● Politologický ústav SAV usporiadal vo vydavateľstve VEDA konferenciu o Alexandrovi Dubčekovi. Bola venovaná nedožitým deväťdesiatinám svetovo uznávaného slovenského politika. Je jeho odkaz aktuálny aj pre dnešok?
Celou konferenciou sa prelínali otázky - má A. Dubček nejaký zreteľný dosah, sú nám ešte blízke hodnoty, ktoré stelesňoval? Zistili sme, že čím je spoločnosť vo väčších problémoch, tým väčšmi sa obracia k osobnostiam svojich dejín a chce nájsť poučenie. Dubček napriek tomu, že ho štyri desaťročia znevažovali, ponajprv zľava a posledných dvadsať rokov sprava, zostáva stále symbolom slušnosti v politike a stále má čo povedať dnešku.
● Čo konkrétne – k čomu ste dospeli v pléne konferencie, ktorú tak „solidárne“ odignorovali médiá?
V súvislosti s nedožitými deväťdesiatinami A. Dubčeka zaujalo predtým nepotvrdené vyhlásenie bývalého prezidenta M. Kováča. Bolo to na priateľskom stretnutí, kde sa zamýšľal na priebehom pokojného rozdelenia spoločného štátu Čechov a Slovákov. Povedal, že bol svedkom, ako A. Dubček vyšiel v ústrety časti slovenských poslancov za sociálnu demokraciu, ktorej bol predsedom, v otázke rozdelenia vtedajšej federácie, a tým vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
● Slovenská spoločnosť je dnes rozdelená, neurotizovaná, čoraz väčšmi sa skĺzava do morálnej a hmotnej chudoby. Ako by tento stav vnímal A. Dubček ?
Dubček nedostal čestný doktorát univerzity v Bologni podaromnici. Vniesol do politiky ľudské cnosti, zvýraznil jej etický, humanistický rozmer, priam krédom sa mu stalo, že občan je svedomím politika, ktorého zvolil. Už v jeho čase zápasil s malými gorilkami. Jeho heslo bolo: vyčistiť Augiášov chliev. Za tých dvadsať rokov, dovoľte mi to povedať odľahčene, gorilky povyrástli a ešte sa s nimi natrápime, kým sa ocitnú tam, kde patria.
Dušan D. KERNÝ