa nám ponúka aj pri rozvoji školstva, vedy a kultúry. V osobitnom svetle sa predkladá obraz o vzdelávaní a výchove na strednom a školstve, o rozvoji kultúry (napr. aj filmu), ale najmä vznik a rozvoj slovenskej vedy, a to založením SAVU (prof. Ľ. Novák) ako najvyššej vedeckej a kultúrnej inštitúcie Slovenska, ďalej o rozvoji osvetovej a knižničnej práce. V novom svetle môžeme sledovať aj rozvoj katolíckej a evanjelickej cirkvi (zlepšenie sociálneho štatútu kňazov). V osobitnom zornom uhle spoznávame aj rozvoj i podporu národnostným menšinám. Inakšie sa nám predstavuje aj zahraničná politika. Autor všetky informácie dokladá zverejnenými prameňmi (zákony a nariadenia, archívne dokumenty: štátne i cirkevné). Zaujímavé svojou argumentáciou sú pasáže o rusínskej a židovskej otázke. Informačne bohaté sú aj jednotlivé medailóny trinástich kňazských osobností, ktorých poznanie sa dá kompletizovať len a len s údajmi pod čiarou a v historickom kontexte.
■ OBJEKTÍVNY OBRAZ
Autor v zmysle vývinových zmien Slovenskej republiky a politiky hitlerovského Nemecka, ako aj postojov jednotlivých štátov predkladá nový a komplexný objektívny obraz o tých kňazských osobnostiach, ktoré v dobrom úmysle dali svoje schopnosti a vedomosti do služieb tvorby štátneho útvaru, ktorý spĺňal ich osobné predstavy a európsky merateľný model, prospešný všetkým členom národa. Kaššovicovo historické myslenie a interpretačná schopnosť vidieť a hodnotiť fakty a deje so zmyslom pre pravdivé poznanie sa ukazuje ako príťažlivá metóda presviedčať.