NEKROLÓG
Je to, žiaľ, už typické: „naše“ médiá viac-menej ignorujú odchody do večnosti slovenských osobností, prejdú ich zväčša mlčaním, a to na rozdiel od hviezd českého umeleckého neba, za ktorými plačú tak mocne ako v Prahe. V tomto duchu odignorovali aj fakt, že na prahu roka 2013 zomrel vo veku 79 rokov Jozef Krištof, spevák a herec.
Pritom išlo o umelca, ktorý „rozvial“ po celom Slovensku podmanivé piesne slovenských i zahraničných autorov. V roku 1947 prvý raz nahrával v rozhlase a keď potom odišiel na budovateľské stavby päťdesiatych rokov, všade zakladal kultúrne úderky, spevácke krúžky, hudobné skupiny a jeho životná cesta bola určená. Účinkoval na Novej scéne, stál pri zrode Tatra revue, ktorá v druhej polovici 20. storočia hýbala slovenskou populárnou hudobnou scénou, spolu s takými osobnosťami ako Ľubo Belák, Michal Slivka, Maja Velšicová, Jozef Hanúsek, Oldo Hlaváček, Viola Muránska, ale aj Ivo Heller, Táňa Hubinská, Miro Ličko, Eva Krížiková, František Zvarík a ďalší. Potom však prišiel rok 1968, Jozef Krištof dostal pôsobivé angažmán vo Švajčiarsku, prešiel kus Francúzska aj Talianska, no po návrate domov ho potichu vystrihávali z televíznych i rozhlasových relácií, škrtali zo súťaží. Mal ostať zabudnutý, podobne ako ostatní jeho kolegovia. Našli však riešenie, dala sa dohromady stará dobrá partia z Tatry, rozbehli sa po Slovensku a prinášali radosť a dobrú pohodu veľkým aj malým. Ich detské programy boli vychytené a žiadané, vystupovali v Domoch kultúry, v školách, roznášali národu takú prepotrebnú radosť zo života.
Možno bol Jozef Krištof priveľmi „pozitívny“, „dobrý“ Slovák, aby sa oňho zaujímali dnešné „naše“ médiá. No či chcú alebo nie, jeho meno v národe uchovajú nezabudnuteľné pesničky: Dajana, Nervózna família či Mária Marianna.
(mtč)