Pôsobivé dielo na oslavu vierozvestcov

thumbnail

 Monumentálna mozaika maliara Pavla MUŠKU v novom kostole v Radoli

Rímskokatolícka cirkev 14. februára slávi v neslovanských krajinách sviatok svätých Cyrila a Metoda. V Ríme v ten deň roku 869 zomrel vo veku štyridsaťdva rokov Konštantín Filozof - byzantský misionár, šíriteľ kresťanstva, jazykovedec, prekladateľ a zostavovateľ prvého slovanského písma – hlaholiky. Krátko pred svojim skonom prijal v gréckom kláštore sv. Praxedy, kde sa po dva roky zdržiaval s bratom Metodom, rehoľné meno Cyril. Pochovali ho s pápežskými poctami v rímskom Chráme sv. Klementa. Po celý tento rok si budeme pripomínať okrúhle 1190. výročie jeho narodenia a najmä epochálny rezultát rímskeho pobytu solúnskych bratov -  1150. výročie schválenie staroslovenského jazyka za liturgický jazyk. Ak sa pomerne často hovorí, že na Slovensku, kde slávime sviatok sv. Cyrila a sv. Metoda 5. júla, je najväčším svätostánkom s ich patrocíniom kostol v Terchovej, tým najmladším je zrejme kostol v kysuckej obci Radoľa, konsekrovaný v apríli minulého roka.

Nie je bez zaujímavosti, že už v stredoveku na miestnej lokalite Koscelisko existoval prvý kostol na Kysuciach, do ktorého chodili veriaci od Žiliny až po severné hranice vtedajšieho Uhorska. Postavili  ho v druhej polovici 13. storočia, ale okolo roku 1430 bol zničený. Odvtedy tunajší veriaci svoj svätostánok nemali.

Základný kameň na stavbu nového kostola v obci Radoľa, ktorá patrí do farnosti Kysucké Nové Mesto, posvätil žilinský biskup Tomáš Galis v roku 2013, keď sme si pripomínali 1150. výročie misie vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Kostol vysvätili 23. apríla minulého roka. Takto sa vlastne symbolicky  uzavrel oblúk kostolov, ktorý začal v Radoli a Radoľou sa uzavrel.

 PATROCÍNIUM SVÄTCOV

Dnes už má na dolných Kysuciach každá obec svoj kostol. Pre toto časové premostenie je viac než symbolické aj zasvätenie tejto sakrálnej novostavby. Patrónmi kostola v Radoli sú Svätí Cyril a Metod. V roku 2013, keď sme si pripomínali 1150. výročie príchodu solúnskych bratov –  svätých Syrila a Metoda na naše územie, položili základný kameň kostola, ktorý požehnal žilinský biskup Tomáš Gális. Za necelé tri roky vďaka financiám a pomoci obyvateľov obce, ako aj zo širokého okolia, vyrástol v tejto kysuckej obci nový kostol, ktorý projektoval Ing. arch. Ľubomír Zaymus a stavebný dozor vykonával Patrik Vároš. Má vyše dvesto miest na sedenie a bude pôsobiskom farára Mgr. Jána Uskobu z farnosti Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Kysuckom Novom Meste. Ten nielen na všetko dohliadal a organizoval, ale aj sám svojou šikovnosťou a zručnosťou prispieval, aby stavba uspokojivo napredovala.  O výtvarné dotvorenie kostola sa postaral akademický maliar Pavol Muška, ktorého umelecký kumšt a fortieľ  dostal výraz najmä v centrálnej veľkorozmernej kamennej mozaike Sv. Cyrila a Metoda o rozmeroch takmer päť metrov na výšku a so šírkou tri metre, na ktorej pracoval osem mesiacov.

UMELEC O DIELE

O svojom monumentálnom diele majster Pavol Muška povedal:  „Je holdom sv. Cyrilovi a sv. Metodovi aj hlaholskému písmu v ich vzájomnom preskupovaní. Práve moment prelínania prispieva k originalite a navodzovaniu jedinečnej atmosféry. Hlaholika sa v kompozícii stáva symbolom duchovného posolstva, ktoré prostredníctvom odkazu svätých Cyrila a Metoda presahuje obdobie ich pôsobenia a zasahuje až do dnešných dní.“

Pripomeňme, že v čase príchodu solúnskych bratov na pozvanie panovníka Rastica v roku 863, mal Konštantín - Cyril 36 rokov a Metod o dvanásť rokov viac. Po šiestich rokoch misijného pôsobenia Konštantín Filozof v Ríme zomrel. Metod potom ďalej sám ako arcibiskup pokračoval v ich misijnom projekte. Akademický maliar Pavol Muška zohľadnil pri tvorbe koncepcie budúceho oltárneho obrazu (mozaiky) tieto aspekty. Preto sú Sv. Cyril a Metod o poznanie mladší, ako ich poznáme z mnohých iných obrazov.

S DAROM MÚDROSTI

Autor svoje pôsobivé dielo uviedol týmito slovami: „Nie sú zobrazení s pátosom, rukou a krížom hore, s pohľadom do nebies, alebo do diaľky. Ani s pohľadom do zeme.  Hľadia priamo, nevnucujú sa, prichádzajú ako nami pozvaná návšteva s pokorou, ale s vedomím si darov a múdrosti, ktorú dávajú k dispozícii. Ich zobrazenie symbolizuje novú éru, ktorá prichádza nielen s liturgiou zrozumiteľnou ľudu, ale zavádza aj spoločenský a právny systém, zakladá akadémiu, ktorá  prináša  možnosť vzdelávania učeníkov, pokračovateľov v ich misii.“

Hlaholika, ktorá je originálnym misijným dielom vierozvestcov, sa vyznačuje  pôsobivou kaligrafiou a málokedy chýba v dielach umelcov venovaných tejto dejinnej etape  starých Slovákov (Klimčák, Rudavský, Chrenková, Polonský...). V Muškovej realizácii zaznamenáva aj konkrétne texty, ktoré sú symbolom kresťanského poslania, ako aj dokladom historických faktov. Prostredníctvom mozaikových atribútov, ktoré autorovi poskytujú okolo sedemdesiat  farebných tónov, je bielo-okrovými kamienkami do hornej časti kompozície  vložená prvá veta z Evanjelia podľa Jána – prvej z biblických kníh preložených do staroslovenčiny:  NA POČIATKU BOLO SLOVO A SLOVO BOLO U BOHA A TO SLOVO BOLO BOH. Oranžovými valérmi sú vložené mená CYRIL, na pravej strane METOD. V deviatom riadku je napísané na strane sv. Cyrila slovo PROGLAS, názov prvej básne napísanej v hlaholike. Je to oslavný hymnus a básnická skladba mimoriadnej umeleckej kvality. V tom istom riadku na strane sv. Metoda je napísané slovo POKOJ. Symbolické slovo pre dlhoročné Metodovo kňazské, biskupské, arcibiskupské  poslanie  a pôsobenie:  – Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam.

Arcibiskup Metod po prepustení z východofranského väzenia vykonával  duchovnú službu za panovania  Svätopluka takmer dvadsať rokov. Zomrel vo veku 72 rokov 6. apríla 885. Hodnoverné cirkevné pramene tvrdia, že ho pochovali v katedrálnom chráme sv. Bohorodičky v Devíne, niekdajšom sídelnom meste kráľa Rastica.

VYZNENIE KOMPOZÍCIE

Pravdaže, v mozaike tiež nechýba rok 863, čo je čas príchodu solúnskych bratov. Na pravej strane kompozície je napísaný rok 869. Je to rok prvej písomnej zmienky, keď pápež Hadrian II. v bule Sláva bohu na výsostiach, adresovanej slovenským vladárom Rasticovi, Svätoplukovi a Koceľovi, potvrdil staroslovenský jazyk ako štvrtý liturgický jazyk všeobecnej Cirkvi a ustanovil samostatnú cirkevnú provinciu na území obývaného našimi predkami – starými Slovákmi. Stará slovenčina sa tak popri latinčine, gréčtine a hebrejčine stala štvrtým liturgickým jazykom. Pre Slovákov to bolo významné ocenenie a zaradenie medzi vyspelé národy, so svojim vlastným písmom, kultúrou a právnym usporiadaním.

Postavy Sv. Cyrila a Metoda po oboch stranách lemujú ďalšie hlaholské písmená, ktoré svojou šrafúrou a voľným usporiadaním dokumentujú tvarovú bohatosť a súčasne dotvárajú slávnostnú atmosféru. Väčšina z nich vyjadruje určitú číselnú hodnotu – základné číslice, desiatky, stovky a číslicu 1000.

Mozaika má okrem duchovného posolstva aj edukačné poslanie na uvedomenie si našich historických koreňov. Niektoré jej časti autor si umelec predpripravil – vyhotovil v ateliéri – hlavy, ruky, časť písmen, aby ich následne už v sakrálnom priestore výtvarne dotváral a spájal špeciálnou maltou priamo na stene. Vzniklo tak homogénne dielo bez akýchkoľvek spojov, bez prerušení. Množstvo rôznych použitých odtieňov umožnilo vytvoriť dielo, ako keď maliar maľuje obraz, len miesto farieb berie do rúk kamienok. Napokon, autor  je bytostný maliar a ako uzatvára, toto jeho dielo je maľované kamením.

A naozaj, mozaika v Radoli nehýri zlatom a ani prenikavými farbami. Silu jej pôsobenia vytvára jednoznačnosť a vzácna zhoda s interiérom, s jeho farebnosťou a s jeho lineárnym členením. Kostol Sv. Cyrila a Metoda v Radoli sa tak stal vymodleným miestom pre duchovný život nielen veriacich kresťanov, katolíkov.

Michal SITNÍK  Fotografie: archív akademického maliara Pavla MUŠKU

 

 



Pridaj komentár