Už o desať rokov môže byť na Slovensku nezanedbateľný počet negramotných ľudí
Zhováral sa Ivan BROŽÍK
Má plné ruky práce v súvislosti so Sčítaním obyvateľov, domov a bytov 2011 (SODB 2011). Zároveň je však zodpovedná za spracovanie výsledkov tohtoročných marcových predčasných parlamentných volieb. Je prvou ženou v histórii, ktorá sa posadila do predsedníckeho kresla Štatistického úradu Slovenskej republiky – sociologička Ľudmila BENKOVIČOVÁ.
Nemyslím si, že je dôležité, či Štatistický úrad Slovenskej republiky (ŠÚ SR) vedie muž alebo žena. Či niekto nosí sukňu alebo nohavice. Podstatné je, či uplatňuje správne metódy v procese riadenia. Samozrejme, mám rada výzvy, a byť prvou ženou na takejto pozícii, bola pre mňa určite veľká výzva. Napokon v našom úrade je dosť žien, tvoria až osemdesiat percent zamestnancov. Zároveň by som rada v tejto súvislosti zdôraznila, že ja som tu svojho času tiež pracovala, takže pred štyrmi rokmi som neprišla na neznámu pôdu. Aj keď sa prostredie sa medzitým, samozrejme, zmenilo. Inštitúcie rastú, menia sa, a to je dobre. Ak rastú odborne a profesionálne, potom rastú zdravo.
• Profesiou ste štatistička, ale tým, čo je vám bližšie srdcu, teda povolaním, ste sociologička. Pasuje to k sebe – sociológ a štatistik? Vy ste dokonca pôvodne sociologička z prostredia výskumu, pracovali ste na pôde Slovenskej akadémie vied...
Jednoznačne odpovedám, áno, dokonca sa to dopĺňa. Kedysi dávno, keď sociológia a štatistika v histórii vznikala, bola to jedna spoločná vedná disciplína. Možno ešte presnejšie: z lona štatistiky sa postupne vyčlenila sociológia. Podľa toho sa v súčasnosti vraciame späť akýmsi oblúkom. Tí, ktorí sa venujú čistej štatistike, poukazujú na to, že vznikajú obrovské prieniky v štatistických zisťovaniach a sociologických výskumoch. Sú témy, ktoré kedysi patrili výlučne sociológii, a dnes sa nimi zaoberajú štatistici. Vezmime si konkrétny príklad – pocity šťastia, spokojnosť, napríklad s pracovnými alebo inými podmienkami, životné postoje, problematika kvality života ako taká, to už je dnes viacrozmerná téma. Je prirodzené, že sa v nej stretáva štatistika so sociológiou. Aj preto považujem mojich pätnásť rokov praxe vedeckého pracovníka teraz za výhodu aj v tejto súčasnej profesii. Vedecké myslenie a výskum nás totiž učí dôslednosti a systematickosti. Dôslednosť a korektnosť v kontinuite je predpokladom exaktnej štatistiky.
• My laici si predstavujeme pod pojmom štatistika nekonečné stĺpce čísel a percent z nich. S číslami sa možno naozaj najrôznejším spôsobom „pohrať“. Môžeme to vnímať aj ako synonymum pre slovo manipulovať?
Každá vedná disciplína používa špecifické nástroje na to, aby vyjadrila nejakú skutočnosť. Iné nástroje používa psychológia, iné napríklad štatistika, inými sa vyjadruje filozofia, história alebo sociológia. Napriek tomu záverečná výpoveď je o tej istej realite. Štatistika sa naozaj niekedy vníma ako hra s číslami. Žiadna spoločenská veda však nemôže vyčerpávajúcim spôsobom opísať akýkoľvek fenomén. Štatistika môže napríklad o rodine rozprávať v súvislostiach životných podmienok, miestnych údajov, počtu detí. Nebude však môcť exaktne vypovedať o tom, aká je v tejto rodine kvalita medziľudských vzťahov. Nedokáže zaznamenať životné ambície alebo profesijné stratégie jednotlivých členov rodiny. Tomu sa venuje sociológia, a to je priestor, kde sa tieto disciplíny môžu stretnúť. Nuž, a hra s číslami? To môžeme vysvetliť aj tak, že závisí od indikátora, aký si vezmete na pomoc, aby ste kvantifikovali nejaký jav. Napríklad spoločnosť. Môžete ju posudzovať podľa tvorby DPH. Alebo podľa spotreby. Alebo podľa priemerného príjmu. Výsledné čísla o jednej a tej istej spoločnosti nebudú rovnaké. Štatistiku by som nenazývala hrou, skôr akýmsi hľadaním kvantifikovateľného etalónu na zmeranie konkrétneho javu.
• Vaše funkčné obdobie vôbec nebolo ľahké. Nie každý predseda štatistického úradu musí zvládnuť veľké sčítanie ľudu a zároveň dvoje parlamentných volieb či voľby prezidenta. Stíhali ste popritom ako úrad aj niečo iné?
Rozhodne považujem za vrchol toho, čo sme spolu s kolegami absolvovali, vlaňajšie Sčítanie obyvateľov, domov a bytov. To bola naozaj výnimočná akcia. Udeje sa len raz za desať rokov. Nie každý môj predchodca a nie každý nasledovník v predsedníckom kresle také niečo musel a bude musieť organizovať a vyhodnotiť. Voľby, to už je z pohľadu ŠÚ SR len akási povinná, hoci kľúčová úloha. My však profesijne žijeme štatistickými zisťovaniami. Som rada, že som zažila jedno aj druhé.
• Úrad aj vy ste zažili veľa. Lenže výsledky zo SODB 2011 doteraz nepoznáme. Pôvodne boli prvé z nich, teda čiastkové výsledky, avizované už na minuloročnú jeseň. Musíme však zároveň uznať, že ŠÚ SR môže konať iba v medziach zákona, a teda robí len to, čo mu platná legislatíva umožní či prikáže. Predsa len, v čom hľadať príčinu toho časového sklzu?
Myslím si, že by bolo nespravodlivé hovoriť o tom, že v spracovaní výsledkov zaostala štatistika. Pozrime sa aj na ďalšie členské štáty Európskej únie. To sčítanie bolo povinné aj u nich. Ale neudialo sa v rovnakom termíne. Rok 2011 bol referenčný rok. Štáty, v ktorých už boli publikované niektoré predbežné a vybrané výsledky, urobili zber informácií o niekoľko mesiacov skôr, ako my na Slovensku. Tým nechcem nič ospravedlňovať. Pravda je, že aj my sme si mysleli, že sa nám podarí spracovanie údajov rýchlejšie, ako ukazuje realita. Áno, aj dnes riešime isté problémy, ktoré vyplývajú zo sčítania. Ale tie priamo súvisia s tým, aký bol jeho priebeh. A tiež s tým, ako sa k sčítaniu postavila nielen časť verejnosti, ale napríklad aj ostatné štátne inštitúcie. Pritom im zákon priamo ukladá povinnosť spolupracovať na sčítaní. Miestami sa proti sčítaniu a štatistikom samotným vytvárala až nepriateľská atmosféra. Toto si naša história nepamätá. Nepozná situáciu, aby niektoré štátne inštitúcie ovplyvňovali verejnosť vydávaním zásadných stanovísk, ktoré vyznievali proti samotnému zmyslu a zámeru sčítania. Za štatistický úrad, za mojich kolegov a za seba však môžem povedať, že máme morálne zadosťučinenie v rozhodnutí Generálnej prokuratúry SR, ktorá nám dala za pravdu a podporila štatistiku.
• Mimochodom – sčítanie nebol výmysel ŠÚ SR, „ideme sa niečím pozabávať a otrávime pol národa...“
To rozhodne nie. Sčítanie bolo dané nariadením orgánov EÚ. Aj rozhodujúca časť položiek, ktoré sa prostredníctvom SODB 2011 zisťovali, bola daná obligatórne. V rovnakom znení a s rovnakými alternatívami tieto otázky dostávali občania aj v iných krajinách. Metóda zberu informácií už mohla byť odlišná. V každom prípade by som rada zdôraznila, že záväzný termín na zverejnenie výsledkov sčítania 2011 je marec roku 2014. Dovtedy musíme podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) o sčítaní poskytnúť požadované údaje štatistickému orgánu Únie – Eurostatu. Nesplnenie tohto termínu absolútne vylučujem. Antikampaň s identifikátormi nám však rozhodne nepomohla.
• Poskytnete verejnosti nejaké čiastkové zistenia, a ak, tak kedy?
Nie, nebudeme pracovať s predbežnými výsledkami, prídeme s ich finálnou verziou. A odpoveďou na otázku kedy, je – čo najskôr. Robíme všetko pre to.
• Disponuje ŠÚ SR dostatočnou ľudskou i technickou kapacitou, ak zohľadníme skutočnosť, že zároveň pripravujete aj predčasné parlamentné voľby?
Pre potreby sčítania boli vyčlenené osobitné ľudské, finančné aj technické zdroje. Hoci len na spomínaných identifikátoroch prakticky nepretržite pracovalo osemsto ľudí počas štyroch mesiacov. Keď sa budeme rozprávať o voľbách, tak pripomeniem, že jedno z prvých rozhodnutí, ktoré som po nástupe do úradu urobila, bolo, že som dala vyčleniť takzvané volebné počítače. Inak povedané, pre potreby volieb sme vytvorili dostatočnú kapacitu hardvéru. Volebnú sieť po technickej stránke máme takpovediac v pohotovosti trvalo. Celé voľby teda budeme robiť na vlastnej technike. Chcela by som však upozorniť, že popri SODB 2011 a voľbách 2012 u nás beží normálna štatistická agenda. Štatistici pracujú na plánovaných štatistických zisťovaniach, ako keby sa nič z tých veľkých akcií nedialo. Výsledky v plánovaných termínoch odovzdávame Eurostatu. Ak však hovorím, že nebudeme míňať zdroje na nákup techniky, neznamená to, že nebudeme potrebovať peniaze na mzdy. ŠÚ SR musí zaplatiť ľudí počas volebnej noci. Oni nastúpia do práce popoludní okolo šestnástej hodiny a v odborných sumarizačných útvaroch budú pracovať až do ukončenia volieb. Finančné prostriedky na tento cieľ máme vyčlenené od vlády.
• Čo z plánovaných aktivít v súvislosti s prípravou na parlamentné voľby už máte v čase vyjdenia nášho rozhovoru na stránkach SNN za sebou?
Postupujeme a pracujeme v súlade s harmonogramom prípravy a spracovania volieb 2012. Máme už vyriešený automatizovaný program na spracovanie výsledkov volieb, máme vypracovanú metodiku spracovania volieb, absolvovali sme kontrolu registra politických strán, v týchto dňoch už by mal byť dostupný aj na našej webovej stránke www.statistics.sk. Máme tiež vytvorené odborné sumarizačné útvary. Sú určení ich vedúci, kto bude garantovať softvér a členovia týchto útvarov už zložili sľub presne tak, ako členovia volebných komisií. Štatistický úrad zriadil testovacie pracovisko, ktoré má za úlohu priebežne riešiť problémy s počítačovými programami. Vyrobili sme projekt automatizovaného spracovania dát. Sedemnásteho februára by sme mali mať za sebou aj prvú skúšku, druhá bude o týždeň neskôr. Najdôležitejšiu celoplošnú previerku funkčnosti všetkých systémov pripravujeme na piateho marca. Je zaujímavá tým, že v ten deň už musí byť všetko funkčné tak, ako keby boli skutočné voľby. A týka sa to nielen techniky, ale aj ľudí. Inými slovami – odskúšame si voľby, hoci v simulovanej a predpremiérovej podobe.
• Úrad už avizoval, že po parlamentných voľbách desiateho marca 2012 budú výsledky známe o niečo neskôr, ako sme boli v minulosti navyknutí.
To neznamená, že budeme pomalší. Musíme si uvedomiť, že do parlamentu kandiduje rekordný počet subjektov. Automaticky sa teda predlžuje práca okrskových volebných komisií. Štatistický úrad SR pracuje výhradne s platnými zápisnicami týchto komisií. Ak to mám porovnať s rokom 2010, pridali sme na zverejnenie oficiálnych výsledkov parlamentných volieb 2012 rezervu štyri až päť hodín. Priebežné, alebo tie prvé nočné medzivýsledky však ponúkneme už niekedy po dvadsiatej druhej hodine a budú verejnosti k dispozícii na stránke www.statistics.sk.
• Dosť o voľbách, vráťme sa opäť k sociológii, teda k parkete, na ktorej sa cítite naozaj šťastná. Ako vnímate vývoj našej spoločnosti?
Zmeny, ktoré sa dajú zachytiť objektívne, sleduje štatistika. Ide napríklad o vývoj hospodárstva, zmeny v sociálnej situácii, zmeny miezd a podobné ukazovatele. Vy ste sa ma pýtali na vedomie spoločnosti. Tu vyslovujem iba svoje osobné názory, ktoré nemám podložené odborným sledovaním. Tak teda: mám pocit, že naša spoločnosť sa výrazne individualizovala, veľmi výrazne. Vnímam obrovskú sociálno-ekonomickú diferenciáciu. Taká ešte pred desiatimi rokmi neexistovala. Mení sa sociálna štruktúra spoločnosti, vznikajú nám tu niektoré vrstvy. Napríklad aj na profesijnom základe. A niektoré zasa zanikajú. Napríklad poľnohospodárstvo je odvetvie, v ktorom ubúda zamestnancov. Máme tu podľa mňa oveľa výraznejší individualizmus a egoizmus ako kedykoľvek predtým. Pred desiatimi rokmi sme ešte ako problém nevnímali viacgeneračnú chudobu. Dnes je našou realitou.
• Realitou je aj zánik strednej vrstvy...
Aj zánik strednej vrstvy. Ale opakujem, vyslovujem iba svoju domnienku. Alebo hypotetický predpoklad. Navyše – rómska otázka, vzdelanosť, gramotnosť. Dnes sa ukazuje, že v roku 2021 bude štatisticky významný údaj napríklad o počte ľudí, ktorí nevedia čítať a písať. Máme čoraz menej pripravených študentov, ak hovorím o ich všeobecnom rozhľade. Ale to už zachádzame cez prítomnosť do budúcnosti.