Každý rok pred Vianocami sa v mnohých rodinách opakuje podobná situácia – deti napíšu Ježiškovi list, v ktorom si želajú pod stromček zvieratko. Rodičia podľahnú žiadosti a namiesto Ježiška sa postarajú o to, že ich ratolesť sa poteší živému darčeku.
Najčastejšie sa novými členmi domácností stávajú šteniatka, nasledujú mačatá, škrečky, korytnačky, morčatá.
Ak je takto získané zviera pre deti darom, ktorý si vážia a vďaka nemu sa naučia, čo znamená zodpovedná starostlivosť o živého tvora, všetko je v poriadku a zviera môže byť pre celú rodinu radostným prínosom. Horšie je, ak sa zvieratko po krátkom čase stane pre rodinu záťažou, nechceným tvorom, o ktorého sa nemá kto starať.
Smutnou pravdou je, že už nedlho po skončení sviatkov, často hneď po Troch kráľoch, v uliciach miest sa začnú objavovať „zatúlané“ (rozumej vyhodené) živé darčeky. Bezprizorné psy a mačky končia v lepších prípadoch v zvieracích útulkoch, v horších prípadoch sa kdesi utrápia na smrť. Menšie uhynuté zvieratá, o ktoré sa nemal kto starať, končia rovno v kontajneroch na odpadky. Aj toto je znak vyspelosti a kultúry obyvateľstva našich miest. Vraví sa, že ten, kto nemá rád zvieratá, nemôže mať rád ani ľudí. Ak si však niekto lásku k zvieratám predstavuje tak, že keď ho zunujú, vyhodí ich na ulicu, svedčí to iba o jeho povrchnosti. Navyše si možno ani nie je schopný uvedomiť, že sa dopúšťa týrania zvieraťa. Nuž a podľa trestného zákona za týranie zvieraťa možno uložiť trest odňatia slobody až na dva roky.
Podľa odborníkov je rozumné, ak rodičia ešte pred naplnením túžby detí po zvieracom kamarátovi zavedú ratolesť do najbližšieho útulku, kde im ukážu, ako končia zvieratá, o ktoré sa v domácnosti nemá kto postarať. Neraz sa tak dokonca nájde prijateľné riešenie a dieťa si priamo v útulku vyberie zviera, ktorému sa rozhodne pomôcť. Ak sa po čase ukáže, že o takto získané zviera sa v rodine nemá kto starať, zviera sa môže vrátiť do útulku. Je to vždy lepšie, ako keby sa stalo novým pouličným tulákom...
(rkh)