Peter JÁNOŠÍK
Lídri krajín európskej dvadsaťsedmičky sa na mimoriadnom samite v Bruseli v zásade dohodli na novom pakte o rozpočtovej disciplíne. Ide o dohodu, ktorá predpisuje dlhovú brzdu a automatické sankcie proti rozpočtovým hriešnikom. Zmluvu podporilo 25 krajín EÚ, odmietli ju Veľká Británia a Česko. Británia svoju účasť odmietla už na úniovom samite v decembri, ale nad postojom Česka, ktoré predtým zmluvu schvaľovalo, sa rozhorčil aj sám francúzsky prezident Nicolas Sarkozy: „Prečo to, čo bolo prijateľné v decembri, už nie je prijateľné dnes?“, cituje francúzskeho prezidenta tlač.
Údiv zaznel aj v nemeckých médiách. Podľa nich Merkelová vyhrala svoju stávku, keď sa väčšina štátov EÚ zaviazala prijať takzvané zlaté pravidlo, ktoré ich núti zostavovať vyrovnané či prebytkové rozpočty. Nečas sa vyhováral na to, že chce, aby zmluvu v Česku prijala ústavná väčšina alebo priamo verejnosť v referende. Európa podľa českého ministra financií Kalouska takýto krok nechápe. Petra Nečasa ostro kritizoval aj jeho minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg z koaličnej TOP 09. Ostro proti nemu vystúpila aj opozícia, predovšetkým ČSSD. „Ak nás chcú brať skutočne ako plnohodnotného partnera, chcú, aby sme sa k niečomu zaviazali, chcú, aby sme platili, tak potom za to musí byť plnohodnotná účasť pri stole pri rokovaniach eurozóny. Ak nebude, tak je to pre mňa veľmi ťažko akceptovateľné,“ bráni sa útokom Nečas. Súčasný postoj však ešte nezatvára dvere tomu, aby sa Česká republika k dohode mohla pripojiť v budúcich týždňoch.
Pakt, ktorý sprísňuje rozpočtové podmienky pre krajiny eurozóny, by mal byť podpísaný začiatkom marca. Každý rok by sa mali konať najmenej dva samity za účasti štátov eurozóny, kde sa bude rokovať o stratégii týkajúcej sa iba eura. Okrem toho by mal byť raz ročne samit otvorený tiež krajinám, ktoré sa k zmluve pripoja, ale ešte nie sú členmi eurozóny. Ak by krajiny eurozóny chceli mať ďalšiu vlastnú vrcholnú schôdzku, museli by prísť s konkrétnym odôvodnením. Zástupcovia jednotlivých štátov Únie sa rovnako zhodli na tom, že trvalý záchranný fond eurozóny ESM začne platiť od polovice tohto roku, teda o rok skôr, než s čím sa rátalo pôvodne. Šéfovia štátov a vlád sa dohodli na vyhlásení o tom, že vo svetle zúriacej dlhovej krízy treba okrem škrtov a reforiem podporiť aj rast a zamestnanosť. Práve týmto smerom mieri na adresu EÚ kritika od odborov a niektorých ekonómov. Podľa nich škrty ekonomiku podkopú a povedú k ďalšiemu zhoršeniu už aj tak zlej ekonomickej situácie. Bruselský samit sa konal v tieni generálneho štrajku. Po celom Belgicku bola ochromená doprava. Štrajk zasiahol aj letisko, na ktorom bežne pristávajú premiéri a prezidenti, keď prídu do Bruselu. Lídri štátov EÚ tak pristávali na vojenskej základni, ktorá je od belgickej metropoly vzdialená asi pol hodiny cesty.