Vyberme si ako hlboko klesnúť

POZNÁMKA
Ivan BROŽÍK

Ivan Brožík

„Slováci žijú nad svoje pomery,“ tvrdí jeden z našich, ešte donedávna vysokopostavených politikov. „Je to naozaj zlé,“ v rozpore s politikom konštatuje ekonóm Slovenskej akadémie vied stav, v ktorom žijú, či skôr prežívajú obyvatelia Slovenska. O tom, že si žijeme nad pomery, nás presviedča človek, pre ktorého nie je problém súkromným lietadlom zaskočiť si na večeru hoci k Ženevskému jazeru.

O tom, že ešte nikdy nebolo tak zle, zas hovoria výsledky prieskumu istej renomovanej agentúry, ktorá sa pýtala Slovákov na to, ako vnímajú svoju životnú úroveň. Tak si teda vyberme komu veriť. A nielen pri čítaní tejto poznámky, ale najmä desiateho marca. Až 42 percentám opýtaných sa totiž v roku 2011 výrazne znížila životná úroveň v porovnaní s rokom 2010. Vlani historicky najrýchlejšie rástli ceny, a tak isto historicky najviac stúplo percento nezamestnaných. Obviňovať zo všetkého iba dvoch vinníkov – Grécko a euro –  by asi bola naivita, vhodná akurát tak na tlačové besedy organizované pre insitných žurnalistov predstaviteľmi rezortu financií. Veď už ani mnohé bankové inštitúcie nie sú ochotné akceptovať optimistické vyhliadky ako rezort financií. Ich spriemerované predpovede balansujú na hrane recesie. Naša ekonomika, od ktorej výkonu závisí aj stav životnej úrovne, by mala podľa bánk stúpnuť len o pol percenta. Dokonca samotní bankoví makléri verejne predpovedajú pokles zamestnaneckých príležitostí až o 24 tisíc. Lenže signály, ktoré vysielajú napríklad slovenskí liberáli, znepokojujú. Tvrdia, „že Slovensko si zachovanie súčasného rozsahu sociálnych služieb štátu nemôže dovoliť. Inak napísané – milí Slováci, užívame si veľa podpôr a dávok, priveľa na to, aby to podľa našich liberálov bolo zdravé a rozumné.
Vyčítajú nám tiež, že si nevieme nájsť prácu, čo sa dá považovať za vrchol cynizmu. Podľa výskumu, z ktorého sme už použili jeden údaj, až 39 percent Slovákov z tých 42 percent očakáva ďalšie zhoršenie svojej životnej úrovne v tomto roku. Odráža to ich beznádej alebo len – podľa liberálov – ich neschopnosť? Dokonca pri čítaní niektorých myšlienok ich predsedu možno nadobudnúť dojem, že občan parazituje na štáte, na jeho politikoch, ktorí sa nemôžu mať preto ešte lepšie, ako sa majú. Možno by sme naše sociálne dávky mali posielať poslancom a ministrom. Potom by to asi bolo spravodlivé a rozumné. Veď aj podľa vyjadrení popredného predstaviteľa odborovej konfederácie „vláda Ivety Radičovej vytiahla rôznymi opatreniami z peňaženiek občanov 500 eur ročne“. A to z peňaženky každého štatistického občana, teda vrátane nemluvniat. Príjem v takejto výške – v hrubom, je nateraz len snom viac ako desaťtisíc ľudí, ktorí pracujú aj za nižšie mzdy a sú radi, že domov donesú aspoň niečo. Niet divu, že práve tieto nízkopríjmové skupiny obyvateľstva sa budúcnosti obávajú najviac. V nich prevláda takmer stopercentný ekonomický pesimizmus. Všetci „zodpovední“, ale  i našťastie zodpovední dnes riešia rébus ako ďalej v slovenskej politike. Pritom ide o boj s tromi kategóriami. S krízou, s nezamestnanosťou a s chudobou.
Oficiálna politika však nekoná. Čaká na voľby, robí si volebnú kampaň prevažne za peniaze štátu  a medzitým tvrdí, že na vine je predchádzajúca vláda, že je to rozhodnutie občanov. Tak teda je asi načase, aby rozhodnutie občanov určilo, či v parlamente budú opäť sedieť už dávno z neho „vypoťkaní“ politickí dinosauri, komickí herci a tragikomickí novinári, účastníčky kanálových televíznych šou a iní novodobí prospektori. Vyberme si, ako hlboko ešte môžeme ako štát a jeho občania klesnúť!



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.