Reakcie slovenských politikov. Turecko sa zmenilo na bojovú zónu

Ľudia sa pokúšajú zastaviť turecké policajné obrnené vozidlo, ktoré vezie tureckých vojakov, ktorí sa zúčastnili pokusu o prevrat v Istanbule 16. júla 2016. Foto: TASR/AP

Bratislava 16. júla (TASR) - Pokus o prevrat v Turecku vzbudil reakcie aj na slovenskej politickej scéne.

Násilný prevrat a obmedzenie demokracie nie je nástrojom na riadenie krajiny. Na margo pokusu o štátny prevrat v Turecku to uviedla strana SaS, ktorá verí, že sa už podarilo zastaviť chaos v krajine.

"Je nám ľúto obetí tohto pokusu o prevrat. Očakávame, že prezident Erdogan bude v následných krokoch ctiť princípy demokracie," skonštatovala strana. SaS dúfa, že sa v Turecku podarí opäť obnoviť pokoj, ktorý si podľa nej želajú občania Turecka, ako aj medzinárodné spoločenstvo.

Podpredseda parlamentu a predseda strany Most-Híd Béla Bugár zdôraznil dôležitosť stability Turecka ako krajiny NATO. "Akýkoľvek násilný pokus o prevzatie moci nerešpektujúci demokratické pravidlá je potrebné jednoznačne odsúdiť a vyjadriť podporu vláde, ktorá vznikla na základe výsledkov volieb, aj keď nemusíme s niektorými jej krokmi súhlasiť. O to dôležitejšia je teraz jej úloha spolu s prezidentom Erdoganom hľadať spôsob ako upokojiť situáciu v krajine, aj vzhľadom na viaceré kontroverzné kroky v posledných mesiacoch, ktoré mnohí vnímali ako smerovanie k autoritárskemu režimu."

"Pokus o vojenský prevrat v Turecku, to sme fakt teraz potrebovali! Bez ohľadu na to, kto vyhrá, prinesie to len ďalšiu nestabilitu okolo nás." Veronika Remišová z OĽaNO-NOVA vyzýva, aby sa Európania spojili. "Je životne dôležité, aby sme v Európe držali pokope, a nenechali sa rozoštvať kvôli uhorkám, banánom a podobným nepodstatným veciam. Ľuďom v Turecku držím palce, aby si vo svojej krajine udržali slobodu (ohrozovať ju budú obe strany konfliktu, vláda aj armáda) a aby sa mohli rýchlo vrátiť k normálnemu životu. Irónia osudu, prezident Turecka Erdogan mal vraj žiadať o útočište v Nemecku, ale odmietli ho. Spomína sa však aj druhá možnosť, že prevrat zinscenoval Erdogan, aby sa mohol definitívne vyrovnať s odporcami a nastoliť v Turecku ešte tvrdší režim."

Europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová berie vojenský prevrat ako dôkaz toho, že Turecko nie je pripravené na členstvo v EÚ. "Po nočnom vojenskom prevrate v Turecku si dúfam už nikto nemyslí, že Turecko je pripravené na členstvo v EÚ a že v mene čohokoľvek treba liberalizovať vzťahy s Tureckom. Je smutné, že sa všetci hneď "hrnuli" podporiť Erdogana a "demokraciu", lebo len pre pripomenutie, aj Janukovyč( UA)bol demokraticky zvolený, však. Turecko je člen NATO a je náš spojenec, ale od našich spojencov, by sme rovnako ako od vlastných politikov doma mali očakávať a vyžadovať korektné a morálne vládnutie." napísala na sociálnej sieti. Podobne vníma situáciu aj bývalý poslanec Smeru-SD Anton Martvoň. "Turecko je zjavne iba akoby "bezpečná" krajina, ktorá podľa môjho názoru vôbec nepatrí do EÚ. Namiesto demokratickej diskusie a politickej súťaže tam niekomu z generálov preplo a s tankami a s vrtuľníkmi si len tak zaútočili na vládne budovy a civilistov. To, kedˇ by EÚ niečo neschválila Turkom, tak by tiež brali tanky a hybaj na Brusel? To, čo sa včera stalo v Turecku, tak jasne potvrdzuje, že Turci nie sú zrelí na členstvo v EÚ- podobne ako Ukrajina."

V noci nadnes sa pokúsila armádna frakcia v Turecku o štátny prevrat. Tureckí vládni predstavitelia ráno uviedli, že tento pokus sa nevydaril. Podľa aktuálnych informácií bolo zatiaľ zatknutých 1563 členov ozbrojených síl. Pri pokuse o prevrat zomrelo najmenej 90 ľudí, ďalších 1154 ľudí utrpelo zranenia.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.