Vitálny syndróm lokajstva a poddanstva

thumbnail

ESEJ

Kolaboranti a kvislingovia v evolúcii ľudského správania sa. Údel niektorých politických pojmov má často veľmi krátky život. Hovorí sa, že má životnosť „dňovky“(octomilky). Iné pojmy sú trvalé, ale striedavo menia svoj význam i využívateľnosť. Nuž, ako je to s pojmom „kolaboranti“? Pochádza z latinského slovesa kolaborare – spolupracovať a v tomto zmysle má kladný význam. Ale počas druhej svetovej vojny mu bola propagandou prisúdená záporná významová rovina a kolaborantom bol ten, kto spolupracoval s totalitným – v podstate okupačným ‒ režimom Hitlerovej Tretej ríše.

Kvislingom sa označovala osoba, ktorá vykonávala funkciu hlavy podmaneného štátu (alebo jeho zástupcu). Pre mladšie generácie čitateľov treba dodať, že toto označenie si vojnová propaganda protihitlerovskej koalície „požičala“ od Vikunda Quislinga, ktorý viedol nórsku vládu počas nacistickej okupácie. Quislingovcov bolo v Európe nemálo, lebo v prvých fázach vojny Hitler úplne alebo čiastočne okupoval väčšinu európskych štátov. Samozrejme rozsah, intenzita a ochota ku kolaborácii sa často menili. Časť zakomplexovaných ľudí  sa ochotne menila na kolaborantov cudzej mocnosti, lebo z princípu chcela stále byť na strane víťazov. Lenže aj víťazi sa často menia na porazených. Keď sa pozrieme, koľko austriofilov, čechofilov, polonofilov, uhrofilov, rusofilov, germánofilov a amerikofilov poprezliekalo na Slovensku svoje kabáty, tak  pochopíme, prečo mnohí z nich netrpezlivo čakajú vo svojich „nevládkach“, „mimovládkach“ a „treťom sektore“ na pokyn zahraničných chlebodarcov. V malých a slabých spoločenstvách je veľa ľudí so syndrómom lokajstva a poddanstva. Evolúcia sprostredkovala ľuďom schopnosť rýchlej adaptácie vo forme „nadania“  pre oportunitu. Nuž, a keď sa pozrieme na našich nositeľov a čakateľov na politickú kariéru, tak pochopíme, že aj „čakateľov“ na pozíciu kvislinga máme i v radoch výkonnej a zákonodarnej moci neúrekom.

VZDOROVITÁ ŠTVORKA

Nesmieme však všetkých hádzať do jedného vreca. Malý štát vždy patril do nejakej veľmocenskej sféry ako jej vazal, a teda aj nemnohí prezidenti a predsedovia vlád nášho mladého štátu boli v tom či onom rozsahu kvislingmi. Je príjemným prekvapením, že predsedovia vlád Vyšehradskej štvorky na čele s R. Ficom  sa dokázali vzoprieť atlantskému tlaku a nepripustili narušovanie vlastnej identity multikultúrnymi votrelcami. Novopohanským kárateľom, že kresťanské Slovensko odmietnutím votrelcov zradilo povinnosť ochrany každého života, odpovedáme, že „ochrana vlastného života“ je prvou a neoddeliteľnou  časťou ochrany života vôbec. Naši kolaboranti a kvislingovia za Hitlera prednostne s nasadením vlastného života tiež najprv chránili seba, svoj národ, svojich občanov a svoj štát (samozrejme za cenu ústupkov a kompromisov). Naši neprajníci preto slovenských odporcov kolaborácie a kvislingovštiny teraz nazývajú kryptokomunistami či kryptoklérofašistami.

KOLABORANT JEĽCIN

Pred šiestimi rokmi už ako politik a profesor na dôchodku som sa zúčastnil v Rakúsku na panelovej diskusii o tom, čo nahradí krízotvorný kapitalizmus. A vzápätí, v  ten istý deň, som sa zhodou náhod zúčastnil na pracovnom obede voľného záujmového kruhu investigatívnych novinárov a historikov 20. storočia, ktorí v oponentskej diskusii hodnotili zostavenie dvoch „historických rebríčkov“, z ktorých jeden sa týkal práve vojnových kvislingov. Na panelovej diskusii už všetci účastníci dôverne poznali prvé následky svetovej krízy, ktorá sa začala vypuknutím hypotekárnej krízy v USA v roku 2007, a preto témou panelovej diskusie bolo rýchle hľadanie novej sociálno-ekonomickej formácie. Ja som vyslovil názor, že spoločenská formácia marxistického socializmu a komunizmu sa stala výbehovou preto, lebo „verchuška“ totalitnej moci prestarla a omladzujúce vedenie sa dobrovoľne  vzdalo idey vybudovania reálneho komunizmu. Odstredivé sily Sovietskeho zväzu zavŕšili zánik vlády sovietov aj preto, lebo z notorického alkoholika Jeľcina sa vykľul veľmi ústretovo kolaborujúci kvisling najťažšieho kalibru. Je nesporné, že marxistickí dogmatici tak dlho odkladali hlboké revitalizačné reformy, až nakoniec nemali už sebadôveru, že by vedeli  ich zaviesť bez straty moci.

KLANY A SVETOVLÁDA

Gorbačovova glasnosť vlastne len odhalila úplnú absenciu ideomotorickej predstavivosti. Bohužiaľ, vtedy som si ešte sám neuvedomoval, že terajší radikáli superveľmoci sa správajú  veľmi podobne ako starecké sovietske politbyro, ktoré tvrdilo, že svet speje k svetovému komunizmu. Totiž aj  rodinné klany radikálnych mocenských elít atlantizmu tvrdia, že svet speje k slobodnej  kapitalistickej svetovláde. Dnes by som povedal, že  jediný dobrý krok, ktorý Jeľcin za svojho „vládnutia“ urobil, bolo pokojné odovzdanie moci Putinovi, ktorý zastavil hrozivý a pľundrujúci chaos.

V RÉŽII JASTRABOV

Na spomínanom fóre som povedal, že odmietam delenie sveta na dobrý Západ a zlý Východ. Práve arogantne agresívne správanie sa západných vinníkov krízy ukazuje, že tzv. vrodené temné sklony k egoizmu, uzurpácii a parazitizmu sa do kolektívnej pamäti aj Západu a Východu ukladali po celý paleolit, a teda počas deväťdesiatich siedmich percent evolúcie poľudšťovania. A iba tri percentá času poľudšťovania prežili predkovia v svetlých podmienkach solidárnej symbiózy v priebehu neolitu. Aj Kremeľ, aj Biely dom sa musia usilovať o neutralizáciu svojich vrodených temných sklonov. Bohužiaľ je pravda, že v západnej hemisfére (ktorej sme súčasťou)  sa roztvárajú nožnice medzi superbohatými a superchudobnými rýchlejšie ako vo východnej hemisfére. Spochybnil som rýchle nahradenie krízotvorného kapitalizmu. Lídri stagnujúceho komunizmu sa síce dobrovoľne vzdali moci, ale to je výnimka. Nijaká šťuka nebude súhlasiť s vypustením svojho rybníka. A to v roku 2009 (keď sa konala panelová diskusia) som ešte nevedel,  že radikáli mocenských elít zmenili „obrannú doktrínu USA“. Pôvodná doktrína fungovala pod heslom „Vedenie spravodlivej vojny“ a terajšia obranná doktrína funguje ako „Vedenie permanentnej svetovej vojny“. Potvrdil to terajší  exodus „utečencov“ do Európy a terajší „rusko-ukrajinský konflikt“. Všetko v réžii radikálov USA, ktorí  chystajú východoeurópsky jadrový konflikt.  Napokon, je pravda, že kým sa západné kresťanstvo vytráca z verejného života, ruská ortodoxia dostala „druhý dych“ a je možné, že bude zachraňovať tradíciu západného kresťanstva hĺbkou svojho kontemplatívneho ponoru.

VÝPOVEDNÝ REBRÍČEK

Na pracovnom obede voľného združenia investigatívnych novinárov a historikov 20. storočia v roku 2009 sa pokračovalo v oponovaní zostaveného rebríčka quislingovcov, t. j. hláv štátov okupovaných počas Hitlerovej nadvlády v prvej fáze druhej svetovej vojny. Na horné (prvé) miesta rebríčka sa dostali tie hlavy okupovaných štátov, ktoré dokázali aj v podmienkach priameho teroru a zastrašovania lavírovacou taktikou a nasadzovaním vlastného života  vymôcť od okupantov niektoré ústupky vo vnútornej politike, v ekonomických benefitoch a niektoré záchranné  výnimky pre časť obyvateľstva, ktorému hrozila perzekúcia či vyhubenie.  Na prvom mieste úspešných kvislingov sa umiestnil dánsky kráľ, na druhom mieste  prezident Fínskej republiky generál  Mannerheim a na treťom mieste prezident Slovenskej republiky Dr. Tiso.  Napokon v diskusii padla zmienka, že bol zostavený aj rebríček, kde boli uvedené hlavy štátov  podľa poradia tých, ktorí porovnaním ich súkromného majetku pri nastúpení do funkcie a pri odchode z funkcie dosahovali najväčší prírastok majetku. Na prvom mieste sa umiestnil George Bush mladší, ktorého majetok na konci funkčného obdobia bol vyše sedemstokrát väčší ako na začiatku prezidentovania. Nuž, sú aj deti „čertovskej šťasteny“. Dá sa predpokladať, že v budúcnosti sa budú zostavovať rebríčky terajších kolaborantov a kvislingov nielen za celý svet, ale aj za Slovensko. To sa budeme čudovať...

Augustín Marián HÚSKA

Medzititulky SNN



Pridaj komentár