Vláda schválila tretiu správu o stave používania štátneho jazyka. Medzi najdôležitejšie ukazovatele kvality života obyvateľov na jazykovo zmiešanom území južných okresov patria účasť na správe verejných vecí, jazyková situácia a výchovno-vzdelávací proces. Všetky sú podmienené používaním štátneho jazyka podľa zákona. Tretiu správu o stave používania štátneho jazyka na území Slovenskej republiky vláda SR schválila v marci tohto roku. Zo všetkých doterajších správ od roku 2012 vyplýva, že pozícia slovenčiny v praxi na jazykovo zmiešaných územiach nezodpovedá legislatívnemu rámcu. Po schválení druhej správy o štátnom jazyku neboli prijaté navrhované systémové zmeny na zlepšenie ovládania štátneho jazyka a na skvalitnenie jeho vyučovania. Preto sa jazyková úroveň absolventov všetkých typov škôl a školských zariadení z pohľadu doterajších troch správ o štátnom jazyku výrazne nezlepšuje, uvádza sa v správe. Ako sú na tom školy s výučbou v štátnom jazyku na zmiešanom území, Štátna školská inšpekcia nezverejňuje. Odborníci v školstve odhadujú, že pravdepodobne v týchto školách je úroveň ovládania a používania štátneho jazyka nižšia ako na školách mimo zmiešaných oblastí.
■ MINIMUM SLOVENČINY
V správe sa uvádza, že v školách, kde sa vyučuje v maďarskom jazyku, žiaci a študenti väčšinou ovládajú štátny jazyk na priemernej úrovni. Najčastejším problémom je nedostatočné ovládanie štátneho jazyka samotnými pedagógmi. Základné a stredné školy vyučujú slovenčinu len minimálne, a to iba na hodinách slovenského jazyka a literatúry, čo je hlavnou príčinou slabého ovládania štátneho jazyka. Komárňanská univerzita, kde sa vyučuje v maďarskom jazyku, na základe odporúčania druhej správy o štátnom jazyku vykonala niektoré opatrenia na zlepšenie používania štátneho jazyka. Lenže ostatné školy odporúčanie školskej inšpekcie zvýšiť počet hodín slovenčiny splnili len čiastočne. Zapojenie slovenských lektorov neovládajúcich maďarčinu na hodinách slovenského jazyka úplne ignorovali. Ministerstvo školstva namiesto hľadania podpory pre štátny jazyk oponuje, že odporúčanie slovenského lektora nie je možné, pretože legislatíva nepozná termín slovenský lektor.
■ JAZYKOVÁ SITUÁCIA
Sťažnosti občanov na porušovanie jazykového zákona a výsledky dohľadu ministerstva kultúry na dodržiavanie tohto zákona sú určitým odrazom jazykovej situácie na juhu, kde sa uprednostňuje menšinový maďarský jazyk. Používanie štátneho jazyka podľa zákona je podmienkou aj účasti občanov na riadení verejných záležitostí. V správe sa uvádza, že najčastejšie sa sťažovali občania na chýbajúci štátny jazyk na rokovaniach obecných zastupiteľstiev či v informáciách v obecnom rozhlase, na chýbajúci text v štátnom jazyku v tlačovom orgáne samosprávy, na poradie alebo veľkosť textu v štátnom jazyku na dvojjazyčných (slovenských a maďarských) reklamných pútačoch. V dohľadovom konaní ministerstva kultúry štátny jazyk chýbal na rokovaní obecného zastupiteľstva, na pamätnej tabuli text v štátnom jazyku nemal rovnakú veľkosť ako maďarský text, štátny jazyk absentoval aj v jednom geografickom označení, právne dokumenty jednej obce sa vyskytli iba v maďarskom jazyku, internetové stránky inej obce neposkytli informácie v štátnom jazyku.
Jednotlivé správy o stave používania štátneho jazyka bezmocne konštatujú, že dosiaľ nemáme ucelený obraz o používaní štátneho jazyka v praxi na zmiešanom území, odporúčania ministerstva kultúry sa neplnia, a teda ani celkové výsledky všetkých troch správ nenasvedčujú, že by sa situácia okolo používania štátneho jazyka na juhu štátu zlepšovala. Sústavnými porušovateľmi jazykového zákona sú najmä miestne samosprávy, teda obce a ich organizácie, ktoré týmto spôsobom obmedzujú občanom účasť na správe verejných vecí.
Aj národnostná (maďarská) kampaň bola na juhu Slovenska natoľko masívna, že sa musela premiestniť aj na polia, palety a mostové piliere. Menšinové maďarské strany urobia všetko pre to, aby nemuseli použiť slovenčinu, najmä ak to má aj finančný efekt. Nepoužívanie slovenčiny je odkaz národnostným voličom, že menšinové strany sú stále verné maďarským cieľom a dbajú „o čistotu maďarského jazyka“. Tento fenomén sa stal nástrojom na dosahovanie národnostných cieľov. V Lučenci, ale nielen tam, sa objavili predvolebné pútače, na ktorých neboli zverejnené všetky informácie v štátnom jazyku. Protiprávny stav v Lučenci kompetentné štátne orgány vyriešili nezvyčajne rýchlo a razantne. Na ďalších plagátoch je maďarská národnostná politika taká dôsledná a nekompromisná, že ak aj uvádza názov svojej strany dvojjazyčne, používa ho v opačnom poradí jazykov, ako je zaregistrovaná: MKP – SMK. Rôzni propagátori „paletových, mostových, cezpoľných“ a ďalších tzv. pútačov dlhodobo radi využívajú všetky nástroje arogancie a ignorancie prejavu suverenity Slovenska – nesmierne si dajú záležať na jednojazyčnom maďarskom prejave.
■ MODEL KOMUNIKÁCIE
Na inom mieste právom pobúril obyvateľov plagát s maďarským textom: „Ja to vyslovím: Autonómia,“ s názvami slovenských južných regiónov a so sebavedomým a vyzývavým pohľadom kandidáta na chvoste volebnej listiny za SMK. Po reakcii verejnosti a médií menšinoví maďarskí straníci stiahli tohto provokatéra z kandidátky, lebo SMK vraj už nechce autonómiu. Tento predvolebný ťah, či už plánovaný, alebo nie, bol naozaj veľmi šikovný. Straníci SMK už dávno pochopili, že musia zmeniť taktiku voči slovenskej verejnosti – nevyslovovať slovo autonómia, ale používať pojem samospráva, čo je, pravdaže, to isté, ale to si každý neuvedomuje. Problém však je, čo povedať svojim zmäteným voličom – chceme samosprávu alebo autonómiu? Ako vieme, SMK stiahla kandidáta s poburujúcim plagátom zo svojej kandidátky a vášne utíchli.
■ DVA MÝTY
V slovenskej spoločnosti kolujú dva mýty, ktoré sa týkajú maďarskej a menšinovej maďarskej politiky na Slovensku. Prvým je mienka verejnosti, že poburujúce protislovenské výroky alebo aktivity sa prisudzujú predvolebnej kampani najbližších volieb. Politika Maďarska na ochranu Maďarov žijúcich v susedných štátoch a maďarská národnostná politika na Slovensku je však kontinuálna a trvalá súčasť maďarskej autonomistickej koncepcie. Koncepcie autonómie južného Slovenska sú prítomné v menšinových stranách na Slovensku od roku 1918.
Druhým mýtom je, že výroky jednotlivých maďarských a menšinových politikov sú individuálnou aktivitou. Príklad modelu komunikácie politickej reprezentácie so svojimi priaznivcami hovorí o dobre naplánovanej stratégii. Oba mýty majú na Slovensku spoločný pôvod – zakladajú sa na neznalosti, resp. na nedostatočnom výklade uhorských a slovenských dejín.
Margaréta VYŠNÁ – Karikatúra: Peter GOSSÁNY