Úpadok civilizácie


SEBAOBRANA

Úpadok civilizácie

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ

Vedci upozorňujú, že narastajúci konzum elít vedie k narastajúcemu hladu chudobných a postupne aj k stratám pracovnej sily. Autormi novej štúdie sú Safa Motesharrei, Jorge Rivas a Eugenia Kalnay z univerzít v Marylande a Minnesote a predstavili ju v článku A Minimal Model for Human and Nature. Vedci však nie sú celkom pesimistickí. Veria, že kolaps nemusí byť nevyhnutný. Potrebná je podľa nich vhodná politika a štrukturálne zmeny v spoločnosti, ktoré by pomohli vytvoriť stabilnú civilizáciu.

 

Autori štúdie varujú, že súčasnej civilizácii hrozí totálny úpadok. Prípadný kolaps by malo mať na svedomí vyčerpanie prírodných zdrojov či nerovnomerné rozdelenie bohatstva. Vedci upozorňujú, že treba znížiť hospodársku nerovnosť, spravodlivejšie rozdeľovať dostupné zdroje a výrazne znížiť spotrebu zdrojov. Spoločenskú štúdiu považujú za tvrdý budíček pre súčasné vlády.

Štúdia, ktorú sponzorovalo aj Goddardovo stredisko pre vesmírne lety NASA, ukazuje, ako k úpadku civilizácie dochádza. Táto prognóza nie je nijaký nonsens, ale zakladá sa na historických faktoch a súvislostiach. Pád veľkých civilizácií, ako boli Mezopotámia, Grécko, starý Rím alebo čínska dynastia Chan, je dôkazom toho, že aj veľmi vyspelé spoločnosti sú v podstate krehké a ich úpadok je pravidlom, nie výnimkou. A to môže byť aj náš prípad.

K civilizačnému úpadku dnes môže prispieť rast ľudskej populácie, klíma, voda, poľnohospodárstvo či energie. Tieto faktory môžu spôsobiť kolaps tak, že nastane nerovnováha medzi prírodnými zdrojmi a dopytom po nich, najmä ak sa minú viaceré zdroje naraz. Vážnym problémom je aj rozdelenie populácie na bohatú elitu a chudobné, podriadené masy. To sú hlavné príčiny, pre ktoré sa môže spoločnosť zrútiť.

Výskumný model inšpiroval prípad klasického poňatia dravca a koristi v prírode. Napríklad, ak rastie populácia zajacov, rastie aj populácia vlkov, ktoré ich lovia. Všetko je v poriadku, kým vlkov nie je priveľa a neulovia priveľa zajacov, čím začne ich populácia klesať. Rovnováha sa postupne obnoví a cyklus sa začína odznova.

Na základe tohto vzoru vypracovali vedci model s názvom Human And Nature Dynamics (HANDY), ktorý chápe prírodu ako korisť a civilizáciu ako predátora. Ukazuje pritom, ako môžu jednotlivé typy spoločnosti jednoducho padnúť. Zohľadňuje vplyv prírodných podmienok a následky dynamiky a rozvrstvenia spoločnosti na vývoj civilizácie. Na základe tohto princípu vedci vypracovali tri modely, ktoré sa riadia sociálnym systémom.  Prvý model je rovnostárska spoločnosť bez elít. Druhý model je spravodlivá spoločnosť s pracujúcimi a nepracujúcimi (študenti, dôchodcovia, zdravotne postihnutí...). Tretí model je nerovná spoločnosť s elitami.

V prvom aj druhom prípade spoločnosti možno podľa vedcov vytvoriť udržateľnú civilizáciu a vyhnúť sa kolapsu, dokonca aj pri vysokom pomere nepracujúcich. Aj tu však existuje riziko úpadku v prípade, že by spoločnosť vyčerpala prírodné zdroje. V prípade nerovnej spoločnosti považujú vedci kolaps za neodvratný, čo by mal byť práve prípad našej dnešnej civilizácie. Nuž, ak dožijeme, uvidíme...

 

 

 

 

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.