Existuje stále menej dôvodov dôverovať politickým a ekonomickým elitám
Oto BALOGH – Foto: SNN - Karikatúra: A. MIŠANEK
Na tohoročnom stretnutí Svetového ekonomického fóra (SEF) v Davose koncom januára 2013 špičky svetovej politiky a ekonomiky okrem iného diskutovali o problémoch eurozóny či rozpočtových problémoch USA. Vyše 1 500 zástupcov svetového biznisu a 50 hláv štátov, vrátane generálneho tajomníka OSN, ochraňovaných päťtisícovou armádou vojakov, sa stretlo v období, keď dôvera verejnosti v politické a ekonomické elity neustále klesá.
Po nekonečnom seriáli škandálov ľudia veria vládam, politikom či finančníkom, biznismenom a bankárom stále menej. Potvrdzuje to aktuálny prieskum dôvery, ktorý uskutočnila spoločnosť Edelman Trust (sama je členom SEF). Z výsledkov vyplýva, že pravdivosti finančného sektora a firiem verí len 18, v ich morálne rozhodovanie 19, v pravdivosť vlád len 13, v ich morálne rozhodovanie len 14 percent respondentov.
■ ROKY KLAMSTIEV
Prieskum na vzorke z vyše 26 štátov sveta potvrdil klesajúcu dôveru v elity. Ľudia sú však politikmi a finančníkmi klamaní už oveľa dlhšie. Medzi verejnosťou nie je veľmi známa informácia, podľa ktorej sa v roku 2003 v Berlíne na tajnej krízovej porade stretli vtedajšie politické a bankové špičky, aby diskutovali o záchrannom pláne pre veľké nemecké banky. Tie ťahali ku dnu nedostatočne kryté úvery za stovky miliárd eur. Banky ale naďalej, a nielen v Nemecku, s tichým súhlasom politikov ponúkali úvery na kúpu nehnuteľností a ,,oživovali“ trhy. V roku 2007 praskla realitná bublina v USA, Španielsku, Anglicku, Grécku a Írsku a vlády sa cez miliardové záchranné balíčky pustili do zachraňovania bánk. Po cielenom krachu americkej banky Lehman Brothers v roku 2008, s ktorou jej majitelia, vlastniaci aj iné banky, pochovali toxické úvery a s nimi všetky svoje straty, oznámila vtedajšia (i terajšia) spolková kancelárka A. Merkelová spolu s vtedajším nemeckým ministrom financií, že pre nemecké banky pripravili záchranný balíček v objeme 500 miliárd eur. Po ňom prišli ďalšie záchranné balíčky pre banky v Grécku, Španielsku, na Cypre, vznikol euroval, do ktorého nútene vstúpilo aj Slovensko, atď., atď. Politici sa tvária, že sú zaskočení dianím a vlády sa zadlžujú stále viac a viac, aby bolo z čoho zachraňovať bankové domy...
■ JUH JE V TROSKÁCH
Bankový sektor v v južných štátoch EÚ je v troskách a v eurozóne pribúda bankových a politických škandálov. Najnovší je z Talianska. Najstaršia banka sveta a tretia najsilnejšia talianska banka Monte Dei Paschi (MDP) priznala tajné rizikové obchody s cennými papiermi, na ktorých prerobila asi 720 miliónov eur. Požiadala taliansku centrálnu banku o pomoc a štát jej ju odklepol za takmer 4 miliardy eur. Pri pokračujúcom vyšetrovaní vyplávali na povrch zaujímavé fakty. Banku vyšetrujú už aj za inú akvizíciu – kúpu konkurenčnej banky Antonveneta, ktorú v roku 2007 MDP kúpila od španielskej banky Santander (tiež je po uši v problémoch, pozn. red.), pričom na obchode prerobila 6 mld. eur. Väčšinovým vlastníkom MDP je nadácia MDP Siena, ktorú úradujúci premiér a minister financií Mario Monti oslobodil od platenia daní, lebo sa venuje charite... Šéfom centrálnej banky Talianska v časoch, keď MDP robila rizikové obchody, bol Mario Draghi, dnešný šéf Európskej centrálnej banky, ktorá má od apríla budúceho roka v rámci bankovej únie dohliadať na zhruba 200 najväčších bánk eurozóny. Ten istý Draghi, ktorý neustriehol MDP...
■ A ĎALŠÍ ŠKANDÁL
Bankou MDP sa však škandál talianskych finančných domov nekončí. V sieti podozrení z machinácií uviazli ďalšie štyri banky: Credem, BNL, UniCredit a Intesa Sanpaolo. UniCredit má na Slovensku dcérsku banku a Intesa Sanpaolo je materskou bankou našej VÚB... Prvé reakcie bankových analytikov sa usilujú problém zľahčovať, ale uistení o tom, že všetko je pod kontrolou, sme si od vypuknutia krízy užili viac než dosť. Dlhová kríza, ktorá je najmä krízou morálky, sa nekončí, ale už má svojich porazených, víťazov a posluhovačov. Tými prvými sú ľudia, ktorí prišli o svoje úspory, nehnuteľnosti, prácu, víťazmi sú banky a ich vlastníci a posluhovačmi politici, ktorí v záujme udržania priazne mocných zapredali svoje národy. Mnohí z nich, zastávajúci najvyššie posty v rámci EÚ, majú špinavé ruky z čias svojho pôsobenia v národných vládach či v bankovom sektore.