Budú homosexuáli na Slovensku kádrovať príslušníkov väčšinovej spoločnosti?
Aktivisti za ľudské práva bojujú proti slobode prejavu a názorov
Roman KALISKÝ-HRONSKÝ - Karikatúra: Ľubomír KOTRHA - Foto: internet, zdroj: webnoviny.sk
Slovenská spoločnosť väčšinovo nadväzuje na kresťanské tradície a riadi sa biblickým Desatorom. Nie každému sa to páči. Sú tu menšiny, ktoré útočia na kohokoľvek, kto si dovolí nesúhlasiť s ich verejne proklamovanými prejavmi homosexuálnej orientácie, ktorá by sa mala stať akousi „novou normou“. Komu sa nepáči, že homosexualita sa v médiách a vo verejnom živote prezentuje ako rovnocenná, ba až nadradená spoločenská norma, toho verejne pranierujú!
Inštitút ľudských práv (IĽP) je nezisková mimovládna organizácia združujúca aktivistické skupiny a členov v celej Slovenskej republike. Organizácia vznikla v roku 2011 ako občianske združenie. Na čele IĽP je Peter Weisenbacher známy organizovaním Dúhového PRIDE Bratislava a kedysi šéf slovenskej pobočky Amnesty International.
Pri príležitosti Medzinárodného dňa proti homofóbii (IDAHO) vyhlásili Inštitút ľudských práv a Dúhové Slovensko, n. z. (neformálne združenie LGBT aktivistov/iek), anti-cenu Homofób roka. V zdôvodnení uvádzajú: „Výskumy dlhodobo ukazujú, že medializované výroky a informácie hrajú dôležitú úlohu vo vnímaní menšín spoločnosťou. Takto sa tvoria alebo utvrdzujú rôzne škodlivé stereotypy, ktoré vedú k diskriminácii a porušovaniu ľudských práv.“
■ HRUBOZRNÁ MANIPULÁCIA
Podľa IĽP: „Zámerom súťaže však nie je autorov výrokov len odsudzovať, ale upozorniť celú spoločnosť, že aj slová, ktoré si možno neuvedomujeme, môžu niekoho poškodzovať o to viac, ak sú ich autormi verejne známe osoby. Chceme spustiť diskusiu na tieto témy tak, aby sa vytvoril priestor argumentom namiesto nadávok a faktom namiesto predsudkov.“ Nuž, znie to slušne, ale je to arogantná manipulácia najhrubšieho razenia. Ak niekto označí černotu za belobu, ešte sa bielym nestane.
Koho a prečo navrhol IĽP za „homofóba roka“? Prvým je Pavol Hrušovský, politik KDH, v reakcii na návrh zákona o registrovaných partnerstvách za výrok: „Tento návrh zákona je šialeným legislatívnym pokusom o nabúranie celého právneho systému.“ Druhý je Štefan Kuffa, poslanec OĽaNO, ktorý v pléne NR SR povedal: „Nechať chorých ľudí behať po uliciach a nechať ich bez pomoci je veľmi vážna chyba. … máme psychiatrov, liečebne. Je to skupina ľudí, ktorým sa treba špeciálne venovať.“ Tretí je Martin Hanus, zástupca šéfredaktora .týždeň za výrok o zrovnoprávnení: „Aktivisti a časť mediálneho sveta celkom deformujú pojmy, ak tvrdia, že páry osôb rovnakého pohlavia majú na získanie tohto privilégia akési ľudské právo.“ Štvrtý je Koňýk, spevák skupiny Zóna A, za slová: „Podpora homosexuálov, podpora potratov, multikultúrna spoločnosť, prisťahovalectvo, to sú všetko veľmi zlé veci. Mám deti a chcel by som, aby žili v dobrom svete, akým Slovensko napriek všetkému ešte stále celkom je.“ Napokon ThDr. Anton Ziolkovský, PhD., výkonný sekretár Konferencie biskupov Slovenska, za výrok o homosexualite: „Normálne nie je všetko, čo ma priťahuje a k čomu inklinujem.“
■ ANTICENY ZA NÁZOR
Pochody sexuálnej menšiny sa poriadajú aj na Slovensku. Hlavne v Bratislave...
Toľko aktivisti z IĽP pri nominovaní osôb na anticenu Homofób. Už samotný spôsob a dôvody vyhlásenia niečoho podobného pod zámienkou ochrany ľudských práv zapácha ohrozovaním slobody prejavu. IĽP zjavne uznáva iba slobodu názorov, ktoré podporujú homosexualitu ako verejnú normu. Na otázku nášho periodika, čo si o tom myslí, odpovedal Jozef Kováčik, hovorca Konferencie biskupov Slovenska: „Je zvláštne, že ľudia, ktorí kritizujú vytváranie domnelých stereotypov, sami ich svojím konaním vytvárajú.“
Náš čitateľ Mgr. Anton Čulen k veci napísal: „Sloboda slova, ale aj dodržiavanie všetkých ostatných základných ľudských práv a úplnej náboženskej slobody vždy boli, sú a aj budú barometrom demokracie nielen v EÚ, ale aj všade vo svete. Preto by sme ani my dnes nemali dovoliť, aby ktokoľvek (a o to viac určité skupiny občanov, ktorí hovoria o tolerancii a porozumení) mohol osočovať, označovať hanlivým slovom či symbolom alebo sa dokonca dožadovať trestu pre iných ľudí len preto, že majú iný názor na niektoré spoločenské otázky a problémy. Bez ohľadu na to, či niekoho označíme za tmára, kulaka, homofóba, černocha, žida, kacíra, či hviezdou, krížom alebo dákym iným, modernejším symbolom. Všetci sme si pred zákonom rovní (alebo by sme mali byť rovní) a je neprijateľné, aby sa niekto dožadoval, špeciálnych práv alebo nadpráv, ktoré mu umožnia prenasledovať tých, čo majú názor, s ktorým on nesúhlasí ... Podobné kroky by mohli v blízkej budúcnosti viesť k podnecovaniu násilia, rasovej, náboženskej alebo etnickej nenávisti nielen voči nominovaním osobám na spomínanú anticenu, ale aj voči samotnej rímskokatolíckej cirkvi či iným cirkvám a menšinám žijúcim na území Slovenska alebo aj v celej EÚ.“