Zlepšenie vzťahov s južným susedom je viac želanie ako realita


turul štvorecPodľa vicepremiéra Semjéna Maďari majú právo na autonómiu

Zlepšenie vzťahov s južným susedom je viac želanie ako realita

Viliam KOMORA – Karikatúra: Andrej MIŠANEK        

Maďarský vicepremiér Zsolt Semjén sa na medzinárodnej konferencii o autonómii v Budapešti vyjadril, že Maďari majú právo na autonómiu. Škandalózne vyjadrenie médiá takmer nezaznamenali, ale nereagovali ani politici dotknutých štátov. Konferenciu pripravil Výskumný ústav národnej politiky, ktorý zriadila vláda V. Orbána. Doposiaľ pripravili konferencie o otázkach života menšín, dvojakom občianstve či etnických politických stranách.

Podľa Z. Semjéna prináleží Maďarom, ktorí v zahraničí žijú v diaspóre, kultúrna autonómia, a tým čo žijú vo väčších celkoch, územná autonómia. Rozlíšenie foriem, v ktorých žijú maďarské národnostné menšiny, ani podoby jednotlivých autonómií, je nereálne. Semjén si zamieňa práva pre národnosť s právami, ktoré prináležia jednotlivcovi, keď si myslí, že spoločenské práva národností a menšín vychádzajú z ľudskej podstaty. Takéto názory sú v rozpore so sebaurčovacím právom národov, ktoré vychádza z Charty OSN, ako aj z iných medzinárodnoprávnych dokumentov. O autonomistickom úsilí informovali maďarského prezidenta Jánosa Ádera aj členovia delegácie Maďarskej rady autonómie Karpatskej kotliny – jej predseda a rumunský europoslanec L. Tökés, predseda SMK J. Berényi, predseda Kultúrneho zväzu podkarpatských Maďarov M. Kovács a predseda Zväzu vojvodinských Maďarov I. Pásztor.

DEMAGOGICKÉ ARGUMENTY

Maďari autonómia maďarské klamstváSemjénove slová, že autonómia je prospešná pre menšiny, ale aj pre väčšinu v príslušnej krajine a tiež pre tzv. materskú krajinu, hraničia s demagógiou. Prečo tak neurobí Maďarsko a už dávno nedalo, resp. nedá autonómiu národnostným menšinám, ktoré žijú na jeho území? Náš južný sused oficiálne predostiera politiku podpory menšín, ale výrazný úbytok počtu príslušníkov národností v Maďarsku hovorí o opaku. Pozitívne treba vnímať slová maďarského ministra zahraničia Jánosa Martonyiho, že dohodou po druhej svetovej vojne Maďarsko vzalo na vedomie jestvovanie susedných štátov, teda nemá voči nim územné nároky. Kritizoval však pokles počtu príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny u nás. Zabudol, že najväčší pokles Maďarov je v Maďarsku, kde za desať rokov klesol počet obyvateľov o vyše 260 tisíc; s výnimkou rómskej a nemeckej národnosti tu došlo k poklesu Slovákov a iných menšín. Medzi SR a Maďarskom sa napriek zložitým rozhovorom hľadajú prijateľné riešenia pre obidva štáty, povedal na margo náš minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

DIPLOMATICKÝ PRÍSTUň

Na rozdiel od predchádzajúcich negatívnych vzťahov medzi R. Ficom a socialistom F. Gyurcsányim sú vzťahy nášho predsedu vlády s pravičiarom V. Orbánom omnoho pozitívnejšie. Vysvetlenie vidíme v etablovanejšom postavení našich štátov v rámci EÚ, samostatnom riešení vzájomných problémov, ale aj v hľadaní riešení v súčasnej kríze. M. Lajčák ako kariérny diplomat dokáže použiť iný jazyk a prijateľne pomenovať nie vždy pozitívne veci a predísť tak možnému vzniku konfliktov. Ostáva však otázne, či to niekedy nemusí byť na úkor reality.

Slová ministra Lajčáka o zlepšení vzťahov medzi nami a Maďarskom tak vyznievajú skôr ako diplomatická rétorika a želanie. Sporné je, či by naša diplomacia nemala byť razantnejšia aj voči maďarským autonomistickým posolstvám či problému s dvojakým občianstvom. Nehovoriac o tom, že by sa mala usilovať presvedčiť maďarských oficiálnych a politických predstaviteľov, aby odsúdili pochody a iné politické aktivity ich občanov na našom zvrchovanom území. Takéto postoje, rokovania a konkrétne činy by naplnili slovensko-maďarské vzťahy pozitívnym obsahom a priniesli by spoluprácu našich národov a rozvoj vzájomnej hospodárskej spolupráce. Namiesto toho minister zahraničných vecí odsudzuje tzv. nacionalistické konanie či správanie sa slovenských štátnych občanov v SR. Rada, ktorej predsedá, má na takéto vyhlásenie právo. Na ministerstve by si na druhej strane mali všímať aj maďarské aktivity na európskej scéne zamerané proti Slovensku. Napríklad, kampaň ohľadne H. Malinovej v Európskom parlamente. Avšak na činnosť maďarského extrémizmu či iredentizmu minister Lajčák takmer nereaguje. Niektoré kroky Maďarska pritom kritizujú politici EÚ, ale aj USA či medzinárodné organizácie.

Nemôžeme sa potom čudovať, že sme si nepripomenuli 66. výročie repatriácie Slovákov z Maďarska, ktorí sa politikou Č-SSR, ale aj SR pomaďarčili na vlastnom území. Zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov je žiaľ v nedohľadne, a to aj napriek snahám slovenskej diplomacie a M. Lajčáka.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.