● V Spojených štátoch amerických žijete od roku 1947. Čo považujete vo svojej inosti za najvýznamnejšie pre život Slovákov v Amerike?
Pokračoval som v šľapajach amerických Slovákov na národnom poli v boji za oslobodenie Slovenska spod českej, maďarskej a sovietskej nadvlády.
● Od roku 2003 ste riaditeľom Slovenského ústavu v Clevelande, ktorý má významnú zbierku kníh, časopisov amerických Slovákov od roku 1892…
V Amerike žilo a pôsobilo takmer 50 percent slovenskej národnej intelektuálnej elity. Tunajší archív preto patrí slovenskému národu. Je to kompletná archívna pozostalosť okolo 900 slovenských osobností, ktoré žili, pracovali a bojovali v Amerike – ako trebárs prvý Slovák, čo sa stal americkým senátorom v štáte Wyoming, Andrej Bugoš z malej dediny Ľutina pri Prešove. Jeho syn John Bugos bol prvým podpredsedom spoločnosti Ford Motor Company. Zomrel ako najbohatší Slovák na svete. Okrem toho máme informácie o významných osobnostiach, ktoré bojovali za oslobodenie Slovenska za morom, ako napríklad Ďurčanský, Cincík, Murgaš, Hrušovský, Furdek, Jozef Mikuš, Pavlo, František Vnuk a mnohí ďalší. Slovenský ústav splnil svoju povinnosť a je načase rozmýšľať čo ďalej, lebo Slovákov, ktorí žijú v Amerike a sú národovci, je zo dňa na deň menej, slovenské kostoly a organizácie zanikajú. Preto si nemyslím, že existencia Slovákov v Amerike má veľkú budúcnosť. Aj preto naše archívy patria na Slovensko.
● Patríte medzi najrozhľadenejších Slovákov žijúcich v USA. Ako teda vidíte budúcnosť slovenského života v Amerike?
Vo veľmi smutnom svetle. Stará emigrácia predo mnou, vrátane mňa, odumiera a nová emigrácia – tá po páde komunizmu – nemá skoro nijaký záujem o slovenský život v Amerike, o kultúru či obete, ktoré sme prinášali za oslobodenie Slovenska. Je to aj dôsledok chabej úrovne vzdelávania doma na Slovensku. Aj tu má Matica slovenská čo robiť.