Neprijateľné autonomistické návrhy pre južné Slovensko
Vízia 2016 Mostu – HÍD smeruje ku Kosovu
Ivan BROŽÍK – Karikatúra: Andrej MIŠANEK
Slovenská republika ako člen medzinárodného spoločenstva i Rady Európy dodržiava a zaručuje základné ľudské práva a práva všetkých národnostných menšín, ktoré žijú na jej území. Úsilie o vytvorenie autonómie na južnom Slovensku je aj preto absolútne neopodstatnené. Víziou 2016 chce na Slovensku registrovaná politická strana Most – Híd presadiť postupnú autonómiu maďarskej menšiny na južnom Slovensku.
Najnovšie predstavená Vízia 2016 je v určitých prvkoch začiatkom scenára, ktorý by mohol niesť názov Kosovo.
■ JASNÝ ZÁMER
Úvodný dokument je rozdelený do častí Sebaurčenie, Politika identity, Samospráva, Vzdelávanie a Jazykové práva. V časti Sebaurčenie Most – Híd rieši deficit slovnej zásoby tamojších Maďarov, ale aj vytvorenie a voľbu spoločných symbolov Maďarov na Slovensku. Podľa Mosta – Híd by bolo vhodné prehodnotiť aj rozdelenie obcí do okresov. V národnostných školách už dlhodobo preferujú vyučovanie slovenčiny ako cudzieho jazyka. Strana by tiež bola za uznanie maďarského jazyka ako regionálneho úradného jazyka na území SR. Tiež by chcela, aby sa na Slovensku určovali práva na používanie jazyka národnostnej menšiny na základe používania takéhoto jazyka, a nie na základe národnosti. „Felvidék“ má dostať iný, podobný názov v maďarčine a má mať svoje výsostné symboly.
■ REAKCIA SNV MS
„Stredisko národnostných vzťahov Matice slovenskej má právny názor, že Stratégia národnostnej politiky, ktorú predstavila politická strana Most – Híd, nie je správna a potrebná. Navrhované zjednotenie názvu územia Južné Slovensko aj symboly (zástava a znak), ktoré by mali byť spoločné pre maďarskú národnostnú menšinu žijúcu na juhu Slovenskej republiky, kultúrna a školská samospráva, snaha o zmenu verejnej správy a vytvorenie viacerých, rozlohou menších krajov, príp. tzv. prirodzených regiónov, a uznanie maďarského jazyka ako regionálneho úradného jazyka na území SR, vytvárajú dojem, že to je pokus o vytvorenie autonómie na juhu Slovenskej republiky, čo pripustil aj podpredseda Mostu – Híd László Solymos...
Na Slovensku sú väčšinovým obyvateľstvom Slováci, a to len s výnimkou dvoch okresov. Čo sa týka úbytku príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny v SR, treba za tým vidieť skutočnosť, že nastal nárast počtu Rómov. Rómovia sa národne začali uvedomovať a namiesto doterajšieho uvádzania maďarskej národnosti (resp. aj slovenskej) uvádzajú si rómsku národnosť. Stredisko národnostných vzťahov Matice slovenskej rozhodne nesúhlasí s autonomistickými snahami politickej strany maďarskej národnostnej menšiny. Potrebné je zabezpečovať zjednocovanie občanov SR bez ohľadu na národnostnú a jazykovú príslušnosť v záujme slovenskej štátnosti,“ hovorí sa vo vyhlásení Strediska národnostných vzťahov Matice slovenskej, podpísanom jeho riaditeľom Viliamom Komorom.
- MAĎARSKÝ SÚBOJ?
Zdá sa už dlhšie, že dve maďarské strany bojujú o toho istého voliča, žiaľ, už aj Bugárovci tými istými prostriedkami ako Durayovci, Csákyovci a Berényiovci. „Kategoricky odmietame akékoľvek úvahy o kultúrnej a školskej autonómii teraz, keď je Slovensko súčasťou EÚ a keď sú garantované všetky práva pre občanov bez ohľadu na národnosť, konfesiu či sociálny status,“ vyhlásil predseda občianskeho združenia Spolu sme Slovensko Jozef Božik. Víziu 2016 považuje za „ skrytú formu revizionizmu a iredenty“. Slovenská vláda nateraz oficiálne na dokument nereagovala.