SPOZA OPONY
Dušan D. KERNÝ
Ako vždy, keď ide o peniaze, najmä naše, treba si povedať: chceme sa hádať alebo prísť veci na koreň. Toto si asi nepovedala staronová tvár obrazovky pani Vargová v scénicky veľkolepo poňatej diskusii Zoči-voči dvojbodkovej televízie. Pre mňa to bolo zjednodušené, takrečeno primitívne. Publikum tlieskalo len jednému politikovi, a to je varovné – kam sa až dostali nálady verejnosti a ako ich za naše peniaze vlievané do televíznej dvojbodky ešte hecujeme.
Podstata problému diskusie netkvie v tom, či budeme alebo nebudeme platiť Grékom, ale v tom, o čom je dnešná Únia, a aké sú naše, slovenské možnosti. Podľa mňa zlyhala moderátorka natoľko, že ju netreba pustiť do ďalších kôl podobných geoekonomických tém.
Keď sa Slovensko usilovalo o podpis asociačnej dohody s Európskou úniou, konalo sa v Nemecku dosť stretnutí: na jednom z nich ma grécky ľavicový lobista presviedčal, prečo oni robia všetko preto, aby Slovensko nebolo prijaté do Únie v prvom kole: Slovensko potrebujú oddeliť od Česka, lebo ich záujem je, aby bolo prijaté Bulharsko a Rumunsko, ktoré sú biedne, chudobné a treba k nim do balíka v druhom kole prijímania pridať oveľa vyspelejšie Slovensko – takrečeno sladký obal na trpkú pilulku.
Nemecký poradca kancelára pre asociačné zmluvy v čase, keď ich už štyri štáty Vyšehradskej štvorky, teda aj Slovensko, dávno mali podpísané, priam vykríkol: Aká Vyšehradská štvorka? Prvoradým nemeckým záujmom sú tri baltické štáty. Pre tie bola zmluva vtedy ešte v nedohľadne. „Či vy ste naozaj pripravení na to, že my Nemci s nabitými peňaženkami prídeme a vykúpime vašu pôdu a vy na nej budete pre nás pracovať?“ obrátil sa poradca kancelára na poľského veľvyslanca. Všetci sme boli v krátkych nohaviciach. Bolo jasné: zrastanie Európy musí mať systém. Nemecko ako čistý platca do všetkých fondov Únie je tvorcom a garantom systému.
Debatovali sme s gréckym priateľom na ostrove, ktorého bol majiteľom. Neodpustil som si otázku, ako dlho trvalo zapísanie do katastra a či nemusel platiť vysoké dane. Aký kataster ? To u nás nie je. Aké dane? Jednoducho som mu dal peniaze a bolo. Uvedomil som si vtedy obrovský rozdiel medzi obyvateľmi štátov, ktoré vznikli na troskách rakúsko-uhorskej monarchie, a tými, kde dlhé stáročia panovala alebo mala vplyv osmanská ríša. Keď sa grécky kamarát lúčil s nemeckým hlavným mestom, ukázalo sa, aký početný je klub priateľov Grécka v nemeckom spolkovom sneme.
Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí v období kancelára H. Kohla – do tejto funkcie sa za kancelárky A. Merkelovej vrátil –vybral si na zasadania zdanlivo nič nehovoriacej tzv. reflexnej komisie lukratívne ostrovy – talianske a grécke. „Nezáväzná“ nemecká diskusia sa pred pätnástimi rokmi odohrávala na témy Európy dvoch rýchlostí a o tom, ktoré štáty patria do jadra Európy, ako sú kandidátske štáty pripravené na prenos suverenity do Bruselu.
Dnes, keď nemecký minister financií sedí v strede Berlína v budove, ktorá bola pôvodne budovou ríšskeho ministra letectva Göringa, má poruke skupinu, ktorá nepatrí do ministerstva, je výlučne jeho: už viac ako dva roky pracujú odborníci na všetkých možných postupoch ako riešiť nielen grécke problémy, ale problémy eura a čo má urobiť Nemecko s globálnymi rizikami, medzi ktoré patrí aj dolár. Nemci si asi pamätajú, čo si povedali o jadre Európy. Zrejme vedia, kde je naozajstná čierna diera, v ktorej miznú naše peniaze, naša práca a kvalita nášho života a života našich detí. A nám naozaj za naše peniaze ostanú len primitívne, populistické hádky?