Nie je to zlozvyk ani skúška pevnej vôle človeka, ale smrteľná choroba
Závislosti zabíjajú v ľuďoch tvorivý potenciál
Roman KALISKÝ-HRONSKÝ – Foto: autor
Za zdravotnými a sociálnymi ťažkosťami mnohých ľudí sa často skrýva príčina, ktorou je závislosť od návykových látok. Nevyberá si obete podľa veku, vzdelania, pohlavia, nerozlišuje medzi postihnutými podľa ich spoločenského postavenia. O závislosti, ktorá má rôzne diagnózy, hovoria lekári jednoznačne ako o chorobe. Počet tých, ktorí odmietajú odbornú pomoc, sa dá iba odhadovať. Tí, ktorí ju vyhľadajú, možno vojdú do dverí bratislavského Centra pre liečbu drogových závislostí (CPLDZ). Jeho riaditeľom je MUDr. Ľubomír OKRUHLICA, CSc. Je aj hlavným odborníkom pre medicínu drogových závislostí Ministerstva zdravotníctva SR.
● ● Do roku 1989 boli u nás väčšinovými drogami alkohol a nikotín. Po zmene systému však zaútočili na ľudí rôzne iné, dovtedy najmä z počutia či filmov známe drogy. Aké je v súčasnosti rozloženie rôznych druhov závislostí v spektre obyvateľstva Slovenska?
S otvorením hraníc sa otvorili aj nové cesty pre šírenie tzv. tvrdých drog. Myslím si, že ten najhorší nápor už máme za sebou a situácia je relatívne stabilizovaná, čím však nehovorím, že je dobrá. Na monitorovanie šírenia narkotík máme na Slovensku špeciálne policajné zložky rovnako ako iné štáty. Pravda je, že kým spočiatku sa šírenie tvrdých drog sústredilo najmä do väčších miest, dnes už sú díleri schopní dostať ich aj do najmenších obcí. Dávno nie sme len tranzitným územím, ale sme aj cieľovou stanicou dodávok. Je však najmä na polícii, aby bojovala so šírením narkotík ako s kriminálnou činnosťou. Monitorovanie počtu závislých ľudí je zložitá záležitosť, keďže tí, ktorí sú už závislí, ale ešte nie sú evidovaní, neprídu a nepovedia – dajte ma do štatistiky, užívam heroín. Distribučný nápor v prípade heroínu a kokaínu sa stabilizoval a nenarastá. Horšie je, že prichádzajú nové drogy, ktoré spočiatku ťažko monitorovať.
● Závislým sa môže stať žena v domácnosti, študent, robotník, riaditeľ banky či univerzitný profesor. Dá sa zo spoločenského hľadiska hovoriť o sociálnom statuse závislých ľudí, čo sa týka preferencie rôznych druhov návykových látok?
Sociologicky sa dá povedať, že starší ľudia inklinujú viac k alkoholu a liekom, stredná generácia je viditeľná vo všetkých druhoch závislostí a mladí ľudia spočiatku „experimentujú“ s marihuanou, z ktorej často prechádzajú k tvrdším drogám. Výrazne sa zvyšuje počet detí, ktoré sa zoznamujú s drogovými účinkami alkoholu. Zo sociálneho hľadiska je zložité určiť, ktoré sociálne vrstvy sú najviac postihnuté, keďže u človeka, ktorý sa stal závislým, sa spravidla postupne mení aj jeho sociálny status, hoci spočiatku to tak nemusí byť. Závislosť sa dá v určitom štádiu ukrývať pred okolím aj dosť dlhý čas, s čím sa spravidla stretávame u ľudí s vyšším vzdelaním.
● Už niekoľko rokov sa otvorene ozývajú hlasy za legalizáciu marihuany – vraj na liečebné ciele. Čo si o tom myslíte z lekárskeho hľadiska a ako sa na to pozeráte z inštitucionálneho pohľadu? Spôsobilo by to nárast počtu drogovo závislých pacientov?
Tu treba byť mimoriadne obozretný. Ak sú aj dokázané nejaké úspechy pri testovaní účinných látok z marihuany na liečebné zámery, hrozba nárastu počtu závislých od tvrdých drog, ktorí začínali s marihuanou, nestojí za to, aby sme podstúpili riziko, ktoré by legalizácia marihuany priniesla. Aj štáty, ktoré legalizovali užívanie marihuany, oznámili, že počet závislých od tzv. tvrdých drog sa neznížil, teda ten žiadaný preventívny účinok legalizácie sa neukázal.
Slovenský špičkový odborník na boj so závislosťami.
● Nie je postoj štátu a vlastne aj celej spoločnosti k tzv. legálnym drogám (alkohol, cigarety) očividne pokrytecký? Počúvame, že prevencia je dôležitá, ale skúsenosti hovoria, že prevencia pri takej miere reklamy a ľahkej dostupnosti legálnych drog ich spotrebu neznižuje. Znížila už niekde niekedy prevencia náklady na liečbu závislostí?
Nejde o to, či sa v krátkom čase ukáže v číslach, že prevencia znížila náklady na liečbu. Prevencia je istým spôsobom výchovy, keď sa verejnosť dostáva k informáciám o negatívach pôsobenia drog. Informovaní ľudia si prinajmenšom môžu uvedomiť riziká, ktoré užívanie drog prináša. V tom majú svoju úlohu médiá. Môžu pomôcť, hoci ich pôsobenie je niekedy aj kontraproduktívne. Nie som odborník na reklamu, ale možnože jedna reklama na alkoholový produkt urobí medzi ľuďmi viac škody, než prinesie úžitku celoplošná kampaň proti alkoholizmu. Ľudia sa chcú stotožňovať so vzormi. Reklama im také vzory ukáže, no nehovorí nič o negatívach.
● V prípade alkoholovej závislosti prohibícia zrejme nie je najlepšie riešenie. Prinajmenšom v USA a bývalom Sovietskom zväze sa neosvedčila. Všeobecná prohibícia funguje vlastne len v islamských štátoch, tam je to však dané vierovyznaním. Ako by sa dalo, podľa vás, účinne znížiť ohrozenie spoločnosti drogovými závislosťami? Akú mieru zodpovednosti by mal niesť štát za následky spôsobené predajom, ktorý prináša obrovské zisky z alkoholu a tabaku vo forme spotrebných daní?
Štát ponecháva značnú mieru slobody, ale aj zodpovednosti za vlastné osudy na občanoch. Ľudia, ktorí si platia zdravotné a sociálne poistenie, predplácajú si aj istú mieru zdravotnej starostlivosti. Štát prepláca liečenie z drogových závislostí. Problémom je, že mnohí závislí si poistenie neplatia, lebo všetky peniaze minú na drogy. Prohibícia v prípade alkoholu je porovnateľná s tým, čo sa deje v segmente chemických narkotík. Sú zakázané, a predsa sa šíria. Časť príjmov, ktoré štát dostane v spotrebnej dani z alkoholu, dáva do zdravotníctva aj do prevencie. Miera zodpovednosti štátu za vznik závislosti u jednotlivého človeka sa nedá konkrétne špecifikovať. Každý jednotlivec je formovaný rôznymi vplyvmi a nijaký štát na svete svojim občanom nekáže, aby začali užívať drogy, lebo s nimi sa im bude žiť ľahšie. Reštrikcie v prípade obmedzenia priestorov pre fajčiarov k nám prišli z Európskej únie a majú svoj význam. Nič to však nemení na fakte, že čoraz viac mladých ľudí vo veľmi nízkom veku začína fajčiť...
● Je jednou z príčin nárastu závislostí aj na spotrebu nastavený, teda konzumný spôsob života? Aká môže byť sebaobrana jednotlivca voči konzumnej špirále, ktorá vťahuje človeka do siete rôznych, aj nedrogových závislostí, ako sú napríklad shopoholizmus (závislosť na nakupovaní), ale aj známe gamblerstvo (chorobná hráčska vášeň), závislosť od televízie či internetu?
CPLDZ nie je špecializované na nedrogové závislosti, hoci konkrétne gamblerstvo liečime aj v našom centre. Alkoholizmus a tabakizmus u nás boli aj predtým, ako sa tu roztočila súčasná konzumná špirála. Podobne ako sa my venujeme drogovo závislým pacientom, aj nedrogovým závislostiam sa venujú špecialisti z radov psychológov a psychiatrov. Jedna vec je však spoločná pre všetky druhy závislostí – zabíjajú v človeku jeho tvorivý potenciál a vôľu byť pánom vlastného života. Lepšie je závislosti sa vyhnúť, ako sa z nej musieť potom liečiť, ale ak už sa niekto závislým stal, mal by sa začať liečiť čo najskôr.
● Všetko sa odvíja od vnútorných hodnôt, ktoré v sebe jednotlivec nosí a ktoré sú vyjadrené spôsobom jeho života. Ako vnímate človeka, ktorý príde z práce domov, sadne si k televízoru, zapáli si cigaretu a vypije k tomu niekoľko pív? Čo znamená výraz skrížená závislosť?
Fajčiaci alkoholik vysedávajúci pri televízore, zrejme už nie je iba konzumentom, pravdepodobne je už závislý. Má skrížené minimálne dve, a možno aj tri závislosti. Ak sa táto jeho činnosť stane dominantná a odvádza ho od iných činností a nedokáže sám zmeniť spôsob života, má vážny problém. Otázka je, či si to uvedomuje a či to pripúšťa, keď to počuje od niekoho iného. Aby sa človek začal liečiť, podmienkou je, že si svoj problém uvedomí a začne chcieť s tým niečo urobiť.
● Parlament dávnejšie prijal zákon, ktorý má obmedziť alkoholizmus mladistvých. Je taký zákon vymožiteľný, ak aj doteraz platilo, že do osemnástich rokov mladistvým predávať alkohol bolo zakázané, ale konzumácia tejto vekovej skupiny mala vzrastajúcu tendenciu?
Zámer navrhovateľov zákona bol nepochybne ušľachtilý, otvorenou otázkou je jeho praktické uplatňovanie, a teda aj jeho vymožiteľnosť. Sporným je spôsob nahlasovania konkrétnych prípadov pri zásahu lekára. Lekár nemôže suplovať prácu polície a iných orgánov štátnej správy a zdôrazňujem, že lekár je tiež povinný dodržiavať lekárske tajomstvo. Tu sa bijú dve zákonné normy a nijaký lekár sa nebude rozhodovať, ktorú z nich má porušiť. Je to nedomyslené a prax ukáže, kam to povedie.
● Pomohlo by v školách zavedenie vyučovacieho predmetu upozorňujúceho na riziko závislostí?
Samostatný vyučovací predmet na školách, ktoré nie sú špecializované na zdravotnícke vzdelávanie, by asi mal problém uživiť sám seba. V školských osnovách však určite má mať miesto pri vyučovaní látka, ktorú škola žiakom prednesie, aby ich vystríhala pred zjavnými rizikami. Otázka je, ako zvládnu problematiku učitelia, a do akej miery má byť prednášaná látka na odbornej úrovni. Skôr to dnes vidím v polohe osvety, ktorá je potrebná, ale jej účinok by som nepreceňoval.
● Čo by ste poradili ľuďom, ktorí sa považujú za bežných konzumentov, aby sa vyhli pasci závislosti? Kedy by konzumenti, ktorí sa postupne zamotávajú do neviditeľnej siete závislostí, mali vyhľadať odbornú pomoc?
Ak niekto nájde mechanizmus, ktorý zabráni, aby sa z bežných konzumentov stali závislí pacienti, zaslúži si Nobelovu cenu. Hranica medzi konzumovaním a závislosťou je v podstate neviditeľná, a paradoxne, ak ju už človek prekročí, sám si to spravidla nepripúšťa, skôr to zaregistruje jeho najbližšie okolie. Ak človek potrebuje na dosiahnutie toho istého účinku väčšie množstvo návykovej látky, než to bolo pred nejakým časom, a zvyšuje sa u neho frekvencia nutkavej potreby siahnuť po návykovej látke, je to neklamný dôkaz, že sa dostáva do špirály závislosti. Ak uprednostňuje požitie návykovej látky pred inými činnosťami, ktoré mu predtým prinášali radosť či iba bežné uspokojenie životných potrieb, má problém. Závislosť prichádza nebadane a zákerne, jej liečba nie je jednoduchá a sám jednotlivec si s ňou bez odbornej pomoci nedokáže poradiť. Dostať sa zo závislosti nie je otázkou pevnej vôle, ako sa to často mylne interpretuje, ide o celý zložitý komplex somatických a psychosomatických problémov, ktoré treba riešiť zdravotnícky aj spoločensky. Závislý pacient potrebuje okrem zdravotnej starostlivosti aj pomoc blízkych, rodiny, priateľov, a najmä musí byť sám odhodlaný sa liečiť.
● Mnohí ľudia, ak zistia a uznajú, že sú závislí od návykových látok, možno by radi aj vyhľadali odbornú pomoc, no obávajú sa straty spoločenského statusu. Čo by ste im poradili? Je diskrétnosť pri liečbe zaručená?
Ľudia, ktorí už sú závislí, spoločenský status skôr či neskôr stratia práve pre svoju závislosť, pretože tá sa nedá skrývať pred okolím donekonečna. Obavy z toho, že ak sa rozhodnú liečiť, stanú sa pre okolie terčom výsmechu či opovrhovania, sú bezpredmetné. Diskrétnosť zo strany zdravotníckeho personálu je zaručená. Máme skúsenosti, že pacienti, ktorí sa úspešne preliečia, sami sú neskôr hrdí na svoj úspech a neskrývajú svoju problematickú minulosť. Je falošnou ilúziou niektorých závislých ľudí, keď sú presvedčení, že okolie o ich problémoch nič netuší. Prvým krokom k zlepšeniu vlastnej problematickej situácie je odhodlanie začať sa liečiť a vyhľadať odbornú pomoc.
● Čo konkrétne robí pre svojich pacientov CPLDZ? Aké sú možnosti liečenia?
Centrum pre liečbu drogových závislostí poskytuje odborné konzultácie. Pacienti, ktorí prekonajú prvotný ostych a obavy, stretnú sa s profesionálnym a zároveň ľudským prístupom skúseného zdravotníckeho personálu. Liečiť sa u nás možno ambulantne pravidelným dochádzaním na terapie alebo po hospitalizácii na uzavretom oddelení, kde je liečba koncentrovaná v celodennom režime na niekoľko týždňov. Každý pacient sa môže sám rozhodnúť po konzultácii s lekárom, ktorá forma je pre neho výhodnejšia.