● V Spojených štátoch amerických žijete od roku 1947. Čo považujete vo svojej inosti za najvýznamnejšie pre život Slovákov v Amerike?
Pokračoval som v šľapajach amerických Slovákov na národnom poli v boji za oslobodenie Slovenska spod českej, maďarskej a sovietskej nadvlády.
● Od roku 2003 ste riaditeľom Slovenského ústavu v Clevelande, ktorý má významnú zbierku kníh, časopisov amerických Slovákov od roku 1892…
V Amerike žilo a pôsobilo takmer 50 percent slovenskej národnej intelektuálnej elity. Tunajší archív preto patrí slovenskému národu. Je to kompletná archívna pozostalosť okolo 900 slovenských osobností, ktoré žili, pracovali a bojovali v Amerike – ako trebárs prvý Slovák, čo sa stal americkým senátorom v štáte Wyoming, Andrej Bugoš z malej dediny Ľutina pri Prešove. Jeho syn John Bugos bol prvým podpredsedom spoločnosti Ford Motor Company. Zomrel ako najbohatší Slovák na svete. Okrem toho máme informácie o významných osobnostiach, ktoré bojovali za oslobodenie Slovenska za morom, ako napríklad Ďurčanský, Cincík, Murgaš, Hrušovský, Furdek, Jozef Mikuš, Pavlo, František Vnuk a mnohí ďalší. Slovenský ústav splnil svoju povinnosť a je načase rozmýšľať čo ďalej, lebo Slovákov, ktorí žijú v Amerike a sú národovci, je zo dňa na deň menej, slovenské kostoly a organizácie zanikajú. Preto si nemyslím, že existencia Slovákov v Amerike má veľkú budúcnosť. Aj preto naše archívy patria na Slovensko.
● Patríte medzi najrozhľadenejších Slovákov žijúcich v USA. Ako teda vidíte budúcnosť slovenského života v Amerike?
Vo veľmi smutnom svetle. Stará emigrácia predo mnou, vrátane mňa, odumiera a nová emigrácia – tá po páde komunizmu – nemá skoro nijaký záujem o slovenský život v Amerike, o kultúru či obete, ktoré sme prinášali za oslobodenie Slovenska. Je to aj dôsledok chabej úrovne vzdelávania doma na Slovensku. Aj tu má Matica slovenská čo robiť.
Filozofická fakulta Univerzity Komenského, katedra žurnalistiky
