POZNÁMKA
Ivan BROŽÍK
Múdry, znalý a rozhľadený muž koná rozumne a rozvážne, pretože usilovne hľadá a nachádza čoraz jasnejší pojem toho, čo je dobré, spravodlivé a čestné. A keď vie, čo je dobré, sám sa stáva dobrým, spravodlivým a čestným. Tak akosi si antický filozof Sokrates zdôvodňoval svoje celoživotné konanie, aby napokon na konci životnej cesty vypil do dna svoj jedovatý bolehlav. Ešte predtým však takto vysvetlil vznik slova sebareflexia.
Táto schopnosť tragikomicky chýba niektorým súčasným politikom na Slovensku. Najnovšie nastal najvyšší čas na samotestovanie rozumového vybavenia pána Pála Csákyho. Príčin je nadostač, ale rozoberme si iba jednu, doslova ukážkovú. „Návštevu“ hlavy niekdajšej Maďarskej republiky v Komárne. Alebo – Solyomovu spanilú jazdu na „felvidék“ – ako jeho rozhodnutie vstúpiť na územie Slovenska bez pozvania, bez čo i len oznámenia alebo dokonca iba pozdravu zvrchovaných predstaviteľov našej vlasti a napriek ich vôli – chceli určite radi vnímať práve Csákyovci a im podobní zatuchnutí ignoranti moderných európskych vzťahov.
„Vláda bezprecedentným spôsobom porušila svoje záväzky,“ takýmto refrénom si Csáky užíval v roku 2009 svoje minúty nacionalistickej slávy na moste v Komárne, kde Slovensko dalo najavo, že diplomatickú drzosť a aroganciu na svojom území nedopustí. Miništroval mu aj Zsolt Simon, a to výrokmi o akomsi „balkánskom prístupe“. Maďarsko však najnovšie neuspelo ani pred Súdnym dvorom Európskej únie v Luxemburgu. A to žalobou na Slovensko za to, že 21. augusta 2009 odoprelo diplomatickou nótou prezidentovi Maďarska Lászlóovi Sólyomovi vstup na svoje územie. Podľa zdôvodnenia v rozsudku treba v tomto prípade dospieť k záveru, že ani príslušný článok Zmluvy o fungovaní EÚ, ani smernica o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov „neukladajú Slovenskej republike povinnosť zaručiť prezidentovi Maďarska vstup na svoje územie a z toho dôvodu treba prvý žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný“.
Rudolf II., cisár v rozprávkovom podaní skvelého Jana Wericha, sa išiel dobrovoľne a verejne „historicky znemožniť“, keď uznal sériu svojich politických omylov. To, čo je vlastné kráľom, absentuje však u Pála Csákyho napriek jeho snom o kraľovaní na Slovensku. Preto mu v rámci pomoci k sebareflexii pripomíname jeho vlastný výrok z Komárna v deň maďarskej štátnej provokácie: „Nedá sa jednoducho dať jednou rukou facku niekomu a druhú ruku ponúknuť ako znak priateľstva,“ povedal vtedy Csáky. Je už naozaj najvyšší čas sa ísť historicky znemožniť, pán Csáky! Aj posledné zvyšky vašej politickej cti stoja za to.