AKTUÁLNE
Prečo nie Rusín?
Viliam KOMORA
Za odstúpením splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny nemusí byť len oficiálne uvedený dôvod. László A. Nagy abdikoval na základe výzvy Bélu Bugára a strany MOST – HÍD, keď slovenský parlament neprijal novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, aby železničné stanice v obciach, kde žije nad 15 percent obyvateľov menšiny, mali označenia aj v ich jazyku.
Ústretový krok vládneho SMER-u a premiéra Roberta Fica, keď ponúkol post splnomocnenca najväčšej menšine a nacionálnej maďarskej politickej strane, nevnímali pozorovatelia a znalci slovenského juhu celkom s pochopením. Nebýva totiž zvykom, aby na taký dôležitý post nominovala vláda vyhranene opozičného politika. A zakrátko sa aj ukázalo, že László A. Nagy neprekročil svoj tieň, lebo čoraz zjavnejšie uprednostňoval agendu na posilňovanie autonomistického postavenia maďarskej národnostnej menšiny. Odhliadnuc od niektorých parciálnych problémov, ako bolo jeho horlenie za správny tvar označovania názvu Budapešti v cestnom návestí alebo súrenie menšinových terminologických slovníkov – akoby menšiny nemali iné dôležitejšie problémy – jeho srdcovou a akoby jedinou aktivitou (?), popri pochopiteľnej obrane štatútu komárňanskej Univerzity J. Selyeho, bol záujem o dosiahnutie dvojjazyčného označovania staníc. Takmer ihneď po nominovaní do funkcie sústredil pozornosť práve na ne. Za zbytočne vyhodené peniaze možno považovať aj označovanie začiatkov a koncov niektorých obcí v rómskom jazyku, nad čím krútili hlavami nielen Slováci, ale aj Rómovia. Podobne reagovali aj na úradné listiny v rómčine, keďže oni sami v úradnej praxi radšej používajú slovenčinu. Iné je to s maďarskou národnostnou menšinou. Tá slovenčinu nemusí. Zaráža, že predchádzajúca vláda I. Radičovej znížila kvórum na používanie vlastného jazyka a označenia len na 15 percent príslušníkov menšiny, čo sťažuje prácu úradov a zaťažuje obecné rozpočty.
Dvojjazyčné označovanie staníc sa spočiatku javilo ako snaha Strany maďarskej koalície (dnes komunity). Azda aby neklesli preferencie MOSTA – HÍD, tak sa do toho vložil L. Nagy. Počas necelých dvanástich mesiacov vo funkcii ponavštevoval úradníkov, vedenie železnice, ministrov a štátnych tajomníkov. Akosi pozabudol, že je tiež štátny úradník a nemôže zatvárať oči nad tým, že k protiprávnemu označovaniu a preznačovaniu autobusových a železničných staníc dochádzalo protizákonne. A len tam, kde žije maďarská národnostná menšina. Na protiprávnosť takého konania neupozorňoval. Vyhlasoval, že sa bude usilovať o dosiahnutie zmeny zákona.
Premiér Fico sa k abdikácii L. Nagyho postavil pragmaticky. Vyjadril sa, že ak sa nájde kvalitný človek, čo pozná problematiku, môže nastúpiť a v práci úradu pokračovať. Tento post nemusí prioritne zastávať zástupca maďarskej národnostnej menšiny, čo je veľmi správny názor. Pre menšiny v SR môže veľa urobiť aj schopný príslušník inej národnosti, povedzme Rusín. Pripomeňme slová Ľudovíta Štúra, ktorý sa postavil na obranu Rusínov, ktorí na tomto území žijú odnepamäti. Vyjadril sa, že majú krásnu rusínsku reč, aby sme ju neposlovenčovali. Napokon, Rusíni boli aj pri vzniku dôležitých dokumentov vedúcich k vzniku našej štátnosti i Matice slovenskej.