Vlastník niekoľkých eseročiek sa nedoplatí


poľnohospodárstvo 1Daňové licencie sú už realitou, živnostníkov obídu

Vlastník niekoľkých eseročiek sa nedoplatí

Text: (ib) - Tabuľka: Ministerstvo financií SR

Ministerstvo financií hľadá zdroje do štátneho rozpočtu. Za najdôležitejšie považuje eliminovanie daňových únikov. Na Slovensku nastáva súmrak firiem, ktoré nikdy nevykázali zisk a tiež nikdy neodviedli daň, no ich majitelia sú už roky boháči a ako zvyknú vravieť – za vodou... Prvýkrát budú v roku 2015 za uplynulý rok 2014 platiť majitelia „eseročiek“ a akciových spoločností novú daň – daňovú licenciu.

Nedá sa obísť „optimalizovaním nákladov“ a tiež ju nemožno obísť nepriznaním príjmov. Jediné, čo sa s ňou dá, je to, že si ju možno zaúčtovať do oprávnených nákladov. Štát však v každom prípade získa. Od podnikateľa od 480 do 2 880 eur. A to za každý jeden zdaňovací subjekt.

KONIEC ZLATEJ ÉRY

Ešte donedávna platilo, že zakladať si živnosť nemá význam. Aj stovky už fungujúcich živnostníkov prechádzali na právnu formu s. r. o. Z mnohých dôvodov to bolo najmä pre tých menej zarábajúcich výhodné. Situácia sa však obracia. Pritom zrušiť „eseročku“ nie je ani jednoduché, ani lacné. Spoločnosť Bisnode k 31. decembru 2012 vo svojich databázach evidovala celkom 204 667 slovenských firiem, z toho 7 535 (3,7 percenta) akciových spoločností a 197 132, teda 96,3 percenta, spoločností s ručením obmedzeným. Pre jednotlivca nie je problém zaplatiť daňovú licenciu za jeden subjekt. Ale už pri zbežnom pohľade do Obchodného registra SR je jasné, že je bežné, ak podnikateľ vlastní neraz aj dve desiatky s. r. o. A ten už problém určite mať bude. Na druhej strane, nové firmy nebudú za prvý rok podnikania daňovú licenciu platiť. Chránené dielne ju nebudú platiť vôbec. Živnostníkov sa daňové licencie netýkajú.

CHÝBA ĎALŠÍ KROK

Základný poplatok 480 eur menšie firmy až tak nezaťaží. Najmä ak sa to vyrovná prenesením do oprávnených nákladov. Maloobchodné prevádzky s ročným obratom na hranici nad 50 tisíc eur už zaplatia za licenciu takmer tisíc eur. Čo však s takými daňovými subjektmi, ktoré majú utlmenú činnosť a čakajú na objednávky? Alebo čo vtedy, keď firmu ohrozuje druhotná platobná neschopnosť?

„V prípade malých firiem pôjde o neúmerne zvýšenie daňového zaťaženia. Aktuálne malé spoločnosti bojujú s nedostatkom zdrojov potrebných na rozvoj podnikania. Toto opatrenie im nijako nenapomáha v ďalšom rozvoji. A je to nielen ďalšie finančné, ale aj administratívne zaťaženie podnikateľských subjektov. Konkrétne v prípade stredných a veľkých firiem ide o nesystémový krok. Iba stabilné a transparentné podnikateľské prostredie môže zabezpečiť dostatok zdrojov pre štátny rozpočet,“ varuje predseda SNS Andrej Danko. Zdá sa, že požiadavka na štvrtú sadzbu dane, a to s nulovou hodnotou, je v tomto kontexte logická a oprávnená. Daňové licencie sa zavádzajú spolu so znížením sadzby dane z príjmov zo súčasných 23 percent na 22 percent. To znamená, že podnikatelia s kladnou daňovou povinnosťou, ktorá bude vyššia ako výška licencie, nebudú platiť nič navyše, práve naopak, zníži sa im daň z príjmu.


* Priemerná daň subjektov, ktorých daňová povinnosť bola vyššia ako 0

** Percentuálny počet subjektov, ktoré mali daňovú povinnosť vyššiu ako 0



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.