Ústanoprávny výbor NR SR počas vypočutia kandidátov na post ústavného sudcu v Bratislave. Foto: TASR Martin Baumann
Bratislava 24. januára (TASR) - Vypočúvaním ďalších 14 kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR pokračuje vo štvrtok rokovanie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR. Zo 40 uchádzačov sa pred výborom predstaví 14.
Hovoriť o sebe budú postupne Martina Jánošíková, Kajetán Kičura, Karol Kovács, riaditeľka Centra právnej pomoci Eva Kováčechová, poslanec NR SR Peter Kresák, Štefan Kseňák, Lucia Kurilovská, Miloš Maďar, Pavol Malich, Michal Matulník, Peter Melicher, Soňa Mesiarkinová, Peter Molnár a štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Edita Pfundtner. Kresák je aj členom ústavnoprávneho výboru, na jeho aktuálnom rokovaní sa však nezúčastňuje vzhľadom na svoju kandidatúru. Nechce hodnotiť svojich protikandidátov.
Híring sa začal v stredu (23.1.), kedy poslanci vypočuli prvých 12 kandidátov. Plán bol 13, ale kandidátka Eva Fulcová neprišla pre zdravotné problémy, predstavila sa listom. Zo 40 uchádzačov je úlohou poslancov zvoliť 18 kandidátov na sudcovský post. Prezident SR Andrej Kiska z nich následne vymenuje deväť sudcov.
K. Kičura hovorí o morálke, zvýhodňovanie firmy Bonul odmieta
Ústavný súd (ÚS) SR by mal byť rešpektovanou a váženou inštitúciou. Ako jej súčasť sa o to chce pričiniť uchádzač o post na ÚS Kajetán Kičura. Povedal to počas vypočutia na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR.
Kičura je od roku 2012 šéfom Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR), predtým pôsobil ako šéf okresného súdu v Čadci. Za kandidáta ho navrhol poslanec Ján Podmanický (Smer-SD). Tvrdí, že spoločenský a mediálny tlak, ktorý sprevádza tento proces voľby, môže rozhodovanie sťažiť.
Opozičný poslanec Ján Marosz (OĽaNO) chcel vedieť, prečo Správa štátnych hmotných rezerv pod Kičurovým vedením "prihrávala takmer všetky zákazky bezpečnostnej službe Bonul". "To, ako život beží, som zistil až vtedy, keď som sa stal vedúcim ústredného orgánu štátnej správy. Som si vedomý, že v rámci politického boja sú súčasťou aj obvinenia na moju adresu. Sú to fabulácie a k žiadnemu porušeniu práva nedošlo. Tieto údaje sú skreslené a nepravdivé," odkázal s tým, že obstarávanie na SŠHR sú transparentné, čo má dokazovať množstvo kontrol.
Na snímke kandidát na post ústavného sudcu SR Kajetán Kičura počas vypočutia Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR v Bratislave vo štvrtok 24. januára 2019. Foto: TASR – Pavel Neubauer
Zdôraznil, že momentálne prebieha súťaž na stráženie, ktoré v súčasnosti vykonáva Bonul. "To, že zvýhodňujeme nejakého uchádzača, je veľmi vážne obvinenie, ktoré odmietam," konštatoval.
Kičura uistil, že vo svojej praxi sa vždy rozhodoval nestranne a nezávisle. "Moderný a aktuálny pojem morálna integrita sa zakladá na výsledkoch mojej práce. Nemám sa za čo hanbiť. Moje ambície v súvislosti s ÚS nie sú prehnané, ale ani príliš sebavedomé," deklaroval Kičura.
Exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (nezaradená) označila Kičurovu profesijnú odbočku zo sudcovského talára na čelo SŠHR za netradičnú. Chcela vedieť, ako ho to obohatilo. "Po siedmich rokoch môžem povedať, že to plne odporúčam všetkým sudcom všeobecných súdov, aby si vyskúšali, ako to je s reálnou aplikáciou práva v praxi," odpovedal Kičura.
Tiež uviedol, že vo svojom doterajšom živote sa vždy snažil rozvíjať pozitívne charakteristiky a vlastnosti. "To, že som prijal návrh kandidovať, vnímajte ako službu, ktorú tejto inštitúcii ponúkam," dodal.
M. Jánošíková nemá problém s otázkou registrovaných partnerstiev
Kandidátka na ústavnú sudkyňu Martina Jánošíková nemá problém s otázkou registrovaných partnerstiev a do určitej miery ani s adopciou detí pármi rovnakého pohlavia. K výchove detí týmito pármi podľa jej slov aj tak dochádza. Povedala to pri štvrtkovom vypočúvaní v parlamentnom ústavnoprávnom výbore.
Na snímke kandidátka na post ústavného sudcu Martina Jánošíková počas vypočutia Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR v Bratislave vo štvrtok 24. januára 2019. Foto: TASR – Pavel Neubauer
Jánošíková tiež uviedla, že dokáže odolávať tlakom. Na otázku o potrebe zmien na Ústavnom súde (ÚS) SR odpovedala, že by napríklad bolo dobré zrýchliť zverejňovanie rozhodnutí ÚS. Jánošíková si zároveň nemyslí, že by mala byť vyvodzovaná individuálna zodpovednosť za rozhodovanie ústavných sudcov. Kandidátka si vie predstaviť aj istý legitímny zásah do práva na slobodu prejavu. Je podľa nej totiž na mieste, aby štát riešil šírenie nepravdivých informácií.
Poslanci sa jej pýtali aj na harmonizáciu práva v Európskej únii. Kandidátka zdôraznila, že na harmonizácii sa podieľajú členské štáty Únie a nediktuje ju Brusel. Podľa jej slov ešte bude pokračovať. "Nemyslím si, že harmonizácia dosiahla najvyšší stupeň. Dlhodobo sú snahy o harmonizáciu v oblasti občianskeho a trestného práva. Myslím si, že táto harmonizácia bude pokračovať za nášho aktívneho prispenia k tejto otázke," doplnila.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR