Ako sme na Slovensku v pamätnom v roku 1998 obrodili február 1948. Keď sa Fedora Gála pýtali, ako mohli vo VPN z Vladimíra Mečiara urobiť predsedu vlády, odpovedal, že ich ohúril svojimi vedomosťami, pamäťou, jednoducho nemali lepšieho. Iba na mesiace sa však dá rátať obdobie, ktoré stačilo na to, aby sa Mečiar stal neprijateľným politikom nielen pre gálovskú platformu Verejnosti proti násiliu (z ďalšej vzniklo HZDS), ale aj pre KDH, SDĽ a neskôr pre takmer celé politické spektrum. Ján Čarnogurský dokonca považuje porážku mečiarizmu za svoje najväčšie politické víťazstvo. Treba poznamenať, že mečiarizmom označujú obdobie kreovania slovenskej štátnosti a vybudovania jej základov pod vedením Vladimíra Mečiara. Všetky strany, ktoré v roku 1998 vyskladali vládnu koalíciu, odvíjajú vznik štátu až od tohto dátumu. Od víťazstva nad mečiarizmom. Čo sa ale vlastne v tom roku 1998 stalo?
■ JEDENÁSŤ PERCENT!
Nedávno sa objavila správa, že nemecká prokuratúra má stíhať občanov Českej a Slovenskej republiky zodpovedných za smrť nemeckých občanov pri pokuse o prechod česko-slovenskej štátnej hranice na Západ počas studenej vojny. Malo by ísť o pilotný projekt, ktorým by sa mali odsúdiť zločiny komunizmu. Mnohí si povedia: Konečne! Iní sa budú čudovať, prečo to majú u nás robiť Nemci? V roku 1989 bolo až jedenásť percent občanov členmi komunistickej strany, tak minimálne tretina obyvateľstva bola pod jej vplyvom. A politické subjekty po novembri 1989, ktoré sa verbálne prihlásili k demokracii a ku kresťanským hodnotám, ochotne vstupovali do koalícií s komunistami. Tak to bolo aj v prípade KDH, ktoré v roku 1998 vytvorilo vládnu koalíciu so Stranou demokratickej ľavice (SDĽ), čo boli pretransformovaní bývalí členovia komunistickej strany. Dokonca viacerí vo vedení SDĽ pochádzali z nomenklatúrnych kruhov komunistickej strany. Napríklad na decembrovom zjazde strany v roku 1989 (!) sa členmi výkonného výboru ÚV KSS stali medzi inými Peter Weiss (v súčasnosti veľvyslanec SR v ČR) alebo Milan Ftáčnik (vo vláde M. Dzurindu minister školstva) či Pavol Kanis (v tej istej vláde minister obrany).
■ NEMECKÁ SPRAVODLIVOSŤ?
Po voľbách v roku 1998 okrem SDK boli vo vládnej koalícii Strana maďarskej koalície s predsedom Bélom Bugárom a Strana občianskeho porozumenia s predsedom Rudolfom Schusterom. Predsedom Strany demokratickej koalície bol Mikuláš Dzurinda a tvorili ju: Demokratická únia (predseda Eduard Kukan), Kresťanskodemokratické hnutie (predseda Ján Čarnogurský), Demokratická strana (predseda Ján Langoš), Sociálnodemokratická strana Slovenska (predseda Jaroslav Volf) a Strana zelených na Slovensku (predsedníčka Zdenka Tóthová). Najkontroverznejšou postavou v tomto panoptiku bol Ján Langoš. Keď v roku 1994 vchádzal do rokovacej sály NR SR, zhnusene poznamenal: „Cítiť tu komunistický puch.“ O štyri roky neskôr sám prispel k tomu, že moc v štáte opäť prevzali komunisti. Skoro ako vo februári 1948.
- POSTKOMUNISTI
Súčasná spoločnosť sa rozhodla V. Mečiara trestne stíhať za tzv. Mečiarovej amnestie po zavlečení mladého Kováča do Rakúska. Snažia sa prekryť najdôležitejšie obdobie našej histórie – vznik demokratickej Slovenskej republiky v roku 1993. Ubehlo od vzniku 25 rokov a Vláda SR si bude pripomínať radšej storočnicu vzniku 1. Československej republiky. Napriek tomu, že aj samotný V. Mečiar a jeho vládne garnitúry, urobili viacero pochybení. Veď chyby robí ten, kto pracuje. História je exaktná veda. S odstupom času isto zhodnotí obdobie vzniku štátnosti. A zhodnotí aj postkomunistov, ktorí sa vedeli aj v demokratickom zriadení obracať.
Anna HROMJÁKOVÁ, mrs – Foto: internet