V našom hlavnom meste vznikla iniciatíva obnoviť najväčšiu slovanskú zrubovú stavbu
Maroš M. BANČEJ
Existujú tri miestopisné názvy, ktoré sú bez akýchkoľvek pochýb spájané s Veľkou Moravou. Dowina – Devín, Brezalauspurch – Bratislava a Nitrava – Nitra. Pokiaľ sme o Devíne nedávno v SNN písali v súvislosti s bazilikou kniežaťa Rastica, v prípade Bratislavy existuje pre širšiu verejnosť takmer neznáma pamiatka na slovanské osídlenie. Je to mimoriadne rozľahlá zrubová stavba, najväčšia na Slovensku, ktorej základy boli objavené na miestach, kde kedysi stála štvrť zvaná Vydrica.
Podnetom na tento článok bol list Ing. arch. Igora Thurzu, ktorý okrem Ministerstva kultúry SR a primátorovi Bratislavy Milanovi Vtáčnikovi adresoval aj vedeniu Matice slovenskej, konkrétne Mariánovi Tkáčovi. V liste Igor Thurzo vyslovuje smelý návrh, aby sa na mieste tohto unikátneho nálezu postavila historická replika tejto pamiatky na slovanské osídlenie. Inšpiráciou mu bola nedávno postavená zmenšená replika neologickej synagógy, ktorá stála na Rybnom námestí a ktorú zbúrali pre výstavbu mosta SNP. Thurzo vo svojom liste okrem iného píše: „Som presvedčený, že aj na tomto mieste si kultúrny záujem žiada postaviť repliku napr. takým spôsobom, ako to urobili Poliaci na archeologickom nálezisku v Biskupine...
Replika slovanskej stavby na bývalej Vydrici je významným kultúrnym činom – či už vzhľadom na historický vek, genia loci alebo vzhľadom na potreby Slovenska, záujem jeho reprezentácie navonok i jeho nedostatočne rozvinuté historické vedomie.“ Táto chvályhodná iniciatíva sa zo strany Matice slovenskej stretla s porozumením. „Vítame každú aktivitu, ktorá podporuje národnú hrdosť a sprítomňuje dávnu a slávnu históriu Slovenska pre súčasníkov,“ povedal nám predseda MS Marián Tkáč.
Iniciátor myšlienky rekonštrukcie slovanskej zrubovej stavby na bývalej bratislavskej Vydrici Ing. Arch. Igor Thurzo vychádza z výskumu prof. Tatiany Štefanovičovej, ktorá túto rozľahlú stavbu datovala do druhej polovici 9. storočia. Svoj návrh publikoval aj v tlači, no išiel ešte ďalej.
„O prípadnej rekonštrukcii som sa zhováral s Ing. Arch. M. Bogárom, znalcom tohto územia, ktorý moju myšlienku podporil a sprostredkoval mi stretnutie s vlastníkom pozemku. Ten vzal môj návrh na vedomie a súhlasil s ním,“ píše Igor Thurzo v liste, pričom vyslovuje presvedčenie, že aj napriek dnešnej komplikovanej hospodárskej situácii by sa prostriedky na rekonštrukciu slovanského zrubu našli v rámci celého Slovenska, ale aj vo fondoch medzinárodného charakteru.
■ PRIORITY V OBNOVE
Je potešiteľné, že pribúdajú aktivity, ktoré vedúk sprítomňovaniu našej slávnej historickej 
minulosti súčasným generáciám. Nedávno sme napríklad v SNN písali o plánoch na rekonštrukciu Rasticovej baziliky na Devíne, ktorá evidentne pamätá časy aktívneho pôsobenia našich vierozvestcov, svätých Cyrila a Metoda. S iniciatívou na jej obnovu prišla práve Matica slovenská, ktorá to ústami prostredníctvom predsedu Mariána Tkáča oznámila 29. apríla na Národných slávnostiach na Devíne.
Kunsthistorik a autor literatúry faktu Milan Augustín, ktorý bol jedným z autorov repliky tejto baziliky v rámci výstavy Napísané zostáva v roku 1997 má na rekonštrukcie stavebných pamiatok zo staroslovanských čias konštruktívny názor: „V prvom rade si musíme stanoviť priority, pričom prednosť by mali jednoznačne mať sakrálne stavby. Najmä preto, že ide o posvätné miesta so silnou výpovednou hodnotou, miesta, ktoré viac ako akékoľvek iné sú späté so vznikom nášho prvého štátneho útvaru – Veľkomoravskej ríše.“
■ UNIKÁTNA ROTUNDA
Milan Augustín však ide ešte ďalej. V rámci svojej najnovšej knihy Temlpári, ktorá má uzrieť svetlo sveta ešte v tomto roku, venuje obsiahlu pasáž aj veľkomoravskej rotunde v Michalovciach. Túto dosiaľ presne nedatovanú rotundu objavil pri archeologickom výskume roku 1977 archeológ Jaroslav Vizdal a Milan Augustín má už konkrétnu predstavu o jej rekonštrukcii. Spolu s Rasticovou bazilikou na Devíne by išlo o unikátny projekt rekonštrukcie najzápadnejšej a najvýchodnejšej veľkomoravskej sakrálnej stavby na území Slovenska, ktorý jednoznačne dokazuje rozsah a moc Veľkej Moravy všetkým pochybovačom. Ako začiatok celého projektu sa jednoznačne núka 1150. výročie príchodu našich vierozvestcov, ktoré oslávime na budúci rok.
„Bude potrebná širšia diskusia, ale Matica slovenská považuje podobné snahy o znovu obnovovanie našej historickej pamäti za jednu zo svojich priorít. Zrejme je tu čas na zorganizovanie širšej vedeckej konferencie, kde by na túto tému zaujali stanovisko historici, ale aj politici“, povedal nám k uvedeným plánom Marián Tkáč.