Naše prirodzené vlastenectvo prekoná hranice a pretrvá
Juraj BLANÁR je županom Žilinského samosprávneho kraja už tretie volebné obdobie. Za ten čas sa v meste aj v regióne Žiliny, Kysúc, Turca, Oravy a Liptova veľa zmenilo na lepšie. Mohli by sme vymenovávať desiatky pozitív, ktoré vplývajú na každodenný život obyvateľov kraja, hovoriť o zmenách v infraštruktúre, službách, kultúrnej ponuke aj cestovnom ruchu. Ale najpovolanejší na to je samotný župan, ktorý si veľmi váži priazeň ľudí, čo mu už v treťom plebiscite vyjadrili svoju dôveru.
- Pôsobenie v takejto pozícii je najmä službou verejnosti. Ako by ste ju v krátkosti charakterizovali a vyzdvihli najzreteľnejšie výsledky?
Každá jedna kompetencia krajskej samosprávy ovplyvňuje každodenný život, aj keď si to na prvý pohľad neuvedomujeme. Od stredných škôl, cez domovy sociálnych služieb a nemocnice až po správu a údržbu ciest druhej a tretej triedy. A to nehovorím o kultúre a cestovnom ruchu, ktorým sa práve, ako ste to uviedli, v našom kraji darí. Zachránili sme mnohé pamiatky, napríklad renesančný Sobášny palác v Bytči, rozšírili sme kultúrnu ponuku, pod hradom Strečno vyrástla úplne nová stredoveká dedina, moderné informačné centrum pod Oravským hradom, vyznačili sme aj stovky turistických chodníkov a cyklotrás. Tiež sociálne zľavy, ktoré Žilinský samosprávny kraj financuje, považujem za svoju životnú filozofiu. Držím sa hesla: Pomáhať slabším a podávať pomocnú ruku všetkým, ktorí si to zaslúžia. Za strategické rozhodnutie považujem záchranu štyroch župných nemocníc, ktoré nielenže fungujú, ale aj sa rozširujú a ďalej skvalitňujú svoje služby v Čadci, Dolnom Kubíne, Trstenej a Liptovskom Mikuláši. Som hrdý nato, že som zastavil pripravovanú nevýhodnú privatizáciu závodov, ktoré sme spojili do Správy ciest ŽSK, aby sa v lete i zime starala o cesty. Verím, že to cítia nielen motoristi. A mohol by som pokračovať ďalej pozitívnymi zmenami v sociálnej oblasti alebo školstve.
- Pôsobíte aj ako poslanec v Národnej rade Slovenskej republiky. Nie je problém zastávať takéto dve významné pozície – poslanec a župan? Dá sa to skĺbiť? Ako by ste zahriakli tých – akým argumentom by ste presvedčili takých, čo sú proti kumulovaniu funkcií?
Podobné otázky som dostával v minulosti od ľudí, s ktorými sa stretávam počas rôznych podujatí v mestách a obciach nášho kraja. A ja som im bol vďačný za takéto otázky, pretože som im aspoň mohol vysvetliť význam mať svojho zástupcu v parlamente. A vo mne majú obyvatelia nášho kraja svojho zástupcu, ktorý nehlasuje len za celoslovenské témy, ale prenáša do parlamentu aj regionálne a krajské problémy. Ako naposledy pri riešení zákazu tranzitu ťažkej nákladnej dopravy zo zahraničia, ktorá začala obchádzať mýto a doslova ohrozovať životy i majetky ľudí pri cestách. Popri pôsobení v parlamente využívam voľný čas v Bratislave na rokovania, na ktoré by som tak či tak musel ísť. Problémy nášho kraja prednášam ministrom a spolu s nimi hľadáme riešenia. Určite každého z nás trápia poplatky u lekárov, a preto som ministerke zdravotníctva jasne deklaroval svoje skúsenosti i názory odborníkov o chorom systéme. Oceňujem, že sa veci pohli lepším smerom a ministerstvo zdravotníctva pripravuje zmeny. Politika v parlamente totiž nemôže byť len o Bratislave, ale o všetkých regiónoch Slovenska.
- Obyvatelia Žilinského kraja vždy vo voľbách prejavovali svoju nepochybnú národnú orientáciu. Čím to je, že Žilinčania sú možno väčší vlastenci ako napríklad Bratislavčania?
Spomínam si, ako som pred ôsmimi rokmi vydal pokyn na osadenie veľkých slovenských vlajok na našich hradoch – Oravský, Likavský, Budatínsky i hrad Strečno sa hrdo hlásia k nášmu národnému symbolu. Nikomu v našom kraji to neprišlo čudné či zvláštne. Slovenské vlajky úplne prirodzene zapadli do vzhľadu týchto pamiatok. Až reakcia jednej zahraničnej redaktorky ma prekvapila, keď sa nástojčivo dožadovala odpovede na otázku, že dokedy tam budú takto viať nad hradmi. Len som sa pousmial, že navždy. A takto vnímam to naše prirodzené vlastenectvo, ktoré zvládne všetky hranice, obmedzenia a pretrvá aj napriek geopolitickým tlakom. Neviem, či sú Žilinčania väčší vlastenci, ale je isté, že naše tradície považujem za stále živé a trváce – príďte sa o nich presvedčiť v lete na Jánošíkove dni v Terchovej – a že sa u nás nenosí ten bratislavský kozmopolitizmus, ktorý pramení ešte z čias rakúsko-uhorskej monarchie.
- Považujete sa vy osobne za vlastenca alebo patriota? Nie je to v rozpore s politickou ideológiou sociálnej demokracie, ktorá aj v európskych štruktúrach skôr presadzuje práve kozmopolitizmus, globalizáciu...
Strana SMER-SD, ktorej som členom od jej vzniku, má silný sociálny program. Oslovil ma, a preto som ani minútu neváhal so svojím členstvom. Pochádzam z mnohodetnej rodiny a rodičia sa mali čo obracať, aby nám doma nič nechýbalo. Vedeli sme sa o všetko podeliť a pomôcť si navzájom. A to je aj podstata sociálnej demokracie. Solidarita a rovnosť šancí. Moja rodina zažila aj represálie po tzv. barbarskej noci, keď boli prenasledovaní rehoľníci. Strýko môjho otca salezián to prežil s útrapami a nás to doma posilnilo vo viere. Bola to práve naša strana, ktorá spoločne s kresťansky zmýšľajúcimi poslancami z iných strán na nedávnej schôdzi parlamentu odhlasovala zmenu Ústavy SR na podporu rodiny. Myslím, že sme svojou politikou a konkrétnymi krokmi dokázali svoj zmysel pre národ.
Áno, som vlastenec a všade na svete sa hlásim k štátu, ktorému vo svete spravili v minulosti skvelé meno hokejisti alebo nedávno Nasťa Kuzminová a Adam Žampa. Stále hovorím, že šport je najlepšia forma diplomacie. A s naším krajom súvisia aj posledné dve olympiády. V Soči i Londýne na seba pútali pozornosť čičmianske vzory, ktoré označovali slovenských športovcov, a ja ako župan Žilinského kraja som bol zvlášť hrdý nielen na Čičmany ako súčasť nášho kraja, ale na všetko slovenské. Aj toto je vlastenectvo, nemyslíte?
- Ak sme pri Európskej únii – ako hodnotíte nízku účasť slovenského voliča v týchto ostatných voľbách?
Nuž, zamyslieť by sa mali najmä europoslanci a je pritom jedno, akú stranu zastupujú, či dostatočne komunikujú so svojimi voličmi. Je potrebné, aby vysvetľovali svoje postoje, hlasovania a aby menili obraz o bruselskej byrokracii na pozitíva pre Slovensko. Jedným z nich je aj schengenská hranica, ktorá umožňuje cestovať bez víz a pasov po Európe a zároveň chráni hranice členských štátov. Alebo si spomeňme na zavádzanie eura ako jednotnej meny. Bolo to za prvej vlády Roberta Fica, keď sme nedovolili nepoctivcom bohatnúť na úkor neopodstatneného zvyšovania či zaokrúhľovania cien. Dnešných päť centov, nad ktorými mnohí mávnu rukou, bola koruna päťdesiat a tú sme nepohadzovali ako zbytočné haliere. Bez silných partnerov, ako je napríklad Nemecko, nedokáže fungovať naša ekonomika, a preto som presvedčený, že projekt Európskej únie je dobrý. Nemali by sme to merať len cez prácu či pôsobenie europoslancov. A ak nám chýba od nich spätná väzba, tak ich skúsme sami oslovovať a možno ich to prinúti dávať odpočty svojich činov, aby sme vedeli, či nás v tom Bruseli zastupujú alebo nie.
- Ako župan, predstaviteľ samosprávy, isto viete, aké dôležité je spolupracovať v rámci EÚ – najmä pri čerpaní európskych fondov. Ako v tejto oblasti postupuje ŽSK? Čerpáte európske fondy úspešne?
Po mojom nástupe do pozície predsedu Žilinského samosprávneho kraja v roku 2006 som oslovil odborníkov, aby sme jasne zadefinovali náš cieľ, aký máme potenciál na blížiace sa eurofondové obdobie. Jeho ohraničenie bolo rokmi 2007 a 2013. Suma, o ktorú sme sa chceli obrazne povedané pobiť, bola závratná – 1,7 miliardy eura, ale verili sme si, pretože náš kraj nie je bohatý len na prírodné danosti a kultúrne dedičstvo, ale najmä na ľudí. Máme špecialistov, kreatívcov, manažérov... Len ich bolo potrebné zapojiť do procesu prípravy projektov, podávania žiadostí o nenávratné finančné prostriedky a tiež do samotnej realizácie vízií. Podarilo sa a dnes patríme na špičku v rámci slovenských krajov v oblasti úspešnosti čerpania eurofondov, pretože prijímateľmi financií z EÚ sme neboli iba my sami, ale aj obce a mestá, inštitúcie, neziskový sektor, podnikatelia. Bez takejto súčinnosti by to nešlo, aby sme zveľadili centrá vyše sedemdesiatich obcí Žilinského kraja. K nim patria desiatky zrekonštruovaných škôl, stovky kilometrov ciest a cyklotrás, ako aj tisícky podujatí s desiatkami tisíc návštevníkov. Nechcem unavovať čitateľov číslami, ale nedá mi, aby som nespomenul jednu z dominánt Žiliny – Budatínsky hrad. Keďže celý areál aj s krásnym parkom bolo privysoké sústo i pre eurofondy, rozdelili sme ho na viac častí a boli sme úspešní s projektom na revitalizáciu parku. Potom nasledovali financie na kompletnú rekonštrukciu hradnej veže, na vrchole ktorej sme vytvorili úžasnú vyhliadku pre návštevníkov. A práve v súčasnosti finišujeme na ďalšej časti projektu, ktorý keď sa podarí, môžeme získať financie na hospodársku časť Budatínskeho hradu. Chce to dávku trpezlivosti a zároveň projektového plánovania, pretože v súčasnosti si aj pôsobenie v samospráve vyžaduje manažérsky prístup. Z eurofondov sa nám dokonca podarilo vytvoriť aj nové pracovné miesta, ako povedzme v domove sociálnych služieb v Liptovskom Hrádku, čo naznačuje, že treba maximálne využiť možnosti takéhoto financovania. Nie je to totiž navždy, a preto sa musíme spájať, aby sme boli čo najúspešnejší. Šťastena praje pripraveným a je našou povinnosťou vrátiť nášmu kraju to, čo nám dal prostredníctvom prírody, detstva, vzťahov. A hoci v súčasnej forme fungujú kraje iba dvanásť rokov, historické genius loci stále pociťujeme. Som človek, ktorý sa tu narodil, a chcem, aby tu vyrastali aj moje deti, a preto sa usilujem robiť pre náš kraj čo najviac, lebo len budúce generácie sú zárukou nášho napredovania.
- Žilinský samosprávny kraj aktívne spolupracuje na rôznych spoločných kultúrnych a spoločenských podujatiach s Maticou slovenskou, ktorej sídlo je vo vašom kraji. Ako hodnotíte túto spoluprácu?
Vítam každého, kto má záujem o spoluprácu, ktorá prináša osoh obyvateľom nášho kraja. A nemusí ísť len o veľkolepé podujatia, ale vážim si celé kultúrne dianie v regiónoch Žilinského kraja. O to viac ma teší, že sa na ňom podieľa i Matica slovenská, ktorá svojou históriou dokázala svoje opodstatnenie, a tak ako ju nedokázala umlčať maďarizácia, čechoslovakizácia, vojna, ba ani socializmus, som presvedčený, že ani globalizovaný svet jej podstatu neohrozí. No musíme priložiť ruku všetci, starší i mladší, každý svojím dielom na tej povestnej „roli dedičnej“, aby aj naši potomkovia mali čo žať...
Už pár rokov si pripomíname osobnosti z Liptova, Oravy, Turca, Horného Považia a Kysúc. Vyhlasujeme tam roky týchto osobností a pozývame do spolupráce všetky spolky i inštitúcie, vzdelávacie i kultúrne, aby svojou hoci len troškou prispeli k pripomínaniu si našich dejateľov, akými boli Hana Zelinová, Vincent Hložník alebo Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. A to je priestor aj pre miestne odbory Matice slovenskej, aby aktivizovali ľudí v regiónoch, pretože na osvetovú, kultúrnu prácu – takú tú pravú, matičnú – netreba more financií, ale kvapky námahy, ochoty a snahy. Preto sa teším, že sa takáto symbióza u nás už deje.
Maroš SMOLEC – Foto: Žilinský samosprávny kraj