Kultúra je ako rieka

thumbnail

POZNÁMKA

Nedávno som sa pozeral na dokument pomerne známej medzinárodnej televíznej stanice, ktorá sa zameriava na prírodopisné filmy a seriály. Zasvätený komentátor opisoval jedinečnosť rieky Colorado, tečúcej cez americké štáty Utah a Arizona. Viackrát použil slovo prírodná diverzifikácia, konkrétne v súvislosti so živočíchmi, ktoré žijú v spomínanej rieke. Od rýb cez mäkkýše, hmyz či rastliny. Tvorcovia dokumentu zdôrazňovali, že každý, aj ten zdanlivo miniatúrny organizmus má v celkovom živote riečneho spoločenstva nezastupiteľnú úlohu. V tejto súvislosti mi mimovoľne prišiel na myseľ argument zástancov globálnej kultúry.  Podľa nich je predsa úplne samozrejmé, že jednotlivé spoločenstvá, nazvime ich národy, sa postupne zlejú do akejsi všeobjímajúcej celoplanetárnej masy. Tí  istí  amatérski sociálni inžinieri by pokojne podpísali ostrý protest pre vymiznutie voľajakého riečneho slimáka a zároveň by rovnako s prehľadom povedali, že pestovať národnú a svojbytnú kultúru je v dnešných časoch prežitok. Keď už, tak len ako štylizovaný skanzen pre turistov. Niečo ako tance pôvodných, no vykorenených austrálskych aborigénov. Teda ich zvyškov, ktorí ešte nepodľahli alkoholizmu a iným závislostiam. Aj dnes sme svedkami, ako sa istí ľudia oháňajú multikulturalizmom. Poväčšine sú za to platení a na strane druhej sú historicky nepoučiteľní. Slovenskú kultúru obohatili Nemci, ktorí prichádzali do banských miest. Valasi, ktorí sa sem v 14. storočí sťahovali z oblasti Rumunska a zo Zakarpatskej Ukrajiny.  Habáni, nábožensky prenasledovaní zruční keramikári a remeselníci, ale aj Maďari či Česi. Posledné dva národy s istými výhradami, ale tie sú dôsledkom toho, že sa písalo 19. a 20. storočie, keď už idea kresťanskej Európy bola čoraz viac stavaná na národných štátoch. A ktorý národ by si vtedy rád neprilepšil na úkor menšieho či slabšieho suseda.

Dnes ako keby sme zabudli na všetky peripetie, ktoré dali vzniknúť svojbytným kultúram. Často susedsky prelínajúcim sa, inokedy obohacujúco rozdielnym. Keď hovoríme o slovenskej ľudovej hudbe, českej literatúre či maďarskej kuchyni, máme na mysli konkrétne kultúrne výstupy, aj keby sme hudbu, literatúru a kuchyňu ľubovoľne poprehadzovali. Slovník cudzích slov hovorí o diverzifikácii okrem iného aj toto:  Diverzifikácia sa vyskytuje vo všetkých ľudských činnostiach. V poľnohospodárstve ide napríklad o pestovanie niekoľkých druhov plodín. V prípade, že by jeden druh neuspel, druhý čiastočne pokryje straty, ktoré sú nižšie a vďaka zisku z druhej plodiny aj únosnejšie. Ekológovia zasa bijú na poplach, keď z konkrétneho ekosystému mizne napríklad jeden druh vážky. Len my pod egidou čudesnej Európskej únie by sme najradšej diverzifikáciu kultúry zrušili. Tí, ktorí sem momentálne prúdia z Afriky či z Ázie, tento princíp nepoznajú. A to je veľký problém.

 

Maroš M. BANČEJ



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.