Na ikone je zobrazený sv. Cyril a Metod, autor Vincent 2007. Foto: TASR/Milan Kapusta
Bratislava 3. júla (TASR) - Pri príležitosti štátneho sviatku svätých Cyrila a Metoda sa 5. júla tohto roku na hrade Devín uskutočnia celoslovenské oslavy pod záštitou predsedu vlády SR Roberta Fica.
Pri tejto príležitosti TASR prináša profil byzantského teológa Metoda, ktorý bol spolutvorcom písomnej podoby staroslovienčiny (hlaholiky), vierozvestom a veľkomoravským arcibiskupom.
Narodil sa v rokoch 813 až 815 v byzantskom Solúne. Bol v súrodeneckom vzťahu s Konštantínom (Cyril), byzantským filozofom a teológom. Metod bol dôležitým civilným úradníkom. Na žiadosť kniežaťa Rastislava vybral byzantský cisár Michal III. Konštantína a Metoda za vierozvestov a vyslal ich na Veľkú Moravu.
Po príchode na Veľkú Moravu v roku 863 obaja nadviazali na pokročilú christianizáciu stredoeurópskych Slovanov, ktorá prebiehala minimálne od začiatku 9. storočia. V novom pôsobisku Konštantín a Metod založili nižšie a vyššie školstvo na prípravu kňazov, venovali sa duchovenstvu a organizovali cirkevný život. Konštantín preložil bohoslužobné knihy a vychovával si nasledovníkov, ktorí mu pomáhali v prekladateľskej práci.
Obhajobou použitia slovanskej reči pri bohoslužobných obradoch sa vierozvestovia dostali do sporu s franskými misionármi, ktorí v tom období pôsobili na Veľkej Morave už niekoľko desaťročí a presadzovali pri bohoslužbách latinský rituál. Obvinili ich u pápeža Mikuláša I. z herézy (odchyľovanie sa od dogiem v rámci cirkvi) a bezprávneho používania staroslovienčiny ako liturgického jazyka.
Preto sa Konštantín s Metodom v roku 867 vydali na pozvanie pápeža do Ríma s cieľom obhájiť svoju činnosť. Tu ich privítal už nový pápež Hadrián II. Po preskúmaní bohoslužobných kníh sa im dostalo uznania a pápež povolil celebrovať podľa nich bohoslužby v kostoloch na Veľkej Morave. Konštantín, ktorý v Ríme vážne ochorel, vstúpil do kláštora a prijal rehoľné meno Cyril. Jeho zdravotný stav sa zhoršoval a Cyril napokon 14. februára 869 zomrel. Pochovali ho v kostole sv. Klementa v Ríme.
Na Veľkú Moravu sa vrátil iba Metod, ktorého Cyril na smrteľnej posteli dôrazne žiadal pokračovať v diele začatom na tomto území.
Metod sa stal hlavou byzantsko-slovanskej misie. V rokoch 870 až 873 musel vytrpieť franské väzenie, z ktorého ho vyslobodili až na zásah pápeža. Ten ho predtým vysvätil a ustanovil za arcibiskupa pre Veľkú Moravu. Metod po návšteve vlasti v roku 882 dokončil so svojimi učeníkmi preklad Svätého písma a ďalších kníh. Tesne pred smrťou určil za svojho nástupcu Gorazda, jedného z učeníkov slovanského pôvodu.
Metod zomrel 6. apríla 885, dožil sa asi 72 rokov. Miesto Metodovho úmrtia historické pramene neudávajú, pravdepodobne skonal na Veľkej Morave. Jeho hrob dodnes neobjavili. Hneď po Metodovej smrti vznikol na Veľkej Morave jeho kult ako svätca.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR