Starobylý hrad nad Dunajom omladol

thumbnail

 Národná slávnosť na Devíne  bola v réžii Matice slovenskej a Evanjelickej cirkvi a. v. Výlet štúrovcov na Devín 24. apríla 1836 bol jedným z najvýznamnejších historicko-obrodeneckých podujatí slovenskej mládeže v procese národného uvedomovania v prvej polovici 19. storočia. Nie je preto náhoda, že práve Matica slovenská a v súčasnosti najmä Mladá Matica rozhodli sa pripomínať si tento dôležitý dejinný medzník Národnou slávnosťou na Devíne. Tá tohtoročná sa konala, ako ináč, v utorok 24. apríla a dokázala, že je tu šanca vytvoriť príťažlivé podujatie nielen pre vlasteneckú mládež, ale pre všetkých, ktorým osud Slovenska leží na srdci.    Už po siedmy raz privítalo malebné devínske bralo na sútoku Dunaja a Moravy účastníkov matičnej Národnej slávnosti na Devíne, pričom tento rok sa k  Matici slovenskej pridala aj Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku. Prejavilo sa to najmä v slávnostnom programe, o ktorý sa postarali študenti  z Evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici, Evanjelického lýcea v Bratislave a Evanjelickej spojenej školy v Martine.

SLOVO NA ZAČIATKU...

Už hodnú chvíľu pred jedenástou hodinou bolo na Devínskom hrade, ale aj na parkovisku pod hradným bralom živo. Skupinky zahraničných turistov, už tradične najmä Japoncov, ale na počudovanie v ten deň aj Angličanov, nekompromisne prečíslila slovenská mládež. Samozrejme, pohľady mužskej časti návštevníkov priťahovali najmä dievčence, medzi ktorými „hviezdili“ skupinky oblečené do štylizovaných krojov. Našincom dôvod zvýšeného počtu návštevníkov určite prezradili slovenské a matičné zástavy, turisti sa nad tým zrejme nepozastavovali, ale o to samozrejmejšie sa na slávnosti zúčastnili ako diváci. Ale k tomu sa ešte dostaneme...

Na Devíne sa zišlo aj nové, mladé vedenie Matice slovenskej.

Počasie bolo mimoriadne žičlivé, a tak priestor pod vlastným vstupom na hrad, kde sa podobné slávnosti už tradične konajú, zaplnilo čochvíľa do dvesto prevažne mladých návštevníkov. Už tradične otvorilo Národnú slávnosť slovo Božie.  Krátku ekumenickú liturgiu viedli bratislavskí predstavitelia troch cirkví – staromestský gréckokatolícky farár Rastislav Čížik, devínsky rímskokatolícky farár z Farského kostola Svätého kríža Marián Gavenda a dúbravský evanjelický farár Ján Hroboň. Dalo by sa povedať, že každý z predstaviteľov jednotlivých cirkví vložil do duchovného prológu slávnosti svoj vlastný vklad. Rastislav Čížik pre gréckokatolícku cirkev charakteristickými spevnými prosbami k Stvoriteľovi o požehnanie blížnych, dôstojný pán Gavenda inšpiratívnym čítaním z Písma svätého a zástupca evanjelickej cirkvi Ján Hroboň pútavou, v dobrom slova zmysle „svetskou“  kázňou vyzdvihujúcou štúrovcov s ich veľkým dejinným prínosom. Duchovno sa snúbilo s citlivým ľudským rozprávaním a na tvárach zúčastnených bolo vidieť, že ich to obohacuje. A verte či nie aj mladí ľudia na chvíľu zvážneli a nebola to vonkoncom hraná vážnosť.

KOPALA STUDIENKU

Turisti, ktorí v skupinkách prúdili hore pekne upraveným hradným vrchom až k výstupu na samotnú citadelu, nemohli obísť priestor pred archeologickou expozíciou, ktorý priamo pod pamätnou tabuľou na hradnom múre slúžil ako dejisko slávnostného programu. Určite si všimli, že dve piesne, ktoré v programe odzneli nedlho po sebe, boli hudobne totožné. Pre slovenských návštevníkov to však určite nebolo niečím zvláštnym. Po úvodnej hymne Slovenskej republiky Nad Tatrou sa blýska zaspievali študenti  z Evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici aj pieseň Kopala studienku, na ktorej melódiu, ako vieme zo stredoškolských lavíc, napísal Janko Matúška v pamätnom roku 1844 text našej súčasnej hymny.  Keď už spomíname program slávnosti, tak okrem spomínaných študentov z Evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici sa doň zapojila aj mládež z Evanjelického lýcea v Bratislave a Evanjelickej spojenej školy v Martine. Zaznel staroslovenský Otčenáš, verše štúrovských klasikov  a študenti si pripravili aj dramatické pásmo či veršované životopisy štúrovcov, ktoré predviedli v ľudovom odeve, prispôsobenom modernej dobe. Skrátka, program tohtoročnej Národnej slávnosti na Devíne ukázal, že Mladá Matica má dostatočné umelecké kapacity na to, aby dokázala pripraviť pestré kultúrne podujatie. Má to ešte jednu nezanedbateľnú výhodu. Študenti, ktorí tvorili podstatnú časť diváckeho auditória, citlivo vnímajú výkony svojich rovesníkov a určite v nejednom z nich to vzbudí rozhodnutie zapojiť sa v budúcnosti do programu.

NÁVRAT K TRADÍCII

Podľa organizátorov prestala byť Národná slávnosť na Devíne  masovým podujatím a nadviazala svojou dramaturgiou na štúrovskú tradíciu, ktorá je spojená so študentmi bratislavského lýcea. Pred sto osemdesiatimi dvoma rokmi sa v Devíne potajme zišli študenti, aby pod vedením nášho najznámejšieho národovca Ľudovíta Štúra deklarovali právo na sebaurčenie slovenského národa.

„Práve štúrovská generácia stála za kodifikáciou spisovnej slovenčiny i Slovenským povstaním. Výsledkom jej politických snáh je však aj vznik prvej Československej republiky. Štúrovci sú inšpiratívni viac, než by sa dnes zdalo, pretože svoje pôsobenie poňali naozaj komplexne. Týkalo sa nielen vtedajšej vedy a literatúry, ale tiež politických prejavov, novín či samotnej kodifikácie slovenského jazyka. Toto všetko je obsiahle dedičstvo, ktoré nasledujúca generácia už asi neprekonala,“ povedal hlavný organizátor podujatia a zároveň prvý podpredseda Matice slovenskej Marek Hanuska.

A čo na celú akciu hovorili študenti? Zaujala ma dvojica dievčat so zástavkami Matice slovenskej v rukách, ktoré so záujmom sledovali dianie pod pamätnou štúrovskou tabuľou. Najprv som sa spýtal, či ich môžem odfotografovať a potom sme sa dali do reči. Martina a Barbara sú študentky Evanjelického lýcea v Bratislave. Program sa im páčil a ako mi prezradili, účinkovali v ňom aj ich spolužiačky.

„Štúrovci museli byť celkom fajn chalani,“ povedala s úsmevom Martina, keď som sa jej spýtal, ako hľadí na tieto zdanlivo „kamenné“ historické postavy. „Máme tu kamarátku Sarah z Írska a chceme sa jej pochváliť, že aj Slováci majú zaujímavú históriu,“ dodala Barbara a napokon prezradila, že na Devín ju zobrali aj preto, lebo deň predtým im na hodine angličtiny rozprávala o histórii Írska s celkom prirodzeným nehraným vlastenectvom a na obe dievčatá to urobilo dojem. Zrejme aj to je jedna z ciest, ako v našej mládeži pestovať vlastenectvo, niektorými intelektuálnymi kruhmi takmer zatracované ako relikt, ktorý nemá v modernej Európe miesto.

TADE JE CESTA

Spomenul som vlastenectvo. Považujem za veľmi dôležité, že počas celej slávnosti sa zdôrazňoval odkaz štúrovcov pre súčasnú mladú generáciu. „Pôsobenie štúrovcov v národe a spoločnosti sa začalo približne vo veku týchto stredoškolákov. Som nesmierne hrdý, že dnes je medzi nimi aj mnoho mladých matičiarov. Odkaz štúrovcov spočíva v ich priebojnosti, udržaní národného charakteru, pestovaní svojich dobrých vlastností, ktoré dali v prospech spoločnosti. Myslím si, že toto je aktuálne aj v súčasnosti, keď potrebujeme osobnosti, ktoré budú náš štát a spoločnosť posúvať vpred,“ uviedol predseda Matice Marián Gešper a dodal, že v každom čase treba formovať národno-politické a spoločensko-vedecké elity, ktoré sú rozhodujúcimi zložkami v modernizácii Slovenska aj Európy ako takej. Symbolicky to uviedol práve na Devíne, ktorý priťahuje pozornosť vlastencov už od čias Uhorska.

Tohtoročná vychádzka študentov na Devín nadviazala na národno-emancipačnú tradíciu slovenských študentov aj v súvislosti s dvadsiatym piatym výročím vzniku samostatnej Slovenskej republiky a s ďalšími „osmičkovými“ výročiami. Aj záver slávnosti bol inšpiratívny, a to najmä pre mladých účastníkov.  Z Devínskeho hradu sa presunuli do známej devínskej reštaurácie U Srnčíka. Tam celú akciu uzavrel kultúrno-zábavný program s hercom Michalom Kubovčíkom a prednáška o významných slovenských výročiach matičného historika docenta Ivana Mrvu.

 

Maroš M. BANČEJ ‒ Foto: autor     

 



Pridaj komentár