Kováč udelil milosti za krivé svedectvo

Protimečiarovský blok nikdy nemal rešpekt voči štátu. Čím je zrušenie Mečiarovej amnestie reálnejšie, tým viac sa odkrýva pozadie iniciátorov ich zrušenia. Množstvo indícií poukazuje na to, že v skutočnosti nešlo o Mečiarove amnestie, ale o niečo oveľa, oveľa zásadnejšie.  Azda už ani netreba pripomínať, že rušenie amnestií je v právnom štáte nemožné. Čosi o tom prezradila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská v odpovedi na žiadosť poslancov zrušiť nielen Mečiarovu, ale aj všetky Kováčove milosti udelené v súvislosti s kauzou Technopol. A čuduj sa svete, Žitňanská v tejto súvislosti položila otázku, či je to právne možné? „Áno, je to presne tá otázka, či už je to ten typ milosti, ktorý by spĺňal kritériá na to, že majú byť zrušené,“ uviedla a doplnila, že „rozhodnúť o zrušení akejkoľvek milosti je teoreticky možné, ale či to spĺňa kritérium právneho a demokratického štátu, to už je veľký otáznik.“ Ministerka vyslovila aj ďalšiu myšlienku, že z hľadiska morálky treba urobiť hrubú deliacu čiaru medzi Mečiarovými amnestiami a Kováčovými  milosťami. Na druhej strane predstavitelia ĽS-NS na tlačovej konferencii vyjadrili počudovanie nad argumentáciou koalície proti zrušeniu všetkých milostí udelených Kováčom v kauze Technopol. Vraj „dotklo by sa to niekoľkých významných fyzických osôb a pri ich prešetrovaní by sa vylialo toľko starej špiny, že by to mohlo spôsobiť verejné pobúrenie a ohrozilo by to dobré meno Michala Kováča“.

■ NEBO, PEKLO, POLITIKA

Pred niekoľkými mesiacmi vyšla kniha Nebo, peklo, politika od bývalého generálneho prokurátora Michala Vaľa,  pôsobiaceho počas vlády  Mečiara. Zaoberá sa v nej aj sporným obdobím, keď bola na svete kauza Technopol, zavlečenie Michala Kováča ml. do cudziny aj milosťami a amnestiami. Knižka vyšla vlani, takže obsahuje veľmi čerstvé informácie. A veľmi závažné. Napríklad uvádza: „Ak sa niektorí politici a novinári odvolávajú na konštatovanie rakúskeho súdu, že na zavlečení Michala Kováča sa podieľala SIS, odvolávajú sa  tak vlastne hlavne na výpoveď prezidenta Kováča, ktorého rakúsky súd v odôvodnení rozhodnutia citoval.“  Táto informácia je podstatná z tohto hľadiska, že zatiaľ nijaký súd nerozhodol, kto sa podieľal na zavlečení Kováča ml. do Rakúska.  Aj v ostatnom bloku nedeľných diskusných relácií europoslanec Richard Sulík tvrdil, že išlo o zneužitie štátnej moci na unesení občana štátu. Apropos únos. Vaľo v knihe vysvetľuje rozdiel medzi pojmami únos a zavlečenie. Kým zavliecť niekoho do cudziny znamená dopraviť ho za hranice štátu proti jeho vôli, pri únose je to iba začiatočná fáza a zvyčajne nasleduje zmiznutie unesenej osoby. Preto medzinárodné právo vníma únos za oveľa závažnejší zločin než zavlečenie.

■ (NE)MORÁLNE AKTY

Spor o Kováčove milosti nadobúda rozmery frašky. Vraj nie je potrebné zrušiť milosti prezidenta aktérom  podvodu na Technopole, lebo nemajú súvislosť so zavlečením Kováča do cudziny. Lenže Vaľo tvrdí, že  dôkazy vykonané v priebehu trestného stíhania nasvedčujú tomu, že „existovala dohoda medzi obvinenými a prezidentom, že spoluobvineným svojho syna udelí milosť za predpokladu, že pre príslušné nemecké orgány vyhotovia písomné vyhlásenia alebo budú vypovedať v prospech jeho syna“. Takže milosť za krivé svedectvo  je morálny akt? Navyše, nespomína sa vôbec milosť Kováča pre Oskara Fegyvereša, ktorý dostal milosť, aj keď nebol trestne stíhaný.

Prívrženci Kováča tvrdia (napríklad Milan Žitný), že po vypočutí Kováča ml. v Mníchove súd rozhodol, že nebol vinný v podvode voči podniku Technopol. Takéto tvrdenie je vyložené klamstvo, lebo ak by to bola pravda, súd by mu kauciu vrátil. Ale ju nevrátil. Kováč udelil milosť synovi 12. decembra 1997. Vrátili mu pas a podľa Vaľa 3. februára 1998 vycestoval do Nemecka. Česká polícia ho na hraniciach na základe medzinárodného zatykača zadržala a vydala do Nemecka, kde ho vzali do väzby. Prepustili ho na kauciu stopäťdesiattisíc nemeckých mariek s tým, že odovzdá pas a neopustí Nemecko. O ďalší mesiac na žiadosť advokáta zrušili Kováčovu povinnosť zotrvať v Nemecku až do skončenia súdneho sporu a odovzdať pas, ale kauciou ručil za to, že sa na predvolanie dostaví na súd. No Kováč ml. sa už nikdy na súd nevrátil... Čo by nasledovalo zrušením milosti? Tí, čo dodnes využívajú kauzu amnestií na politický boj a na diskreditáciu proti Mečiarovi, zrejme nepomysleli, že raz by skutočne niekto mohol povedať, stačilo, zrušíme amnestie i milosti. A odrazu kladú otázku: Pýtal sa niekto Kováča, či má o to záujem?

(eze) - Foto: TASR