Okolo zvyšovania platov zamestnancov školstva sa v ostatnom čase viedli vášnivé diskusie. Vzdelanie predstavuje súhrn teoretických vedomostí, ktoré sa získavajú v škole, má svoju hodnotu, a teda cenu, ktorou by mal byť plat učiteľa. V tejto súvislosti však treba povedať, že naše školstvo zápasí s väčšinovým názorom žiakov, že aj bez väčšej námahy sa dostanú na strednú školu, potom aj na vysokú školu. Preto sa ani nemôžeme čudovať, že úroveň nášho školstva upadá, o čom svedčia stále horšie výsledky v medzinárodnom testovaní čitateľskej, matematickej i prírodovednej gramotnosti.
Po týchto previerkach každý rok klesáme o niekoľko priečok nižšie, a preto aj naša verejnosť s nevôľou vníma požiadavky učiteľov na zvyšovanie platov bez toho, aby sa zvyšovala aj úroveň hodnotenia vedomostí žiakov. Pre väčšinu verejnosti môže byť prekvapením, že školské odbory odmietli ponuku vlády na každoročné zvyšovanie platov učiteľov do roku 2020 o šesť percent za podmienky, že nebudú štrajkovať. Celkovo sa tarifné platy tak mali zvýšiť o 26,25 percenta, čo by bolo viac, ako bolo zapísané v Programovom vyhlásení vlády. V tejto súvislosti však treba uviesť, že učitelia na základnej a strednej škole musia mať vysokoškolské vzdelanie, pritom ich platy u nás nedosahujú ani šesťdesiatpäť percent priemeru vysokoškolsky vzdelaných občanov.
Ak by sme však porovnávali priemerné platy v školstve a v národnom hospodárstve, tak za celé Slovensko sú ich platy vyššie, čo napokon platí aj podľa krajov, s výnimkou Bratislavy, kde priemerný plat učiteľa je nižší ako celková priemerná mzda. Štatistický úrad vykazuje priemerný plat v školstve 997,10 eura a priemerný plat v národnom hospodárstve 858 eur, v hlavnom meste je priemerný plat v školstve 964 eur a priemerný plat 1 107 eur.
ŠKOLSKÝ ROK
Začiatok každého školského roka je spojený s kalkuláciou vynaložených peňazí rodičov. Väčšinou sa tak deje u prváčikov. Aktuálne sa hovorí o zvyšovaní platov učiteľov, zaznievajú informácie o nových učebných odboroch na stredných školách, ale hlboké ticho vládne pri zásadných a každoročne očakávaných zmenách vo vzdelávacom systéme tak, aby zodpovedal potrebám trhu práce.
V tomto školskom roku zasadlo do lavíc 435 tisíc žiakov základných škôl a na stredné školy nastúpilo 202 tisíc študentov, z toho 55 tisíc do prvých ročníkov – opäť najviac na gymnáziá, napokon ako vždy doteraz.
Platy učiteľom sa určite budú zvyšovať, lenže nie o niekoľko desiatok percent, ako požadujú odbory. V tomto školskom roku to bude o šesť percent a čo bude ďalej, sa zatiaľ nevie. U susedov v Česku sa vedú diskusie o 15-percentom zvýšení platov učiteľov. To však zatiaľ nie je v štátnom rozpočte na budúci rok schválené.
ROZPOČTOVÁ BRZDA
V súkromnom sektore sa ráta s nárastom platov pod šesť percent, a preto tých percent viac nebude ani v školstve, keďže v roku 2020 chceme mať podľa vládnych proklamácií vyrovnaný štátny rozpočet. Nikto nepredpokladá, žeby sa v rámci terajšej debaty o novele zákona o rozpočtovej zodpovednosti, okrem peňazí na výstavbu dopravnej infraštruktúry, dostali na pretras aj peniaze na budúce výraznejšie zvyšovanie platov pedagogických pracovníkov. Tiež nemožno predpokladať, aby v našom školstve v najbližšom období zavládlo odmeňovanie podľa zásluhovosti a mzda odrážala skutočnosť, že ide povedzme o učiteľa maturitného predmetu alebo takého, čo vedie práce na pozemku, či má výsledky a rešpekt žiakov, študentov i rodičov. Potom sa ani nemôžeme čudovať, že do pedagogických škôl sa hlásia priemerní absolventi stredných škôl. V školstve rozhodne treba zrušiť doterajší systém prideľovania peňazí podľa počtu žiakov či študentov a tiež kreditný systém zvyšovania kvalifikácie učiteľov, ktorý okrem míňania peňazí zo štátneho rozpočtu a eurofondov podľa hodnotiacich medzinárodných vedomostných kritérií žiakov a študentov nepriniesol nič. V slovenskom vzdelávacom systéme treba najprv uskutočniť zásadné štrukturálne zmeny, ktoré sa už začali zavedením duálneho vzdelávania na niektorých stredných školách, a v reformách treba ďalej pokračovať. Potom treba nastaviť odmeňovanie učiteľov tak, aby sa nemuseli za svoje mzdové ohodnotenie hanbiť a ich práca bola pre nich aj finančne atraktívna.
Róbert HÖLCZ – Ilustrácia Andrej MIŠÁNEK