Bratislava 13. októbra (TASR) – Zlepšiť sociálne podmienky študentov v dennej forme doktorandského štúdia chcú poslanci Národnej rady (NR) SR Simona Petrík a Miroslav Beblavý (obaja nezaradení) prostredníctvom novely zákona o sociálnom poistení a zákona o vysokých školách tak, že títo študenti budú nemocensky a dôchodkovo poistení. Návrh zákona predložili na októbrovú schôdzu parlamentu.
"Napriek vedeckým a pedagogickým aktivitám sa mladým doktorandom ich činnosť žiadnym spôsobom neodrazí v starobe na dôchodku. Rovnako nemajú mladé doktorandky nárok na materské v prípade tehotenstva," uvádza sa v predkladanom materiáli. Pokiaľ by doktorandi vykonávali svoju činnosť v pracovnom pomere podľa Zákonníka práce, s rovnakou náplňou práce by ich pracovné miesto bolo na pomedzí štvrtého a piateho stupňa náročnosti práce. "Samozrejmosťou by v tomto prípade bolo aj počítanie odpracovaných rokov v starobe, aj finančná pomoc pri tehotenstve a následnom materstve prostredníctvom materského," tvrdia poslanci. Myslia si, že formálne označenie doktorandov ako "študentov" by nemalo brániť ich spravodlivému zaradeniu na účely sociálneho poistenia.
Petrík s Beblavým predložili na októbrovú schôdzu aj druhý návrh zmeny zákona o zabezpečovaní predškolskej starostlivosti. Ten by podľa nich mal umožniť zákonným zástupcom, aby ich dieťa bolo umiestnené do predškolskej starostlivosti s celodennom výchovou, ale iba vtedy, ak o to budú mať oni záujem.
"Za splnenie tohto práva bude zodpovedať obec, v ktorej má zákonný zástupca trvalý pobyt," uvádza sa v predkladanom materiáli. Súčasná situácia v obciach a mestách podľa poslancov zákonným zástupcom nedáva záruku, že o ich dieťa bude v čase, keď má tri až šesť rokov, adekvátne postarané. Zákon navrhuje dať rodičom istotu, že obec pre deti miesto v materskej škole alebo detskej skupine zabezpečí, a ak nie, tak im ako náhradu poskytne aspoň finančnú pomoc vo výške rodičovského príspevku.
Poslanec Oto Žarnay (nezaradený) predložil na októbrovú parlamentnú schôdzu novelu zákona v štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorej cieľom je zmiernenie tvrdosti zákona voči riaditeľom škôl a školských zariadení vo veci opomenutia splnenia povinností. Žarnay uvádza, že povinnosťou vedúceho pracovníka je podať majetkové priznanie do 30 dní od nástupu do funkcie a následne každý ďalší rok v zákonnej lehote. Pokiaľ riaditeľ školy uvedenú povinnosť nesplní v stanovenej lehote, zákon uvádza, že ho zriaďovateľ odvolá.
"Toto ustanovenie považujeme za veľmi tvrdé, keďže pri množstve povinností, ktoré riaditeľ školy či školského zariadenia má a obzvlášť, ak nastupuje do funkcie po prvý raz, môže nastať situácia, kedy túto povinnosť opomenie," tvrdí poslanec v predkladanom materiáli. Navrhované zmiernenie tvrdosti zákona spočíva v tom, že po márnom uplynutí zákonnej lehoty na podanie majetkového priznania má zriaďovateľ povinnosť písomne upozorniť riaditeľa školy na opomenutie daného úkonu. Riaditeľovi školy tak plynie ďalšia 30-dňová lehota od prevzatia písomného upozornenia na to, aby svoju povinnosť splnil. Až následne, ak po výzve nedôjde splneniu povinnosti, ho zriaďovateľ odvolá.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR