SLOVO O SLOVENSKU, 2012_51-52


ján čomajJán ČOMAJ

Civilizačné tempo, rodová rovnosť, ale najmä finančná situácia v rodinách vedú k potrebe, aby bola žena zamestnaná, len čo sa jej skončí nárok na materské voľno. Rozpočet domácnosti jej obyčajne nedovolí ani zamestnať sa na skrátený úväzok, aj keby v blízkosti prípadne taká možnosť bola.

Na tento stav sme si už dávno zvykli, a tak si často ani neuvedomujeme, aký vplyv to má na život rodiny, a najmä na výchovu detí. Civilizačné faktory, životné tempo, požiadavky pracoviska a maximálna zamestnanosť žien, aspoň pokiaľ sú v okolí pracovné príležitosti, navŕtali a často až rozložili rodinný život a zúžili výchovu detí v domácnosti na pár minút: chvíľková pomoc pri domácej úlohe, skôr iba jej kontrola, tu a tam prejav záujmu o to, ako trávia potomkovia voľný čas, a možno ešte malý nedeľný výlet raz za mesiac.

Pred niekoľkými dňami som mal v rukách výsledky výskumu o tom, koľko času venujú slovenskí rodičia svojim deťom. A zmeravel som...

V pracovných dňoch sa matky venujú svojim deťom denne v priemere pol hodiny, dvom deťom asi štyridsať minút, trom a viac – hodinu, v dňoch pracovného voľna dokonca ešte o niekoľko minút menej. Otcovia sa venujú svojim ratolestiam vo voľných dňoch v priemere trinásť minút, viac iba vtedy, ak sú na výlete, kúpalisku, lyžovačke a podobne. V pracovných dňoch priemerný otec má pre jedno svoje dieťa k dispozícii – osem až deväť minút. Deväť minút pre svojho syna či dcéru denne. Niekto viac, istotne. Mnohí však potom ešte menej, možno ani chvíľu. To je približne hodina týždenne.

Dobre to vieme – nijaká škola, nijaké krúžky, nijaká spoločnosť nenahradí dieťaťu rodičov, ani z nich nesníme zodpovednosť za výchovu. Dobre to všetci vieme. A predsa väčšina mladých manželov nemá na svoje deti čas. Výsledok bude po rokoch priamo úmerný: nedostatok citového zázemia budúcej generácie. A s veľkou pravdepodobnosťou aj skutočnosť, že si dnešné deti nenájdu v dospelosti čas pre svojich rodičov.