POZNÁMKA
Ivan BROŽÍK
Definovať chudobu je takmer nemožné. Hoci na svete žije vyše miliarda ľudí, ktorí musia vyžiť zo sumy rovnajúcej sa jednému doláru na deň, nedá sa tvrdiť, že vyše miliarda ľudí na svete žije v chudobe. Naopak, veľmi chudobný život môže mať podnikateľ vlastniaci sedem miliárd eur, sedem manželiek, v garáži niekoľko royceov a ferrari a ešte viac detí. Pripusťme však, že ekonomická chudoba môže nastávať práve vtedy, ak si nedokážeme zabezpečiť dostatok obvyklých rozumných životných potrieb.
Hoci, aj kultúra je pre mnohých opodstatnenou životnou potrebou. Potom by však na Slovensku žilo naozaj neúnosné množstvo chudobných. Veď kto si dnes môže dovoliť z vlastného financovať návštevu divadla, koncertu či nákup kníh?
Uspokojme sa teda s veľmi ohraničeným vnímaním chudoby na základe výšky príjmov u nás. A nazrime do chudobných pomerov zvyškov našej strednej vrstvy, ktorú obvykle považujeme za najmasovejšieho konzumenta v spoločnosti. Vynecháme marginalizované skupiny a nezamestnaných, o problémoch ktorých sa, žiaľ, viac hovorí a píše, ako skutočne efektívne rozhoduje.
Maloobchodné tržby kontinuálne klesajú. Inak povedané, tí ktorí zarábajú peniaze, ich majú v reálnej podobe čoraz menej. Stúpa počet pôžičiek a schopnosť splácať ich. Čoraz častejšie exekúcie likvidujú zvyšky ľudských snov o normálnom bytí a slušnom žití. Je smutné, že trend sa od januára budúceho roka ešte zhorší – nebudú trináste platy, mzdy tak isto neporastú ani len nominálne. Podnikatelia totiž už teraz tvrdia, že „nejako musia vykryť zvýšenú odvodovú daňovú povinnosť“. Teda hovoria, že zvýšené odvody za nich zaplatí najmä práve zarábajúca, alebo – ešte lepšie – už iba ako-tak zarábajúca stredná vrstva. Analytici varujú, že „zaostáva domáci dopyt, ktorý by potiahol domácu ekonomiku“, ale zabúdajú akosi konštatovať, že domáci dopyt už nemá schopnosť ani sily čokoľvek „potiahnuť“.
Podľa zistení Štatistického úradu SR je vyše 6 percent pracujúcich ohrozených chudobou. Dôchodcovia hádam prepáčia, ak ich vynecháme zo štatistík, ale pripomeňme, že percento chudoby v ich sociálnom okruhu je ešte oveľa vyššie. Keď už sme pri štatistike, oficiálne sme chudobní až vtedy, keď dosiahneme štátom určenú príjmovú hranicu 315 eur. Lenže na nej sa nachádza už takmer každý ôsmy obyvateľ Slovenska – nateraz ešte „zarábajúci“ v čistom 337 eur. Na upokojenie možno konštatovať, že takáto štatistika sa zhoršuje aj v celoeurópskom kontexte.
Naopak, na nasrdenie uveďme, ako ten „celoeurópsky kontext“ v skutočnosti vyzerá. Už len z obmedzeného počtu krajín V-4, teda s istým nadhľadom krajín bývalého východného bloku, práve na Slovensku živorí najvyššie percento obyvateľov na hranici chudoby. Ozaj, v Rakúsku táto hranica predstavuje sumu 951 eur. Asi to bude tým, že tam štát uznáva občanom iné obvyklé životné potreby ako u nás.