Roman KALISKÝ-HRONSKÝ
Bol som na jeden víkend služobne v Chorvátsku počas európskeho šampionátu vo futbale. Chorvátske mužstvo v konkurencii Talianov a Španielov zo skupiny nepostúpilo, ale nič to nezmenilo na prístupe fanúšikov k reprezentantom, ktorí hanbu neurobili. Všade viali chorvátske vlajky a deti aj dospelí hrdo nosili červeno-biele futbalové dresy. Podobne ako len pár týždňov predtým Slováci hrdo nosili naše štátne vlajky a dresy po získaní striebra na hokejových majstrovstvách sveta. Pred dvoma rokmi sme na svetovom turnaji v Južnej Afrike mohli byť tiež hrdí na našich futbalistov, ktorí po postupe zo skupiny poslali domov aj vtedy úradujúcich talianskych majstrov sveta.
V dnešnom športovom svete je každý úspech menej početných národov potvrdením ich životaschopnosti a aj povzbudením vlasteneckého cítenia celej verejnosti. Je však zarážajúce, ak na obrazovke (vraj) slovenskej verejno-právnej televízie v rámci diskusnej relácie moderátor, inak šéfredaktor súkromného týždenníka, vševedkovsky debatuje s hokejistami slovenskej reprezentácie. Takmer ako ich rodný brat. Keby sa pred dvoma desaťročiami naplnili vízie tohto zanieteného „priaznivca športu“, nijaká slovenská reprezentácia by neexistovala... Nevedno, či by mu v takom prípade v rámci Prahou kontrolovanej federálnej Československej televízie v bratislavskom štúdiu na druhom programe dovolili moderovať aspoň reláciu o zbere hríbov v slovenských hájoch...
Nuž, dnes už nikto nie je prorokom. V čase uzávierky tohto článku českí futbalisti vypadli na ME po prehre s Portugalskom a v porovnaní s výkonmi Slovákov na MS pred dvoma rokmi dopadli v ratingoch podstatne horšie. Medzi nimi aj brankár Čech a tvorca hry Rosický, ktorí slovenských futbalistov označili za hlupákov! Výsledky hovoria za všetko. Vo futbale, v hokeji, aj na konci zberu hríbov...
Roman KALISKÝ-HRONSKÝ