Ministerstvo kultúry v čerstvo prezentovanom odpočte svojich „dostiženij“ mierne povedané – zavádzalo. A to priamo ústami pána ministra. Mimochodom, keď sa v minulosti sovieti potrebovali čímsi pochváliť, zorganizovali trvalú výstavu „dostiženij narodnogo chozjajstva“. Ministerský odpočet bol veľmi podobný, našťastie nezostane nám tu natrvalo tak ako tá trvalá výstava. Je tu ešte jedna podobnosť – v Sovietskom zväze sa na túto moskovskú výstavu organizovali povinné výlety, u nás sa povinne vyberáme na médium, ktoré má k verejnoprávnosti tak ďaleko, že sa stalo skôr jej karikatúrou.
A to nezabúdame na fakt, že pán kultúrny minister sa chváli tým, že navrhol zrušenie koncesionárskych poplatkov. Čo sa rovná zoštátneniu verejnoprávnosti. Ale nielen tým. Napríklad – vraj – ukončil spájanie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu a položil základy novému modernému médiu pod názvom RTVS. Alebo RTV s dvomi bodkami? Alebo ako sa vlastne volá to podivuhodné zoskupenie riadené z Mýtnej ulice v Bratislave? Možno to nevedia ani jeho samotní šéfovia a ich poskokovia, z ktorých tí prví každoročne prichádzali s novým a novým „rebrandingom“, jinglami a inými zbytočnosťami v záujme získať čo najviac provízií z čo najzbytočnejších investícií. Tí druhí neprišli s ničím a zostáva veriť, že s ničím aj čoskoro spolu s tými prvými odídu. Pán minister sa nezabudol pochváliť tým, že to bola práve jeho myšlienka, aby k ani rybe, ani rakovi v podobe RTVS pribudla ešte aj Tlačová agentúra Slovenskej republiky. Tiež zo zákona verejnoprávna a verejnoprávna práve svojou činnosťou a produktom. Nespolitizovaným spravodajstvom. Práve preto ju bolo treba prifariť pod kuratelu generálnej riaditeľky, ktorá si z verejnoprávnosti urobila to, čo doma všetci každý deň potrebujeme... Veď viete na čo. Pán minister však všetko nestihol. Našťastie. TASR zostala verejnoprávna, hoci prežila len tak-tak. Verejnoprávna RTVS totiž nakupuje agentúrny servis od súkromnej firmy. Veď prečo by šetrila financie nám koncesionárom a platila za služby inej verejnoprávnej inštitúcii? No, zas sme pri tom, že obchody sa robia dobré len vtedy, ak sú výhodné pre jednotlivcov. V manažmentoch. Gorila v malom. Ktosi v obrátenej pyramíde sa zbadal a zrazu tvrdí, že ľudia už prestávajú platiť koncesie. A čo si tam mysleli, že ľudia sú už naozaj len tupá masa vhodná na to, aby im zo všetkých strán domov prichádzali iba faktúry a účty? Veď slovenskú televíziu a rozhlas už takmer nikto nepozerá a nepočúva. A prečo aj. Pre neustále televízne reprízy? Mali by ho zaujať tie isté moderátorské smotánkovské tváričky, ktoré vidí alebo videl s umelými úsmevmi v minimálne v dvoch ďalších komerčných a brakových televíziách? Mali by ho zaujímať jednostranne organizované a politicky motivované besedy? Malo by ho zaujímať spravodajstvo, v ktorom detské hlásky s menami striedajúcimi sa prakticky každý druhý mesiac nevedia logicky vystavať jedinú vetu a nieto ešte ponúknuť aj myšlienku napríklad v komentároch? Práve komentárov sa nebáli ani „komunisti“, týždenne vysielali jeden zahraničný, jeden domáci. Čo z toho zostalo? Zvodka udalostí týždňa, „pajcnutá“ z agentúry? Kde je pôvodná tvorba programu? Kde sú neuveriteľne počúvané kontaktné Nočné pyramídy? Kde je každomesačné živé vysielanie z terénu – z celého Slovenska? Kde je vari najlepšie vybudovaná sieť domácich a zahraničných spravodajcov? A kde sú, páni a dámy, herci čakajúci pred slovesnou umeleckou réžiou hádam v desiatkach? Z verejnoprávnych médií nám vďaka pánu ministrovi a jeho chránenkyni pani generálnej najvyššej a samojedinej zostali iba ruiny toho, čím sa vo svete verejnoprávne médiá hrdia. Kultúra a kultúrnosť z nich už dávno boli vyhnané. Aby sme však nad RTVS, alebo ako sa to správne volá, nelamentovali. Ako prežíva verejnoprávna TaSR? Ako prežíva verejnoprávna Matica slovenská? Keď už matičiari v Komárne nemajú ani len na to, aby nechali svietiť na súsošie Cyrila a Metoda? A vonkoncom nejde iba o peniaze. Hoci zostáva len veriť, že príde čas, keď do RTVS príde naozaj nezávislý audit a preverí hospodárenie pani Zemkovej. Zákon o verejnoprávnych inštitúciách je dlhý a opisuje najmä ich úlohu, postavenie a poslanie v našej spoločnosti. Zákon im stanovuje povinnosti, za akých tú alebo tie úlohy majú plniť. A štát, teda aj pána ministra či pani generálnu, tu máme iba na to, aby kontrolovali a presadzovali plnenie toho, čo je dané zákonom. Nie aby robili politiku, nie aby robili biznis. Ich úlohou je iba „robiť kultúru“. V tom nielenže zlyhali, tomu sa spreneverili. A strašné je, že na to ešte neprišli.
Ján ČERNÝ