Ak štát pomáha zahraničným firmám, mal by aj vlastným

Michal TURČANSKÝ – Foto: NEOGRAFIA

Príbeh spoločnosti Neografia nie je iba príbehom jednej tlačiarne, ktorá sa dostala do ekonomických ťažkostí. Je aj obrazom stavu slovenského priemyslu, postavenia domácich výrobných podnikov v čase globálnej konkurencie a otázky, či má štát vôľu chrániť firmy s domácim kapitálom, technologickou hodnotou a historickou tradíciou.

Matica slovenská, ktorá je majoritným akcionárom Neografie, v posledných mesiacoch rozvinula sériu aktivít na záchranu podniku ‒ od listov a rokovaní cez intervencie u predstaviteľov vlády až po tlačovú konferenciu a verejné vyhlásenia. Všetky tieto kroky spája jedna základná požiadavka: začať vecné rokovanie o stabilizácii strategického slovenského výrobného závodu, ktorý stále vyrába, zamestnáva stovky ľudí a má potenciál prežiť.

■ JEDEN Z NAJSTARŠÍCH…

Neografia patrí medzi najstaršie kontinuálne fungujúce výrobné spoločnosti na Slovensku. Vznikla v roku 1869 ako Kníhtlačiarsky účastinársky spolok, ktorý založili Ján Francisci, Viliam Pauliny-Tóth a Pavol Mudroň. Neskôr ju výrazne rozšíril správca Matice slovenskej Jozef Cíger Hronský. Podnik zohral dôležitú úlohu v roku 1918 pri tlači materiálov súvisiacich s Martinskou deklaráciou a so vznikom Československa, rovnako aj počas Slovenského národného povstania v roku 1944. Prežil socializmus, obdobie transformácie, po roku 1989 aj pandémiu. Dnes je jedným z najstarších výrobných podnikov so slovenskou kapitálovou účasťou a posledným veľkým výrobným závodom v regióne Turca.

 ■ PROBLÉM S LIKVIDITOU

Matica slovenská opakovane upozorňuje, že Neografia nie je pred bankrotom ani konkurzom. Podnik sa nachádza v reštrukturalizácii, no podľa vedenia má stále významný majetok, moderné technológie, know-how aj výrobnú kapacitu. Predseda Matice slovenskej Marián Gešper uviedol, že Neografia nemá problém s majetkom, ale s likviditou. Podľa jeho slov podnik potrebuje finančný priestor na nákup materiálu, výrobu a nastavenie procesov tak, aby zvládol mimoriadne nákladové tlaky posledných rokov.

Do reštrukturalizácie Neografie boli prihlásené pohľadávky približne vo výške 16 miliónov eur, no podľa vedenia sú niektoré duplicitné, takže reálna suma dosahuje asi 12 miliónov eur. Celkový majetok spoločnosti, ktorý tvoria budovy, nehnuteľnosti a strojové vybavenie, má hodnotu približne 31 miliónov eur. Matica slovenská preto odmieta tvrdenia, že ide o podnik bez perspektívy. Podľa nej ide o spoločnosť s reálnou výrobou, exportným potenciálom a technologickou pridanou hodnotou. Na stabilizáciu Neografie by podľa vedenia stačilo približne 3,5 milióna eur, čo je výrazne menej než pri iných priemyselných podnikoch, ktorých záchrana si vyžadovala násobne vyššie verejné výdavky.

■ DUMPINGOVÁ KONKURENCIA

Matica slovenská aj vedenie Neografie dlhodobo tvrdia, že súčasná situácia nevznikla náhle, ani nie je výsledkom jedného zlyhania. Spôsobil ju súbeh viacerých vonkajších faktorov, ktoré v posledných rokoch zasiahli európsky priemysel, najmä energeticky a technologicky náročné odvetvia vrátane polygrafie. Podľa vedenia Neografie je jedným z hlavných problémov nedostatočná ochrana európskeho trhu pred dumpingovou konkurenciou z Ázie, najmä z Číny. Kým európske podniky znášajú vysoké náklady práce, energií a regulácií, ázijskí producenti ponúkajú ceny, s ktorými ťažko súperiť. Časť zákazníkov preto presunula tlač do zahraničia, aj keď niektorí sa neskôr vrátili pre nižšiu kvalitu produkcie. Podnik však straty z odlivu zákaziek už pocítil.

■ ZDRAŽENIE ENERGIÍ

K dumpingovej konkurencii sa pridalo prudké zdraženie energií. Zatiaľ čo v roku 2020 nakupovala spoločnosť megawatthodinu plynu približne za 13 až 14 eur, v roku 2021 už za približne 49 eur a v ďalších rokoch sa ceny pohybovali okolo 46 až 53 eur. Podobne dramatický vývoj zaznamenala aj elektrická energia, keď sa jej cena z približne 50 eur za MWh v roku 2020 postupne zvýšila až na približne 190 eur v roku 2025. Takýto nárast nákladov nebolo možné v plnom rozsahu premietnuť do cien produkcie, pretože podnik by tým stratil konkurencieschopnosť na trhu.

Na to sa naviazalo ďalšie zdražovanie vstupov, najmä papiera, chemikálií a ostatných polygrafických materiálov, ako aj zvýšenie odvodového zaťaženia. Všetky tieto faktory sa spojili v čase, keď sa časť exportných trhov oslabovala vplyvom geopolitickej situácie a sankcií. Pri výrobe s vysokými fixnými nákladmi sa rast cien rýchlo premieta do hospodárenia. Kým pri ročnej výrobe okolo 46 miliónov eur neboli kontokorentné úvery vo výške približne 8 miliónov eur kritické, pri poklese výroby na 30 až 31 miliónov eur sa situácia zásadne zhoršila.

■ ÚBYTOK  ZAMESTNANCOV

Kríza Neografie má aj výrazný sociálny rozmer. Kým ešte pred niekoľkými rokmi zamestnávala približne 550 ľudí, dnes ich je asi 230. Podľa Matice slovenskej nejde len o čísla, ale o rodiny a stabilitu regiónu, ktorý prišiel o viacerých zamestnávateľov. Po páde ECCO a zániku firmy Turpak ostala Neografia fakticky posledným veľkým výrobným podnikom v Turci. Matica zároveň tvrdí, že pri včasnej reakcii štátu mohol podnik udržať viac pracovných miest.

„Na Slovensku sa často hľadajú možnosti vytvárania nových pracovných miest. Paradoxne, ak by štát načúval Neografii, mohla by v súčasnosti zamestnávať viac ako 500 zamestnancov, ako to bolo ešte pred niekoľkými rokmi, a nie ich približne 270 prepustiť,“ upozorňuje Matica. Marián Gešper v tejto súvislosti hovorí aj o širšom paradoxe slovenskej hospodárskej politiky. Štát sa podľa neho sústreďuje na prilákanie nových zahraničných investorov a vytváranie pracovných miest „na zelenej lúke“, no oveľa menej pozornosti venuje tým podnikom, ktoré už na Slovensku existujú, vyrábajú, exportujú a zamestnávajú ľudí bez potreby budovať všetko od začiatku.

■ DOMÁCI NA OKRAJI

Matica slovenská vo verejných vystúpeniach uvádza, že rešpektuje hospodársku politiku vlády SR aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zameranú na podporu zahraničných investícií. Zároveň však upozorňuje, že takýto prístup nemôže byť jediným pilierom hospodárskej politiky. Podľa Matice sú zahraničné investície dôležité, no štát by mal vo väčšej miere podporovať aj domáce výrobné podniky s tradíciou, technologickou úrovňou a významom pre regióny. Zahraničné firmy na Slovensko prichádzajú a odchádzajú, pričom často čerpajú stimuly, daňové úľavy a inú podporu. Matica poukazuje aj na príklady Talianska a Španielska, ktoré podporili domácich polygrafických výrobcov investíciami a motiváciou tlačiť produkciu doma. Podľa Matice práve takýto strategickejší prístup na Slovensku chýba.

■ VIACROČNÉ APELY

Matica slovenská tvrdí, že na vážnosť situácie upozorňuje štát od leta 2024. Išlo o sériu krokov smerujúcich k rokovaniu o konkrétnej pomoci. V roku 2024 sa uskutočnilo rokovanie na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky, následne odišiel list predsedovi vlády a začiatkom roka 2025 aj spoločný list vedenia Matice a Neografie. Vo februári 2025 bola ministerstvu doručená žiadosť o pomoc vychádzajúca z ozdravného plánu podniku.

O situácii boli informovaní aj viacerí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Do Neografie prišli politickí predstavitelia a situáciu mal mapovať aj poradca predsedu vlády Artur Bekmatov. Jedinou viditeľnejšou reakciou exekutívy bola návšteva štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva SR Vladimíra Šimoňáka, ktorý prišiel na žiadosť Matice slovenskej. Ani to však vedenie Matice slovenskej nepovažuje za dostatočnú reakciu. Podľa neho si situácia vyžaduje účasť kompetentných predstaviteľov štátu s právomocou rozhodovať. Marián Gešper uviedol, že najdôležitejšie je začať s Neografiou a Maticou rýchlo a vecne rokovať. Práve absencia jasnej odpovede je jedným z hlavných motívov verejných vystúpení Matice, ktorá nežiada automatické prijatie svojich návrhov, ale seriózne rokovanie o možných riešeniach.

Jedným z dôležitých krokov Matice slovenskej bola tlačová konferencia, na ktorej predstavila verejnosti a médiám aktuálny stav Neografie. Cieľom bolo vyvrátiť skreslené interpretácie a vyzvať štát na vecné rokovanie o podpore strategického podniku. Matica zároveň uviedla, že ak Slovenská republika podporuje zahraničných investorov, mala by vedieť stabilizovať aj vlastný výrobný podnik s vyše 150-ročnou tradíciou.

■ ALTERNATÍVY RIEŠENÍ

Matica slovenská si uvedomuje limity štátu pri vstupe do súkromných spoločností. Neprichádza preto iba s jedným rigidným návrhom, ale s viacerými alternatívami, ktoré majú spoločný cieľ – zachovať výrobu a pracovné miesta. Jednou z možností je preklenovací finančný mechanizmus, garancia alebo iná forma stabilizačnej pomoci, ktorá by podniku pomohla preklenúť obdobie nedostatku likvidity. Druhým variantom je odkúpenie časti akcií štátom alebo iným investorom.

Matica slovenská pripomína aj symbolický historický rozmer tejto možnosti, keď štát v minulosti vrátil Neografiu Matici slovenskej za symbolickú sumu jednej koruny. Treťou možnosťou je odkúpenie časti prebytočného majetku. Martinská tlačiareň ponúka na predaj starý areál na Volgogradskej ulici, ktorý bol ohodnotený približne na 8 miliónov eur. Podľa vedenia Matice by práve spojenie štátnej intervencie a predaja prebytočného majetku mohlo vytvoriť priestor na ozdravenie podniku.

■ POZÍCIA MATICE

Dôležitou súčasťou argumentácie Matice slovenskej je aj vysvetlenie jej postavenia. Matica je verejnoprávna kultúrna a vedecká ustanovizeň, nie finančná skupina, preto nemá rezervný kapitál na záchranu priemyselného podniku. Podľa vedenia Matice by to znamenalo žiadať od kultúrnej ustanovizne niečo, čo objektívne nemôže zabezpečiť. Napriek tomu však Matica v minulosti do rozvoja podniku investovala. Nikdy nedostala od štátu investičnú pomoc na modernizáciu výroby. „Neografia posledných sedemnásť rokov nedostala od štátu ani euro. Nový závod na Sučianskej ulici, úplne moderný, postavený v rokoch 2013 – 2014, sme financovali z bankových úverov, ktoré si Neografia vzala sama,“ zdôraznil Marián Gešper. Aj preto Matica považuje diskusiu o štátnej pomoci za legitímnu.

■ PODHUBIE KRÍZY

Vystúpenia predstaviteľov Matice slovenskej majú aj širší rozmer. Za situáciou Neografie vidia problém oslabovania európskeho aj slovenského priemyslu, nedostatočnej ochrany trhu, energetickej politiky a slabej podpory domácich výrobcov. Matica zároveň tvrdí, že Slovensko by nemalo slepo nasledovať politiky, ktoré oslabujú vlastnú výrobu, pretože návrat strategických kapacít by bol veľmi ťažký.

Predseda Matice Marián Gešper to vyjadril priamo: „Ak sa západná Európa rozhodla prostredníctvom Green Dealu a iných ideologických konštrukcií zlikvidovať vlastný priemysel, je to ich vec, ale Slovensko by ju nemalo nasledovať.“ Podľa neho z tejto situácie profitujú najmä nadnárodné korporácie, ktoré postupne koncentrujú strategický a technologický priemysel do vlastných rúk. Aj preto Matica kladie otázku, či posledné národné podniky skončia v ich rukách, alebo zaniknú bez pokusu o stabilizáciu.

■ CESTA NA ZÁCHRANU

Matica slovenská deklaruje, že jej prioritou zostáva rokovanie s vládou a so štátom. Žiada, aby o možnostiach pomoci rokovali kvalifikovaní predstavitelia s rozhodovacou právomocou. Ak štát ostane pasívny, Neografia bude podľa vedenia odkázaná na vlastnú, podstatne ťažšiu cestu, teda ďalšie znižovanie nákladov, zužovanie výroby a hľadanie náhradných riešení, ktoré však môžu byť už na hranici únosnosti. Sám predseda Matice pripúšťa, že bez pomoci štátu bude situácia veľmi ťažká, „možno až beznádejná“.

Zároveň však zdôrazňuje, že vedenie podniku aj Matice robí všetko pre to, aby Neografiu zachránilo. Celá situácia tak zostáva otvorenou skúškou toho, ako sa slovenský štát postaví k vlastným tradičným výrobným podnikom. Neografia stále vyrába, drží kvalitu, zamestnáva približne 230 ľudí a disponuje majetkom prevyšujúcim výšku reálnych záväzkov. Otázkou už nie je jej historický, kultúrny či regionálny význam, ale to, či štát uzná miesto takýchto podnikov v budúcnosti Slovenska. Matica slovenská tvrdí, že ak štát pomáha zahraničným investorom, mal by podať pomocnú ruku aj vlastnému strategickému podniku. Podľa nej Neografia nepýta almužnu, ale šancu prežiť a zachovať časť slovenského priemyslu.

■ NEZNALOSŤ LUČANSKÉHO

Nedávno sa objavilo aj vyjadrenie poslanca Adama Lučanského, podľa ktorého „Neografiu dostala Matica slovenská v roku 1994 prakticky za korunu s tým, že ju bude zveľaďovať“ a v prípade, že by to „vlastnícky a manažérsky nezvládla“, mal by štát zvážiť jej spätné odkúpenie rovnako symbolicky. Takéto tvrdenia podľa nášho názoru preukazujú buď ignorovanie známych faktov, alebo zásadnú neznalosť historických a ekonomických súvislostí fungovania Neografie a jej vzťahu k Matici slovenskej.

Neografia totiž nebola Matici slovenskej darovaná, ale bola jej navrátená v rámci nápravy majetkových krívd spôsobených komunistickým režimom, ktorý podnik násilne zoštátnil v roku 1948. Pri jej navrátení boli zároveň stanovené konkrétne podmienky, ktoré Matica slovenská splnila v plnom rozsahu. Ako sme  už spomenuli, Matica podnik nielen udržala, ale ho aj systematicky rozvíjala a investovala do jeho modernizácie z vlastných zdrojov, bez štátnej pomoci. V roku 2013 bol navyše otvorený úplne nový závod na Sučianskej ulici s moderným technologickým vybavením, pričom pôvodný, zo socializmu zdedený areál je už dlhší čas výrobne neaktívny. Zjednodušujúce interpretácie preto nereflektujú realitu a ignorujú kľúčové fakty potrebné na objektívne posúdenie súčasnej situácie. Zároveň neraz vypovedajú aj o úrovni znalostí tých, ktorí sa k tejto problematike vyjadrujú bez dostatočnej odbornej erudície.